znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 67/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., Š., zastúpenej advokátkou Mgr. H. F., N., ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v nadväznosti   na   to   aj porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   KRP-93/OVK-NR-2007,   ako   aj   postupom   Krajskej prokuratúry v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 95/07, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2009 doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v nadväznosti na to aj porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a Kriminálnej   polície   v Nitre (ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“)vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007,   ako   aj   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Nitre   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 95/07.

2.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že „...   Uznesením   vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva... zo dňa 10. 12. 2007 ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007 bolo E. C... vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia... Obzvlášť závažného zločinu znásilnenia sa mal E. C. dopustiť voči mojej osobe.

V trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve... pod ČVS: KRP-93/OVK-NR- 2007 som požiadala o pridelenie advokáta... Postupne mi Okresným súdom v Nitre boli prideľovaní   advokáti,   ktorí   sa   postupne   však   vzdávali...   Na   základe   uvedeného,   som prakticky bez advokáta,   pretože ihneď po tom,   ako mi je ustanovený Okresným súdom v Nitre advokát, tento sa snaží čo najrýchlejšie sa prípadu zbaviť, čo samozrejme je v môj neprospech...

Viackrát   som   sama   alebo   prostredníctvom   ustanoveného   advokáta   požiadala o vykonanie dôkazov, ktoré by... potvrdili by moju výpoveď o spáchaní obzvlášť závažného zločinu znásilnenia... Všetky doteraz mnou navrhované návrhy na vykonanie dokazovania boli zamietnuté. Námestník Krajského prokurátora... listom z 17. 07. 2009 č. Kv 95/07-102 ma upovedomil, že vyšetrovateľka KR PZ, ÚJaKP Nitra je samostatný procesný orgán, a ja ako   poškodená   jej   nemôžem   určovať   resp.   prikazovať,   kedy   a koho   má   vypočuť.   Moje oprávnenie   ako   poškodenej   je   navrhovať   vykonanie   dôkazov,   avšak   vyšetrovateľ   resp. vyšetrovateľka nie je viazaná mojimi návrhmi...

Vyšetrovateľka   KR   PZ   Nitra,   ÚJaKP   mi   písomným   oznámením   z 24.   júla  .2008 odmietla návrhy na vykonanie dôkazov, z dôvodu, že ich vykonanie nepovažuje za dôležité pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.“

3. Sťažovateľka poukazuje „na prieťahy v konaní zo strany kompetentných orgánov činných v trestnom konaní... viackrát som žiadala o odvolanie vyšetrovateľky KR PZ Nitra, ÚJaKP z prípadu, pretože som mala pochybnosti o jej nezaujatosti..., ani v jednom prípade mi nebolo vyhovené. Dňa 17. 07. 2009 ma námestník Krajského prokurátora... listom... upovedomil, že v postupe vyšetrovateľky nezistil žiadne pochybenie, porušenie zákona alebo zásadné nedostatky... ihneď po nahlásení protiprávneho konania zo strany E. C., orgány činné v trestnom konaní nezaistili miesto činu, nevykonali obhliadku, nezaistili dôkazy.... MUDr.   F.   S.   urobil   nesprávny   mikroskopický   rozbor...   vyšetrovateľka   KR   PZ   Nitra   mi neumožnila   nahliadnutie   do   trestného   spisu,   pričom   na   moju   sťažnosť,   jej   priamy nadriadený mi oznámil, že nemám právo ako poškodená nahliadnuť do trestného spisu. Na priamy zásah Generálnej prokuratúry mi bolo umožnené do spisu nahliadnuť a robiť si výpisky...   Všetky   moje   sťažnosti   voči   rozhodnutiam   vyšetrovateľky   resp.   všetky   moje podania orgánom činným v trestnom konaní boli zamietnuté ako neodôvodnené, pričom dozorujúci   prokurátor   Krajskej   prokuratúry...   sa   nespráva   v intenciach   svojho postavenia.“. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že: „orgány činné v trestnom konaní... nepostupujú v danej trestnej veci v súlade s Trestným poriadkom, pričom porušujú moje základe ľudské práva   a slobody   garantované   Ústavou...   a Listinou...   a to...   Článok   19   ods.   2   Ústavy... Podľa článku 8 ods. 1... dohovoru... Podľa článku 8 ods. 2... dohovoru o... Podľa článku 13... dohovoru...“

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Prieťahmi v trestnom konaní, vedenom na KR PZ Nitra, ÚJaKP pod ČSV: KRP- 93/OVK-NR-2007   zo   strany   Krajského   riaditeľstva...   a Krajskej   prokuratúry...   boli porušené základné práva a slobody sťažovateľky... vyplývajúce z Ústavy... a... dohovoru... článok 19 ods. 2 Ústavy..., článok 8 ods. 1, článok 8 ods. 2 a článok 13... dohovoru...“.

II.

5. Z oznámenia vyšetrovateľky krajského riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007 z 24. júla 2008 v súvislosti s návrhom sťažovateľky zo 7. mája 2008   na   vykonanie   dokazovania   vyplýva,   že   „Po   dôslednom   preštudovaní   podaného návrhu som dospela k tomu, že vykonanie navrhovaných dôkazov nie je potrebné a nijakým spôsobom neprispeje k zisteniu objektívnej skutočnosti pri vyšetrovaní obzvlášť závažného zločinu   znásilnenia...,   z ktorého   je   obvinený   E.   C...   Z uvedeného   dôvodu   vykonanie navrhovaných   dôkazov   v bodoch   1   až   19   v zmysle   § 208   ods.   1   Trestného   poriadku odmietam, nakoľko ich vykonanie nepovažujem za dôležité pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci...“. Následne v bodoch 1 až 20 vyšetrovateľka uviedla dôvody, pre ktoré odmietla vykonať sťažovateľkou navrhované dôkazy.

6.   Z   upovedomenia   krajskej   prokuratúry   č.   k.   Kv   95/07-112   zo   17.   júla   2009 adresovaného   sťažovateľke   vyplýva,   že „Vaše   podania,   ktoré   ste   zaslali   jednak   na Generálnu prokuratúru..., Prezídium PZ a aj na Krajskú prokuratúru... som preštudoval... na   vec   sa   vzťahujúci   spisový   materiál.   Tento   som   preštudoval   i s ohľadom   na   Vašu sťažnosť, ktorú ste podali proti uzneseniu vyšetrovateľky... zo dňa 15. mája 2009, ktorým Vám uložila poriadkovú pokutu v sume 500,- €. Vašej sťažnosti som z dôvodov uvedených v odôvodnení   citovaného   uznesenia   vyhovel...   som   preskúmal...   i Vaše   podanie   a postup vyšetrovateľky,   ktorý   pokladám   za   zákonný   a správny.   Vyšetrovateľka...   je   samostatný procesný orgán. Vy, ako poškodená, jej nemôžete určovať resp. prikazovať, kedy a koho má vypočuť.   Vaše   oprávnenie   ako   poškodenej   je   navrhovať   vykonanie   dôkazov,   avšak vyšetrovateľ, resp. vyšetrovateľka nie je viazaná Vašimi návrhmi.

Tým,   že sústavne odmietate vo veci,   v ktorej ste poškodená,   vypovedať,   zbytočne predlžujete lehotu skončenia veci... Nezistil som ani zaujatosť vyšetrovateľky. Jej konanie je v súlade s Trestným poriadkom.

Vyšetrovateľku   som   upozornil,   aby   urýchlene   na   veci   pracovala...   Vás   vypočula a prípravné konanie ukončila, v čo najkratšej lehote.“.

7.   Z   listu   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 128/07-34 zo 16. novembra 2009 adresovaného sťažovateľke vyplýva,   že „Na   základe   Vášho   podnetu   zo   dňa   24.   septembra   2009   sme   preskúmali zákonnosť   postupu   Krajskej   prokuratúry...   vo   veci   Kv   59/07.   Dospeli   sme   k záveru,   že Vášmu podnetu nemožno vyhovieť.

Preskúmali sme dozorové spisy Krajskej prokuratúry..., okrem vyššie uvedeného aj spis   1   KPt   224/07   i Okresnej   prokuratúry   v Nových   Zámkoch   (1   Pv   622/06),   ako   aj vyšetrovací   spis   ČVS:   KRP-93/OVK-NR-2007.   V postupe   podriadených   prokuratúr   sme pritom   nezistili   žiadnu   nezákonnosť,   či   subjektívne   spôsobené   prieťahy.   Naopak   tieto realizujú predmetný dozor na vysokej profesionálnej úrovni, v úplnom súlade so zákonom a spájanie ich dozorovej činnosti s dĺžkou konania nemá v preskúmaných spisoch oporu. S poukazom   na   uvedené   dôvody   Váš   podnet   zo   dňa   24.   septembra   2009   ako nedôvodný odkladáme.“.

8. Podľa informácie z krajskej prokuratúry trestné stíhanie vedené proti obvinenému E.   C.,   v ktorom   je   sťažovateľka   v procesnom   postavení   poškodenej,   je   toho   času   ešte v štádiu prípravného konania.

III.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   sťažnosť   sťažovateľky   prerokoval   na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

12.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   doterajšia   dĺžka   (doba)   trestného   konania   od uznesenia   obvinenia   (10.   decembra   2007)   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (25. novembra 2009) bola ovplyvnená nielen povahou (náročnosťou) vyšetrovanej trestnej činnosti   obvineného, ale tiež prístupom   samotnej sťažovateľky k vyšetrovacím   úkonom, spôsobom jej spolupráce s ustanovenými obhajcami, ako aj jej procesnými návrhmi (napr. namietanie predpojatosti). Tieto skutočnosti významnou mierou prispeli k doterajšej dĺžke vyšetrovania (pozri body 2, 5 až 7). Za daného (zisteného) skutkového stavu nie sú podľa názoru   ústavného   súdu   vytvorené   predpoklady   (ani   po   eventuálnom   prijatí   predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie) na úspešné uplatňovanie námietok sťažovateľky proti postupu orgánov činných v trestnom konaní majúceho vykazovať znaky neodôvodnených prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

13. Vychádzajúc z petitu sťažnosti príčinou namietaného porušenia základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom je postup menovaných orgánov činných v trestnom   konaní   vyznačujúci   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľky   prieťahmi   v označenom trestnom konaní (pozri bod 3 a 4). Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom krajského riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-93/OVK-NR-2007 a na   to   nadväzujúcim   postupom   dozorujúcej   krajskej   prokuratúry   (sp.   zn.   Kv   95/07) a namietaným   porušením   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd predovšetkým konštatuje, že vyšetrovateľka krajského riaditeľstva Policajného zboru začala stíhať obvineného na základe uznesenia z 10. decembra 2007 (pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 3 Trestného zákona).

14. Prax ústavného súdu je doteraz jednotná v názore, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (I. ÚS 18/06). Obvinenie proti konkrétnej osobe v predmetnej   veci   bolo   vykonané   uznesením   vyšetrovateľky   krajského   riaditeľstva z 10. decembra 2007, teda od uvedenej doby sa môže sťažovateľka domáhať tiež ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

15. Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veciach sp. zn. II. ÚS 36/94, I. ÚS 49/98 I. ÚS 225/06) zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní možno napadnúť opravnými prostriedkami podľa príslušných ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutí týchto orgánov a ani ich rozhodnutia zrušovať. Ochranu konkrétneho práva alebo slobody, ktorých porušenie je namietané, môže ústavný súd poskytnúť len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym   orgánom   Slovenskej   republiky   (napr.   pred   orgánmi   prokuratúry   v ich hierarchickom zaradení).

16. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi (napr. Trestný poriadok). Prokurátor vykonáva najmä dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní...   V rámci   dozoru   nad   dodržiavaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného   stíhania a v prípravnom   konaní   [§   230   ods. 2b)   Trestného   poriadku]   je   prokurátor   oprávnený vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne   v ňom   postupuje.   V zmysle   uvedeného   prokurátor   vykonáva   previerku,   ktorou získava podklady pre svoje rozhodnutie v konkrétnej trestnej veci, prípadne na pokyny pre policajný orgán v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania „V rámci previerok prokurátor skúma najmä včasnosť a dôvodnosť začatia trestného stíhania, ako aj zákonnosť postupu v ňom“.

17.   Podľa   ustanovenia   §   210   Trestného   poriadku   žiadosť   o preskúmanie postupu policajta   obvinený,   poškodený   a zúčastnená   osoba   majú   právo   kedykoľvek   v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postuppolicajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez   meškania   predložiť. Prokurátor   je povinný žiadosť   preskúmať a o výsledku   žiadateľa upovedomiť.   V zmysle citovanej   právnej   normy   prokurátor   je   povinný   v rámci   prokurátorského   dozoru   nad prípravným   konaním,   ale   aj   na   základe   žiadosti   osôb   uvedených   v tomto   ustanovení odstraňovať nezákonnosti a nesprávnosti v postupe policajta. Ak prokurátor zistí, že žiadosť je odôvodnená, odstráni zistené nedostatky buď sám, alebo dá na to pokyn policajtovi. Žiadateľa o spôsobe vybavenia podnetu prokurátor písomne upovedomí.

18. V predmetnej veci (ako to vyplýva zo skutočností uvedených v sťažnosti a k nej pripojených písomností) prejavila sťažovateľka svoju nespokojnosť s postupom krajského riaditeľstva   Policajného   zboru   podnetmi   (aj   sťažnosťami)   podanými   orgánom   polície, prokuratúry   a Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky.   Ako   to   vyplýva   z už   citovanej odpovede krajskej prokuratúry zo 17. júla 2009, podanie sťažovateľky, ktorým namietala nezákonnosť a prieťahy v postupe policajného orgánu, bolo po preskúmaní vec dozorujúcim prokurátorom kvalifikované ako nedôvodné (pozri bod 6). Sťažovateľka následne využila možnosť   vyjadriť   svoju   nespokojnosť   s vybavením   jej   podania   nadriadenou   generálnou prokuratúrou, ktorá jej podnet listom zo 16. novembra 2009 ako nedôvodný odmietla (pozri bod 7).

19. Podľa   §   31   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné   orgány.   Podľa   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktoré   smeruje   k tomu,   aby   prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví nadriadený   prokurátor. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia   ďalší opakovaný podnet   v tej   istej   veci   vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

20. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky s prihliadnutím na obsah k nej pripojených písomností   a na   svoje   zistenia   uvedené   v bode   II   odôvodnenia   (najmä   vecnú   a právnu stránku obsahu odpovedí) je ústavný súd toho názoru, že krajská prokuratúra a následne aj generálna   prokuratúra   sa   námietkami   uvedenými   v podnete   sťažovateľky   v napadnutom postupe prokuratúr nižšieho stupňa a policajných orgánov dostatočne zaoberali a o spôsobe preskúmania jej podnetov riadne sťažovateľku vyrozumeli.

21.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní podnetov sťažovateľky bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že menované prokuratúry sa predmetom sťažovateľky zaoberali, pričom svoj názor   zaujali   v už   citovaných   odpovediach   sťažovateľke.   To,   že   krajská   prokuratúra a generálna prokuratúra sťažovateľke neodpovedali v súlade s jej predstavami a názormi, ešte   neznamená,   že   ich   postupom   došlo   k porušeniu   ňou   označených   základných   práv. Z tohto   dôvodu   (t.   j.   na   základe   už   uvedených   skutočností   a s prihliadnutím   na   petit sťažnosti) ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti krajskej prokuratúre,   a v súvislosti   s tým   aj   proti   krajskému   riaditeľstvu   Policajného   zboru, a rozhodol   o jej   odmietnutí   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

22. Vychádzajúc z princípu subsidiarity vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd ešte poznamenáva, že ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry a krajskému riaditeľstvu Policajného zboru je aj nedostatok právomoci   ústavného   súdu.   Sťažovateľka   mohla,   a aj   to   využila,   domáhať   sa   nápravy v rámci prípravného konania už uvedenými právnymi prostriedkami upravenými Trestným poriadkom a zákonom o prokuratúre.

23. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 13 dohovoru, ústavný súd jej sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Sťažovateľka, kvalifikovane právne zastúpená, totiž v sťažnosti   neuviedla   žiadne   relevantné   dôvody   preukazujúce   príčinný   vzťah   medzi prieťahmi a porušením týchto ňou označených práv.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010