znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 67/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Miroslava   Petríka,   bytom   H.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. B. I., Advokátska kancelária, S., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5 C 117/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Miroslava Petríka o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. marca 2005 doručené   podanie   Miroslava   Petríka,   bytom   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť   podľa   článku   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky“ vo   veci   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Senica   (ďalej   aj „okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Senica od 1. januára 2005) na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5 C 117/02.

1. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„I. Ja sťažovateľ som dňa 22. 10. 2002 na Okresnom súde v Skalici podal žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví. Konanie sa vedie pod č. 5 C 117/02.

II.   Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo   dňa   6.   5.   2003.   Dňa   31.   3.   2004   mi   bolo doručené uznesenie o tom, že konanie sa prerušuje až do právoplatnosti skončenia veci vedenej pred OS Skalica pod č. 2 T 54/01. Dňa 20. 10. 2004 som urgoval Okresný súd v Skalici a žiadal som o oznámenie, čo s predmetnou vecou je a že sa vo veci nič nedeje. Urobil   som   to   prostredníctvom   právnej   zástupkyne.   Odpoveď   na   túto   žiadosť   mi   do dnešného dňa vôbec neprišla a pojednávanie do dnešného dňa nebolo nariadené.

III. Z hora uvedených skutočností vyplýva, že došlo k porušeniu článku 48 Ústavy SR ako   aj   článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a to z nasledujúcich dôvodov:

1. Okresný   súd   v Skalici   t.   č.   v Senici   svojím   konaním   evidentne   spôsobil prieťahy v konaní.

2. Vec nie je fakticky zložitá.

3. Správanie sťažovateľa bolo počas celého konania aktívne a súčinné.“

2.   Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd «...   prijal   túto   sťažnosť   na   konanie a následne vyniesol   rozhodnutie,   v ktorom   bude   konštatovať   „v konaní Okresného   súdu v Skalici t. č. v Senici došlo k porušeniu článku 48, ods. 2 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a priznáva   sťažovateľovi   primerané zadosťučinenie v sume 50 000,- Sk.“» Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že:

a) uznesením č. k. 5 C 117/02-26 z 9. marca 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. apríla   2004,   bolo   podľa   ustanovenia   §   109   ods.   2   písm.   c)   Občianskeho   súdneho poriadku konanie v posudzovanej veci prerušené „do právoplatnosti skončenia veci vedenej pred Okresným súdom Skalica pod č. k. 2 T 54/01“, a to z dôvodu, že „na Okresnom súde Skalica prebieha trestné konanie proti obžalovanému T. O.,... v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Čo do vzniku škody a príčinnej súvislosti so škodou a protiprávnym konaním závisí od rozhodnutia v tejto trestnej veci rozhodnutie v danej veci.“

b)   okresný   súd   listom   č.   k.   SI–5   C   117/02   z 18.   marca   2005   informoval právnu zástupkyňu sťažovateľa, že „... v konaní zatiaľ nie je možné pokračovať, nakoľko vec...   SI- 2 T 54/01 nie je právoplatne skončená“ (okresný súd v tom čase v trestnej veci zisťoval okruh dedičov poškodenej a po jeho ustálení bude vytýčené hlavné pojednávanie).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...)“.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku „pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak... prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet“.

Podľa   ustanovenia   §   111   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   „Ak   je konanie prerušené,   nevykonávajú   sa   pojednávania   a neplynú   lehoty   podľa   tohto   zákona.   Ak   sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova“.

Podľa   ustanovenia   §   111   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   „Ak   je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd i bez návrhu“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

III.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. SI – 5 C 117/02 boli porušené ním označené základné práva.

Keďže sťažovateľ bližšie nešpecifikoval (neoznačil) obdobia, v ktorých okresný súd konal   s prieťahmi,   pri   posudzovaní   tvrdení   sťažovateľa   ústavný   súd   rozhodol   z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a tiež zo skutočností zistených na okresnom súde (pozri bod 3 II. časti odôvodnenia).

V období   pred   prerušením   konania   (t.   j.   od   nápadu   veci   22.   novembra   2002   do 9. marca 2004) sa uskutočnilo 6. mája 2003 pojednávanie. Aj v prípade, že by okresný súd nevykonal po termíne pojednávania žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, nebolo by možné kvalifikovať postup okresného súdu v tomto období (t. j. od 6. mája 2003 do   9.   marca   2004,   keď   bolo   vydané   uznesenie   o prerušení   konania)   v trvaní   desiatich mesiacov   v konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   (do   právoplatného skončenia   trestného konania vedeného pod   sp.   zn. 2   T   54/01)   za taký   postup,   ktorý   by spôsobil   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Pri   hodnotení   tohto obdobia   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   I.   ÚS   35/01, II. ÚS 21/02,   III.   ÚS   102/02),   podľa   ktorej   ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí znamenať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Predmetná doba vzhľadom na celkovú dĺžku doterajšieho konania (dva a pol roka) s prihliadnutím na dosiaľ trvajúce prerušenie konania (najmä jeho dôvody), v konečnom dôsledku nie je dobou, ktorá by odôvodňovala kvalifikovať doterajší postup okresného súdu ako konanie s prieťahmi.

Prerušenie   konania   v posudzovanej   veci   do   právoplatného   rozhodnutia   vyššie uvedenej trestnej veci, ktorého výsledok bude mať podstatný význam (pozri bod 3 I. časti odôvodnenia) na rozhodnutie vo veci sp. zn. SI–5 C 117/02, nepovažuje ústavný súd za taký postup, ktorý by odôvodňoval jeho hodnotenie ako postup spôsobujúci prieťahy v konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako je to v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 34/03, III. ÚS 42/02).

Vychádzajúc z uvedených skutočností zastáva ústavný súd názor, že prípadné prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie   by   v konečnom   dôsledku   neviedlo   k zisteniu   takých nedostatkov   v postupe   okresného   súdu,   ktoré   by   odôvodňovali   vyslovenie   porušenia sťažovateľom   označených   základných   práv.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť spočívajúcu v tom, že celková dĺžka doterajšieho konania   (dva   a pol   roka)   spolu   s prerušením   konania   z už   vopred   uvedených   dôvodov vylučuje,   aby   konanie   sp.   zn.   SI–5   C   117/02   bolo   možné   pokladať   za   konanie   so zbytočnými prieťahmi.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005