SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 67/2010-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., Š., zastúpenej advokátkou Mgr. H. F., N., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v nadväznosti na to aj porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 95/07, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2009 doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v nadväznosti na to aj porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a Kriminálnej polície v Nitre (ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“)vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 95/07.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „... Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva... zo dňa 10. 12. 2007 ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007 bolo E. C... vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia... Obzvlášť závažného zločinu znásilnenia sa mal E. C. dopustiť voči mojej osobe.
V trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve... pod ČVS: KRP-93/OVK-NR- 2007 som požiadala o pridelenie advokáta... Postupne mi Okresným súdom v Nitre boli prideľovaní advokáti, ktorí sa postupne však vzdávali... Na základe uvedeného, som prakticky bez advokáta, pretože ihneď po tom, ako mi je ustanovený Okresným súdom v Nitre advokát, tento sa snaží čo najrýchlejšie sa prípadu zbaviť, čo samozrejme je v môj neprospech...
Viackrát som sama alebo prostredníctvom ustanoveného advokáta požiadala o vykonanie dôkazov, ktoré by... potvrdili by moju výpoveď o spáchaní obzvlášť závažného zločinu znásilnenia... Všetky doteraz mnou navrhované návrhy na vykonanie dokazovania boli zamietnuté. Námestník Krajského prokurátora... listom z 17. 07. 2009 č. Kv 95/07-102 ma upovedomil, že vyšetrovateľka KR PZ, ÚJaKP Nitra je samostatný procesný orgán, a ja ako poškodená jej nemôžem určovať resp. prikazovať, kedy a koho má vypočuť. Moje oprávnenie ako poškodenej je navrhovať vykonanie dôkazov, avšak vyšetrovateľ resp. vyšetrovateľka nie je viazaná mojimi návrhmi...
Vyšetrovateľka KR PZ Nitra, ÚJaKP mi písomným oznámením z 24. júla .2008 odmietla návrhy na vykonanie dôkazov, z dôvodu, že ich vykonanie nepovažuje za dôležité pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.“
3. Sťažovateľka poukazuje „na prieťahy v konaní zo strany kompetentných orgánov činných v trestnom konaní... viackrát som žiadala o odvolanie vyšetrovateľky KR PZ Nitra, ÚJaKP z prípadu, pretože som mala pochybnosti o jej nezaujatosti..., ani v jednom prípade mi nebolo vyhovené. Dňa 17. 07. 2009 ma námestník Krajského prokurátora... listom... upovedomil, že v postupe vyšetrovateľky nezistil žiadne pochybenie, porušenie zákona alebo zásadné nedostatky... ihneď po nahlásení protiprávneho konania zo strany E. C., orgány činné v trestnom konaní nezaistili miesto činu, nevykonali obhliadku, nezaistili dôkazy.... MUDr. F. S. urobil nesprávny mikroskopický rozbor... vyšetrovateľka KR PZ Nitra mi neumožnila nahliadnutie do trestného spisu, pričom na moju sťažnosť, jej priamy nadriadený mi oznámil, že nemám právo ako poškodená nahliadnuť do trestného spisu. Na priamy zásah Generálnej prokuratúry mi bolo umožnené do spisu nahliadnuť a robiť si výpisky... Všetky moje sťažnosti voči rozhodnutiam vyšetrovateľky resp. všetky moje podania orgánom činným v trestnom konaní boli zamietnuté ako neodôvodnené, pričom dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry... sa nespráva v intenciach svojho postavenia.“. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že: „orgány činné v trestnom konaní... nepostupujú v danej trestnej veci v súlade s Trestným poriadkom, pričom porušujú moje základe ľudské práva a slobody garantované Ústavou... a Listinou... a to... Článok 19 ods. 2 Ústavy... Podľa článku 8 ods. 1... dohovoru... Podľa článku 8 ods. 2... dohovoru o... Podľa článku 13... dohovoru...“
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Prieťahmi v trestnom konaní, vedenom na KR PZ Nitra, ÚJaKP pod ČSV: KRP- 93/OVK-NR-2007 zo strany Krajského riaditeľstva... a Krajskej prokuratúry... boli porušené základné práva a slobody sťažovateľky... vyplývajúce z Ústavy... a... dohovoru... článok 19 ods. 2 Ústavy..., článok 8 ods. 1, článok 8 ods. 2 a článok 13... dohovoru...“.
II.
5. Z oznámenia vyšetrovateľky krajského riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007 z 24. júla 2008 v súvislosti s návrhom sťažovateľky zo 7. mája 2008 na vykonanie dokazovania vyplýva, že „Po dôslednom preštudovaní podaného návrhu som dospela k tomu, že vykonanie navrhovaných dôkazov nie je potrebné a nijakým spôsobom neprispeje k zisteniu objektívnej skutočnosti pri vyšetrovaní obzvlášť závažného zločinu znásilnenia..., z ktorého je obvinený E. C... Z uvedeného dôvodu vykonanie navrhovaných dôkazov v bodoch 1 až 19 v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku odmietam, nakoľko ich vykonanie nepovažujem za dôležité pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci...“. Následne v bodoch 1 až 20 vyšetrovateľka uviedla dôvody, pre ktoré odmietla vykonať sťažovateľkou navrhované dôkazy.
6. Z upovedomenia krajskej prokuratúry č. k. Kv 95/07-112 zo 17. júla 2009 adresovaného sťažovateľke vyplýva, že „Vaše podania, ktoré ste zaslali jednak na Generálnu prokuratúru..., Prezídium PZ a aj na Krajskú prokuratúru... som preštudoval... na vec sa vzťahujúci spisový materiál. Tento som preštudoval i s ohľadom na Vašu sťažnosť, ktorú ste podali proti uzneseniu vyšetrovateľky... zo dňa 15. mája 2009, ktorým Vám uložila poriadkovú pokutu v sume 500,- €. Vašej sťažnosti som z dôvodov uvedených v odôvodnení citovaného uznesenia vyhovel... som preskúmal... i Vaše podanie a postup vyšetrovateľky, ktorý pokladám za zákonný a správny. Vyšetrovateľka... je samostatný procesný orgán. Vy, ako poškodená, jej nemôžete určovať resp. prikazovať, kedy a koho má vypočuť. Vaše oprávnenie ako poškodenej je navrhovať vykonanie dôkazov, avšak vyšetrovateľ, resp. vyšetrovateľka nie je viazaná Vašimi návrhmi.
Tým, že sústavne odmietate vo veci, v ktorej ste poškodená, vypovedať, zbytočne predlžujete lehotu skončenia veci... Nezistil som ani zaujatosť vyšetrovateľky. Jej konanie je v súlade s Trestným poriadkom.
Vyšetrovateľku som upozornil, aby urýchlene na veci pracovala... Vás vypočula a prípravné konanie ukončila, v čo najkratšej lehote.“.
7. Z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 128/07-34 zo 16. novembra 2009 adresovaného sťažovateľke vyplýva, že „Na základe Vášho podnetu zo dňa 24. septembra 2009 sme preskúmali zákonnosť postupu Krajskej prokuratúry... vo veci Kv 59/07. Dospeli sme k záveru, že Vášmu podnetu nemožno vyhovieť.
Preskúmali sme dozorové spisy Krajskej prokuratúry..., okrem vyššie uvedeného aj spis 1 KPt 224/07 i Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch (1 Pv 622/06), ako aj vyšetrovací spis ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007. V postupe podriadených prokuratúr sme pritom nezistili žiadnu nezákonnosť, či subjektívne spôsobené prieťahy. Naopak tieto realizujú predmetný dozor na vysokej profesionálnej úrovni, v úplnom súlade so zákonom a spájanie ich dozorovej činnosti s dĺžkou konania nemá v preskúmaných spisoch oporu. S poukazom na uvedené dôvody Váš podnet zo dňa 24. septembra 2009 ako nedôvodný odkladáme.“.
8. Podľa informácie z krajskej prokuratúry trestné stíhanie vedené proti obvinenému E. C., v ktorom je sťažovateľka v procesnom postavení poškodenej, je toho času ešte v štádiu prípravného konania.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
12. Podľa názoru ústavného súdu doterajšia dĺžka (doba) trestného konania od uznesenia obvinenia (10. decembra 2007) do podania sťažnosti ústavnému súdu (25. novembra 2009) bola ovplyvnená nielen povahou (náročnosťou) vyšetrovanej trestnej činnosti obvineného, ale tiež prístupom samotnej sťažovateľky k vyšetrovacím úkonom, spôsobom jej spolupráce s ustanovenými obhajcami, ako aj jej procesnými návrhmi (napr. namietanie predpojatosti). Tieto skutočnosti významnou mierou prispeli k doterajšej dĺžke vyšetrovania (pozri body 2, 5 až 7). Za daného (zisteného) skutkového stavu nie sú podľa názoru ústavného súdu vytvorené predpoklady (ani po eventuálnom prijatí predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie) na úspešné uplatňovanie námietok sťažovateľky proti postupu orgánov činných v trestnom konaní majúceho vykazovať znaky neodôvodnených prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
13. Vychádzajúc z petitu sťažnosti príčinou namietaného porušenia základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom je postup menovaných orgánov činných v trestnom konaní vyznačujúci sa podľa tvrdenia sťažovateľky prieťahmi v označenom trestnom konaní (pozri bod 3 a 4). Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom krajského riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007 a na to nadväzujúcim postupom dozorujúcej krajskej prokuratúry (sp. zn. Kv 95/07) a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým konštatuje, že vyšetrovateľka krajského riaditeľstva Policajného zboru začala stíhať obvineného na základe uznesenia z 10. decembra 2007 (pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 3 Trestného zákona).
14. Prax ústavného súdu je doteraz jednotná v názore, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (I. ÚS 18/06). Obvinenie proti konkrétnej osobe v predmetnej veci bolo vykonané uznesením vyšetrovateľky krajského riaditeľstva z 10. decembra 2007, teda od uvedenej doby sa môže sťažovateľka domáhať tiež ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
15. Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veciach sp. zn. II. ÚS 36/94, I. ÚS 49/98 I. ÚS 225/06) zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní možno napadnúť opravnými prostriedkami podľa príslušných ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutí týchto orgánov a ani ich rozhodnutia zrušovať. Ochranu konkrétneho práva alebo slobody, ktorých porušenie je namietané, môže ústavný súd poskytnúť len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky (napr. pred orgánmi prokuratúry v ich hierarchickom zaradení).
16. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi (napr. Trestný poriadok). Prokurátor vykonáva najmä dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní... V rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní [§ 230 ods. 2b) Trestného poriadku] je prokurátor oprávnený vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje. V zmysle uvedeného prokurátor vykonáva previerku, ktorou získava podklady pre svoje rozhodnutie v konkrétnej trestnej veci, prípadne na pokyny pre policajný orgán v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania „V rámci previerok prokurátor skúma najmä včasnosť a dôvodnosť začatia trestného stíhania, ako aj zákonnosť postupu v ňom“.
17. Podľa ustanovenia § 210 Trestného poriadku žiadosť o preskúmanie postupu policajta obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postuppolicajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. V zmysle citovanej právnej normy prokurátor je povinný v rámci prokurátorského dozoru nad prípravným konaním, ale aj na základe žiadosti osôb uvedených v tomto ustanovení odstraňovať nezákonnosti a nesprávnosti v postupe policajta. Ak prokurátor zistí, že žiadosť je odôvodnená, odstráni zistené nedostatky buď sám, alebo dá na to pokyn policajtovi. Žiadateľa o spôsobe vybavenia podnetu prokurátor písomne upovedomí.
18. V predmetnej veci (ako to vyplýva zo skutočností uvedených v sťažnosti a k nej pripojených písomností) prejavila sťažovateľka svoju nespokojnosť s postupom krajského riaditeľstva Policajného zboru podnetmi (aj sťažnosťami) podanými orgánom polície, prokuratúry a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ako to vyplýva z už citovanej odpovede krajskej prokuratúry zo 17. júla 2009, podanie sťažovateľky, ktorým namietala nezákonnosť a prieťahy v postupe policajného orgánu, bolo po preskúmaní vec dozorujúcim prokurátorom kvalifikované ako nedôvodné (pozri bod 6). Sťažovateľka následne využila možnosť vyjadriť svoju nespokojnosť s vybavením jej podania nadriadenou generálnou prokuratúrou, ktorá jej podnet listom zo 16. novembra 2009 ako nedôvodný odmietla (pozri bod 7).
19. Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
20. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky s prihliadnutím na obsah k nej pripojených písomností a na svoje zistenia uvedené v bode II odôvodnenia (najmä vecnú a právnu stránku obsahu odpovedí) je ústavný súd toho názoru, že krajská prokuratúra a následne aj generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými v podnete sťažovateľky v napadnutom postupe prokuratúr nižšieho stupňa a policajných orgánov dostatočne zaoberali a o spôsobe preskúmania jej podnetov riadne sťažovateľku vyrozumeli.
21. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľky bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že menované prokuratúry sa predmetom sťažovateľky zaoberali, pričom svoj názor zaujali v už citovaných odpovediach sťažovateľke. To, že krajská prokuratúra a generálna prokuratúra sťažovateľke neodpovedali v súlade s jej predstavami a názormi, ešte neznamená, že ich postupom došlo k porušeniu ňou označených základných práv. Z tohto dôvodu (t. j. na základe už uvedených skutočností a s prihliadnutím na petit sťažnosti) ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti krajskej prokuratúre, a v súvislosti s tým aj proti krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
22. Vychádzajúc z princípu subsidiarity vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd ešte poznamenáva, že ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry a krajskému riaditeľstvu Policajného zboru je aj nedostatok právomoci ústavného súdu. Sťažovateľka mohla, a aj to využila, domáhať sa nápravy v rámci prípravného konania už uvedenými právnymi prostriedkami upravenými Trestným poriadkom a zákonom o prokuratúre.
23. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 13 dohovoru, ústavný súd jej sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Sťažovateľka, kvalifikovane právne zastúpená, totiž v sťažnosti neuviedla žiadne relevantné dôvody preukazujúce príčinný vzťah medzi prieťahmi a porušením týchto ňou označených práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2010