znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 671/2025-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, J. A. Komenského 3, Veľký Krtíš, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1729/2022 z 19. mája 2025 a uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/4022/2021 z 22. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ ov a skutkový s tav veci

1. Sťažovatelia označení v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. októbra 2025 domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami okresného súdu namietanými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovatelia navrhujú zrušiť napadnuté rozhodnutia, odložiť ich vykonateľnosť a priznať im náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi súdneho konania v postavení navrhovateľov vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7Ek/1729/2022 o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie v exekučnej veci oprávneného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti povinným 1. BBF Capital, a.s., J. Cikkera 8, Banská Bystrica, IČO 36 618 268, a 2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, o vymoženie 27 000 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, IČO 35 657 723, pod sp. zn. 83EX 662/22.

3. Ďalej sú sťažovatelia účastníkmi súdneho konania v postavení navrhovateľov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5Ek/4022/2021 o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie v exekučnej veci oprávneného Allianz – Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO 00 151 700, proti povinnému BBF Capital, a.s., J. Cikkera 8, Banská Bystrica, IČO 36 618 268, o vymoženie 198,56 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, IČO 35 657 723, pod sp. zn. 83EX 93/22.

4. Sťažovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú evidované Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom pre obec a k. ú. na, ⬛⬛⬛⬛.

5. Sťažovatelia uzavreli s pôvodným vlastníkom – spoločnosťou BBF Capital, a.s., 1. júna 2011 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a 5. januára 2017 dodatok 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, kde sťažovatelia vystupovali ako budúci kupujúci a spoločnosť BBF Capital, a.s., ako budúci predávajúci.

6. Z čl. 1 uvedenej zmluvy vyplývalo, že zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr do 31. decembra 2017 uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníctva k už uvedeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške 4 000 eur splatnú v splátkach vo výške 50 eur.

7. Zároveň sťažovatelia uviedli, že zmluva obsahovala vyhlásenie, že v čase osvedčenia pravosti podpisov na zmluve neviazne na predmetných nehnuteľnostiach žiadna držba, užívacie právo, záložné právo alebo iné vecné právo tretích osôb, aktívne alebo pasívne nájomné právo a že nemajú vedomosť o vzniku ďalších zákonných, resp. zmluvných práv tretích osôb, ktoré by zaťažovali predmet zmluvy alebo znemožňovali jej uzatvorenie.

8. Dňa 5. januára 2017 bol medzi sťažovateľmi ako budúcimi kupujúcimi a spoločnosťou BBF Capital, a.s., ako budúcim predávajúcim uzatvorený dodatok 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dohodli, že sa mení lehota, v ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, a to najneskôr do 31. decembra 2022.

9. Kúpna cena bola jednotlivými žalobcami vyplácaná v hotovosti do pokladne splnomocnenca – Centrum komunitných služieb n.o., J. A. Komenského 3, Veľký Krtíš.

10. Sťažovatelia mali predmetné nehnuteľnosti pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve v dlhodobom nájme a vykonali stavebné úpravy a rekonštrukcie, keďže tieto byty boli pôvodne v dezolátnom stave (ide o byty zo 60. rokov minulého storočia), a investovali do predmetných bytov nemalé investície na účely ich rekonštrukcie a opráv.

11. Nehnuteľnosti sťažovatelia následne nadobudli do svojho vlastníctva z titulu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/25/2022 z 30. marca 2023, ktorým bol nahradený prejav vôle pôvodného vlastníka BBF capital, a.s., ako predávajúceho predať predmetné nehnuteľnosti sťažovateľom ako kupujúcim.

12. Sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ kúpila od pôvodného vlastníka ⬛⬛⬛⬛ nehnuteľnosti v k. ú. vedené na a na.

13. Súdny exekútor 6. marca 2025 zaslal sťažovateľom ako vlastníkom predmetných nehnuteľností upovedomenie o ďalšom spôsobe exekúcie, kde exekučné konanie rozšíril o predaj týchto nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľov a zároveň zakázal zriaďovať k uvedeným nehnuteľnostiam akékoľvek ťarchy, obmedzenia alebo prevod na iné osoby až do ukončenia exekučného konania alebo písomného zrušenia súhlasu súdneho exekútora.

14. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami v celom rozsahu zamietol návrh sťažovateľov na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie vo vlastníctve sťažovateľov.

II.

Argumentácia sťažovateľ ov

15. Podstatou argumentácie sťažovateľov je skutočnosť, že podľa ich názoru sú napadnuté rozhodnutia arbitrárne a nepreskúmateľné.

16. V súčasnej dobe sú k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľov naďalej vedené exekúcie pôvodného vlastníka, a to spoločnosti BBF capital, a.s., ako povinného: sp. zn. 83EX 662/22, sp. zn. 83EX 93/22-K, sp. zn. 83EX 484/23, sp. zn. 83EX 80/22-P.

17. Súdny spor na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3C/25/2022 o nahradenie prejavu vôle trval viac ako jeden rok. Počas tejto doby na predmetných nehnuteľnostiach evidovaných v tom čase na meno pôvodného vlastníka (povinného) BBF capital, a.s., boli zriadené viaceré exekučné záložné práva.

18. Keďže sťažovatelia zaplatili kúpnu cenu spoločnosti BBF capital, a.s., v plnej výške ešte pred podaním žalobného návrhu, je podľa ich názoru proti dobrým mravom, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté z titulu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/25/2022, toho času vo vlastníctve navrhovateľov, boli zaťažené exekučnými konaniami súvisiacimi so záväzkami spoločnosti BBF capital, a.s.

19. Podľa názoru sťažovateľov otázka naliehavého právneho záujmu je daná tým, že v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 83Ex/662/22 súdny exekútor JUDr. Peter Kohút vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností na uspokojenie pohľadávky vo výške 77 687,95 eur, a to predajom nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľov, čím by došlo k zásahu do ich vlastníckych práv ako vlastníkov nehnuteľností, ktoré z titulu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/25/2022 z 30. marca 2023 nadobudli do svojho vlastníctva.

20. Sťažovatelia uvádzajú, že je preukázané, že predmetné nehnuteľnosti kúpili v dobrej viere, že budú bez tiarch a nezaťažené exekučným konaním, keďže v čase, keď uzavreli zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmet prevodu bol nezaťažený a bez akýchkoľvek právnych vád. Až v rámci súdneho konania sa sťažovatelia dozvedeli, že proti predchádzajúcemu vlastníkovi – BBF capital, a.s., v postavení povinného začali exekučné konania, ktorými exekútor zaťažil sporné nehnuteľnosti.

21. Prípadným predajom týchto nehnuteľností v rámci exekučného konania na dražbe bude zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľov, ktorí prídu o nadobudnuté nehnuteľnosti (do ktorých investovali finančné prostriedky), a takto dôjde k zásahu do ich ústavného práva vlastniť majetok.

22. Sťažovatelia sa obávajú, že vzhľadom na vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, zrealizovanú obhliadku znalcom na účely stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a vzhľadom na zaslané upovedomenie o cene nehnuteľností je zrejmé, že súdny exekútor v blízkej dobe pristúpi k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľov, a preto sťažovatelia zároveň navrhli odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

23. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru) uzneseniami okresného súdu, ktorými bol v celom rozsahu zamietnutý návrh sťažovateľov na vylúčenie nehnuteľností v ich vlastníctve z exekúcie.

24. Z podstaty sťažnostnej argumentácie vyplýva subjektívna nespokojnosť sťažovateľov s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktorými bolo skonštatované, že sťažovatelia sú povinní strpieť výkon exekúcie na dotknutých nehnuteľnostiach v ich vlastníctve, keďže k zriadeniu exekučného záložného práva na týchto nehnuteľnostiach došlo ešte pred prevodom vlastníckeho práva, a teda prípadnú exekúciu predajom dotknutých nehnuteľností môže súdny exekútor vykonať priamo aj proti neskorším nadobúdateľom (sťažovateľom).

III.1. K namietanému porušeniu základných práv vo vzťahu k sťažovateľom 1 až 4:

25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti preskúmal obsah napadnutých rozhodnutí okresného súdu a nezistil žiadnu pochybnosť o ich ústavnej konformite.

26. Okresný súd v napadnutých rozhodnutiach uzavrel, že po pozitívnej lustrácii vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností vo vzťahu k povinnému oprávnený 7. apríla 2022 podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, na základe tejto skutočnosti následne súdny exekútor 21. septembra 2023 vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, tento doručil príslušnému okresnému úradu – odboru katastrálnemu do Veľkého Krtíša 21. septembra 2023, čím vzniklo na predmetných nehnuteľnostiach záložné právo v prospech oprávneného. Sťažovatelia nadobudli vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na podklade rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/25/2022 z 30. marca 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2023 (rozsudkom bol nahradený prejav vôle pôvodného vlastníka – povinného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu na predaj dotknutých nehnuteľností jednotlivým sťažovateľom ako kupujúcim). Na podklade predmetného rozsudku a kúpnej zmluvy tak následne došlo k zápisu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech sťažovateľov v decembri 2023. Hoci vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam nesporne toho času svedčí v prospech sťažovateľov, uvedené však v danej veci nezakladá dôvod na vylúčenie dotknutých nehnuteľností z predmetnej exekúcie, keď vedenie exekúcie na tieto nehnuteľnosti naďalej aprobuje § 169 Exekučného poriadku. Práve citované ustanovenie totiž umožňuje viesť exekúciu aj na nehnuteľnosti, ktoré už nie sú vo vlastníctve povinného, za predpokladu, že k zmene vlastníckeho práva došlo po začatí exekúcie, konkrétne v čase, keď na nehnuteľnosti už bolo zriadené exekučné záložné právo zabezpečujúce vymáhaný nárok oprávneného (exekučné záložné právo zriadené 22. septembra 2023), ako to bolo aj v prejednávanej veci (vlastnícke právo sťažovateľov zapísané k dotknutým nehnuteľnostiam v decembri 2023). V takomto prípade možno uspokojiť vymáhaný nárok predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Momentom zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti totiž vymáhaný nárok svojou hodnotou zabezpečuje už nehnuteľnosť, a nie jej vlastník (body 12 a 13 odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 7Ek/1729/2022 z 19. mája 2025).

27. Záver okresného súdu, podľa ktorého vlastníctvo povinného BBF Capital, a.s., v čase zriadenia exekučného záložného práva nebolo spochybnené a preto dotknuté nehnuteľnosti sú predmetom exekúcie, je ústavne udržateľný.

28. Obdobne bolo odôvodnené aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 5Ek/4022/2021 z 22. mája 2025 (body 11 až 13 odôvodnenia).

29. Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd náležite vysporiadal s argumentáciou sťažovateľov, keď dospel k záveru, že sťažovatelia sú povinní strpieť výkon exekúcie na dotknutých nehnuteľnostiach v ich vlastníctve z dôvodu, že k zriadeniu exekučného záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach došlo ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva, a teda prípadnú exekúciu predajom dotknutých nehnuteľností môže súdny exekútor vykonať priamo aj proti neskorším nadobúdateľom, t. j. proti sťažovateľom.

30. Zamietnutie návrhu na vylúčenie nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľov z exekúcie nezakladá ústavnú neudržateľnosť napadnutých rozhodnutí, keďže k takému záveru dospel konajúci súd po dôslednom vyhodnotení jednotlivých dôkazov (nadobudnutie vlastníckeho práva až po zriadení exekučného záložného práva), ktoré následne nachádzajú svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia.

31. Ústavný súd vie pochopiť frustráciu sťažovateľov z výsledku konania, ktorý vyznieva proti nim na prvý pohľad nespravodlivo, a preto sa v zmysle materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti s cieľom poskytnúť maximálnu možnú ochranu ich právam podrobne zaoberal celým procesom vedúcim k momentálnemu výsledku (výkon exekúcie na majetok sťažovateľov v kontexte § 169 Exekučného poriadku). K tomu ústavný súd konštatuje, že v rámci ústavného poriadku Slovenskej republiky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí aj pre Exekučný poriadok. V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd vychádza z prezumpcie ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (m. m. napr. III. ÚS 262/04, IV. ÚS 663/2022), pričom z čl. 127 ods. 2 ústavy vyplýva, že k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľov môže dôjsť iba právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, teda individuálnymi právnymi aktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť právne predpisy (aj keby ich znenie a aplikácia viedli k napohľad nespravodlivému výsledku). Ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však nemôže rozhodovať o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi aktami (m. m. napr. I. ÚS 483/2015, I. ÚS 63/2016, I. ÚS 347/2018, III. ÚS 18/02, III. ÚS 393/2023, IV. ÚS 306/08).

32. Takto potom dospel ústavný súd k záveru, že okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie v intenciách právnych predpisov spôsobom, ktorý nesignalizuje žiaden exces a ani zásah do označených práv sťažovateľov, keďže exekučné záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené skôr, ako sťažovatelia nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí ústavný súd považuje za dostatočné a ústavné konformné, a teda nevyžadujúce uplatnenie jeho kasačnej právomoci.

33. Sťažovateľmi uplatnené námietky sú podľa ústavného súdu síce ľudsky pochopiteľné, ale bohužiaľ nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.

34. Vychádzajúc z uvedeného, pri predbežnom prerokovaní ústavný súd ústavnú sťažnosť vo vzťahu k sťažovateľom 1 až 4 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

III.2. K namietanému porušeniu základných práv vo vzťahu k sťažovateľo m 5 a 6:

35. Ústavný súd poukazuje na § 122 zákona ústavnom súde, podľa ktorého ústavnú sťažnosť môže podať len osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

36. Vo vzťahu k aktívnej sťažnostnej legitimácii fyzickej osoby a právnickej osoby musia byť kumulatívne splnené dve podmienky na to, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať ústavnú sťažnosť preukázať. Prvou podmienkou je ukrátenie na subjektívnych verejných právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia či iným zásahom orgánu verejnej moci a druhou podmienkou je postavenie účastníka v konaní pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej moci alebo vykonaný iný zásah (MACEJKOVÁ, I. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 893.).

37. Podmienka byť účastníkom konania v konaní pred orgánom verejnej moci síce explicitne nevyplýva z čl. 127 ústavy ani z § 122 zákona o ústavnom súde, možno ju však vyvodiť z definície sťažovateľa a judikatúry ústavného súdu. Vecná legitimácia na podanie ústavnej sťažnosti nesvedčí fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neboli účastníkmi napadnutého konania (m. m. IV. ÚS 571/2024).

38. Fyzická osoba alebo právnická osoba môže teda uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd, ak bola/mala byť účastníkom napadnutého konania (II. ÚS 191/04, III. ÚS 117/08), v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie je oprávnenou osobou na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (II. ÚS 566/2022).

39. Z ústavnej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia 1 až 4 boli zároveň účastníkmi konania o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie. Avšak okruh zvyšných sťažovateľov v konaní o ústavnej sťažnosti a navrhovateľov v konaní o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie sa nezhoduje.

40. V konaní o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie bola v postavení navrhovateľky 4 ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a v postavení navrhovateľky 6 ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktoré však nie sú v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľkami. Namiesto toho sú ako sťažovatelia v ústavnej sťažnosti označení (sťažovateľka 5) a ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľ 6), títo však neboli účastníkmi konania o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť sťažovateľka 5 a sťažovateľ 6 nie sú oprávnenými osobami na podanie ústavnej sťažnosti.

41. V ústavnej sťažnosti sa uvádza, že sťažovateľka 5 kúpila od pôvodného vlastníka nehnuteľnosti v k. ú. ⬛⬛⬛⬛ na a na. Z týchto listov vlastníctva ústavný súd zistil, že sťažovateľka 5 ⬛⬛⬛⬛ nadobudla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 10. mája 2024 a sťažovateľ 6 ⬛⬛⬛⬛ kúpnou zmluvou zo 14. decembra 2023, teda ešte pred podaním návrhu na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie. Návrh na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený 10. februára 2025. Tento návrh podali ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (teda sťažovatelia 1 až 4), a ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľka 5) a ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľ 6) nepodali návrh na vylúčenie predmetných nehnuteľností z exekúcie a ani neskôr sa nestali účastníkmi konaní, v ktorých boli vydané ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia, čo vyplýva zo skutočnosti, že sťažovateľka 5 a sťažovateľ 6 nie sú označení ako navrhovatelia v úvodnej časti napadnutých rozhodnutí. Dňa 12. marca 2025 postúpil súdny exekútor okresnému súdu návrh na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie na rozhodnutie a okresný súd rozhodol napadnutými rozhodnutiami o zamietnutí návrhu na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie 19. mája 2025 (sp. zn. 7Ek/1729/2022) a 22. mája 2025 (sp. zn. 5Ek/4022/2021). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka 5 a sťažovateľ 6 nie sú oprávnenými osobami na podanie ústavnej sťažnosti, keďže neboli účastníkmi konania o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie.

42. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť vo vzťahu k sťažovateľom 5 a 6 podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2025

Jana Baricová

predsed níčka senátu