SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 665/2014-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom Mgr. Markom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/174/2009 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Trenčínp o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Marka Gutika,Armádna 1655/5, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 665/2014-10 z 28. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len„okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009.
2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je účastníkomkonania pred okresným súdom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.Z opísania priebehu konania vyplýva, že konanie nie je právoplatne skončené, hoci trvá viacako 5 rokov.
3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že: „... Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 26C/174/2009 porušil právo ⬛⬛⬛⬛, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
... Okresnému súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/174/2009 sa prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
... ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR... za dva úkony právnej služby, ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet advokáta Mgr. Mareka Gutika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnompodaní (sp. zn. Spr 1332/2014 z 1. decembra 2014), v ktorom uviedol aj prehľad procesnýchúkonov vo veci. Z vyjadrenia okrem iného vyplýva:
„- 10.9.2009 - doručený návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, že časť nehnuteľnosti (733 m2) sa prikazuje navrhovateľovi a časť nehnuteľnosti sa prikazuje odporcovi (2199 m2), tento bol zapísaný pod sp. zn. 26C/174/2009
- 18.9.2009 - výzva súdu navrhovateľovi na oznámenie ceny žiadaného podielu, za účelom vyrubenia súdneho poplatku
- 6.10.2009 - oznámenie ceny nehnuteľnosti
- 9.10.2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku
- 29.10.2009 - zaplatený súdny poplatok
- 4.11.2009 - zaslanie návrhu na vyjadrenie protistrane
- 9.12.2009 - vyjadrenie odporcov tak, že s návrhom nesúhlasili, ale žiadali, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná odporcovi s tým, že navrhovateľovi uhradí cenu jeho podielu stanovenú znaleckým posudkom
- 22.8.2011 vytýčený termín pojednávania na 19.10.2011
- 19.10.2011 sa uskutočnil termín pojednávania, ktorý bol odročený na neurčito za účelom uzavretia mimosúdnej dohody a z dôvodu práceneschopnosti odporkyne 2
- 27.2.2012 - výzva súdu navrhovateľovi za účelom oznámenia, či došlo k mimosúdnej dohode
- 30.7.2012 - doručenie vyjadrenia, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu
- 5.9.2012 - určený termín pojednávania na 30.11.2012
- 30.11.2012 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
- 14.12.2012 - predloženie otázok na znalca zo strany odporcov
- 17.12.2012 - predloženie otázok na znalec zo strany navrhovateľa
- 23.8.2013 - uznesením konanie v časti proti odporkyni 2 zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom
- 26.8.2013 - ustanovenie znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
- 7.10.2013 - znalec prevzal spis za účelom vypracovania znaleckého posudku
- 17.12.2013 - predloženie vypracovaného znaleckého posudku
- 23.12.2013 - uznesením rozhodnuté o priznaní trov znaleckého dokazovania a zaslanie znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom
- 7.2.2014 - doručené vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku, ktorí so závermi znalca vyslovili nesúhlas
- 24.1.2014 - určený termín pojednávania na 11.4.2014
- 11.4.2014 - pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu navrhovateľa na 6.6.2014
- 6.6.2014 - pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti odporcov na 11.6.2014. Zároveň odporcovia požiadali o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
- 11.6.2014 - pojednávanie odročené za účelom ohliadky z dôvodu, že odporcovia nesúhlasili s reálnym rozdelením parcely
- 19.6.2014 - výzva súdu zaslaná právnemu zástupcovi odporcu na vyjadrenie sa ku geometrickému plánu
- 28.8.2014 - urgencia súdu právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie sa ku geometrickému plánu
- 10.9.2014 - doručené vyjadrenie odporcov ku geometrickému plánu
- 26.9.2014 - určený termín ohliadky na 21.10.2014
- 14.10.2014 - určený termín pojednávania na 14.11.2014
- 21.10.2014 - uskutočnenie ohliadky
- 22.10.2014 - doručenie vyžiadaných listov vlastníctva z katastrálneho odboru
- 6.11.2014 - predloženie vyjadrenia odporcu 1 a znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať
- 14.11.2014 - termín pojednávania odročený na 21.11.2014 za účelom poskytnutia priestoru na uzavretie mimosúdnej dohody
- 21.11.2014 - vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené a nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý je povinný navrhovateľovi uhradiť 5.131,-Eur. Tento rozsudok sa toho času vypracováva. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vo veci sa priebežne konalo. Pokiaľ ide o nečinnosť súdu v roku 2010, táto bola spôsobená tou skutočnosťou, že zákonná sudkyňa prejednávala veci, ktoré jej napadli do senátu skôr ako táto a vzhľadom na množstvo nevybavených vecí objektívne nebola spôsobilá vo všetkých veciach konať bez prieťahov. Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa týkajúci sa primeraného zadosťučinenia, mám za to, že je neprimerane vysoký. A to najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo veci bolo 21.11.2014 vydané rozhodnutie, podľa ktorého došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu, pričom navrhovateľovi bola priznaná náhrada za jeho podiel v sume 5.131,- Eur.“.
5. Procesné úkony okresného súdu uvedené v jeho vyjadrení považoval ústavný súdza preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresnéhosúdu predloženého na nahliadnutie 16. februára 2015. K tomu ešte ústavný súd zistil, žeokresný súd v súčasnosti vec pripravuje na postúpenie odvolaciemu súdu, pretože protirozsudku okresného súdu z 21. novembra 2014, ktorý bol vyhotovený 8. januára 2015,podal právny zástupca sťažovateľa 26. januára 2015 odvolanie (rozsudok bol doručený jehoprávnej zástupkyni 16. januára 2015). Dňa 4. februára 2015 bol právny zástupca vyzvanýna doplnenie odvolania.
6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresnéhosúdu zaujal stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 31. decembra 2014, v ktoromuviedol:
«1. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením OS TN, že vo veci sa pribežne konalo s výnimkou roku 2010, K výraznému zdržaniu prišlo okrem iného v čase od nariadenia znaleckého dokazovania po ustanovenie znalca.... mám za to, že aj k tomuto ustanoveniu znalca dňa 26.08.2013 prišlo v príčinnej súvislosti s mojou sťažnosťou zo dňa 21.08.2013.
2. Či v roku 2010 došlo k prieťahom z „objektívnych“ či iných príčin je vo veci bezpredmetné. Je vecou štátu ako garanta ústavných práv a slobôd zabezpečiť, aby tieto boli dodržiavané. Žiadalo by sa povedať, že je teda na zváženie, či je ekonomicky efektívnejšie navýšiť počet sudcov, či zlepšiť kontrolu vybavovania vecí, alebo platiť finančné zadosťučinenia. Takto však otázka nestojí, pretože bez ohľadu na ekonomickú efektívnosť je povinnosťou štátu resp. orgánov jeho moci zabezpečiť, aby k takýmto prieťahom nedochádzalo. Z hľadiska rýchlosti súdneho konania ako prostriedku účinnej právnej ochrany teda občana nemusí zaujímať, či zákonný sudca svoje povinnosti zanedbal alebo naopak pre vysoký nápad vecí konať bez prieťahov nemohol.
3. Je pravdou že dňa 21.11.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Uvedené však neznamená, že vec bola právoplatne skončená. K dnešnému dňu (29.12.2014) tento rozsudok nebol sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený, čím pravdepodobne prišlo k porušeniu povinnosti vyhotoviť a odoslať rozsudok v 30 dňovej lehote.
4. Je pravdou, že sťažovateľovi - navrhovateľovi bolo v rámci tohto vyhláseného rozsudku priznaná suma 5131,- €. Uvedené je však ocenením jeho majetkového podielu a s primeraným fin. zadosťučinením nemá nič spoločné. Navyše, táto suma je podstatne nižšia, ako by zodpovedalo obom vo veci zadováženým znaleckým posudkom, s ohľadom na doposiaľ nedoručené písomné vyhotovenie rozsudku, ťažko povedať akými úvahami sa súd spravoval pri určení takejto sumy.
... zároveň si uplatňujem náhradu trov právneho zastúpenia oproti návrhu navýšenú o sumu 142,04 € za toto podanie na súd vo veci samej (134€ + 8,04-režijný paušál).»
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zrušítaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009 došlo k porušeniu základného právasťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,I. ÚS 20/02).
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkýmiúčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalejz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadnebez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
13. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odbornévedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalciboli povinní podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o znalcoch a tlmočníkoch) vykonať znaleckú činnosť riadne a v určenejlehote.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zadávateľ je oprávnený predvykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky,prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckejčinnosti v požadovanej lehote. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkochznalec sa dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdomalebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bolustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanieúkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.
14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníkov konania a postup súdu (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03).V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritériípostupoval aj v danom prípade.
14.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,že predmetom konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvaa zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, teda po právnej stránke štandardnáobčianskoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovústránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacejdo rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva a ústavný súd vo svojej ustálenejjudikatúre zastáva názor, že takéto konanie nepatrí ku skutkovo zložitým veciam, hoci saspravidla nariaďuje aj znalecké dokazovanie, ako tomu bolo v tejto veci. Táto skutočnosť(určenie ceny nehnuteľnosti) však sama osebe nemôže ospravedlniť zdĺhavejší postupokresného súdu a akceptovať dobu posudzovaného konania, hoci na druhej strane krátkopo podaní sťažnosti ústavnému súdu (7. októbra 2014) okresný súd už vydal aj rozhodnutievo veci samej (21. novembra 2014), ktoré však ešte ani koncom roka 2014 nebolo doručenéúčastníkom.
14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa,v preskúmavanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nemožno pripísať výraznýpodiel na predĺžení tohto konania. Ústavný súd však zistil, že aj on (resp. jeho právnazástupkyňa) mala čiastočný podiel na predĺžení konania, pretože prvé pojednávanie19. októbra 2011 okresný súd odročil na účely uzavretia prípadného mimosúdnehovyriešenia sporu medzi účastníkmi konania, ale jeho právna zástupkyňa reagovala na výzvuokresného súdu z 27. februára 2012 (doručenú ⬛⬛⬛⬛ 1. marca 2012) zjavneoneskorene, teda nie v určenej lehote desiatich dní, ale až po takmer štyroch mesiacoch, keď30. júla 2012 okresnému súdu oznámila, že k zmieru nedošlo a trvá na podanom návrhu(č. l. 34). Takisto už na druhom pojednávaní 30. novembra 2012 (č. l. 32) právnazástupkyňa sťažovateľa zobrala späť návrh proti odporkyni v 2. rade v časti o zriadenievecného bremena (konanie bolo v tejto časti zastavené právoplatne 19. septembra 2013)a súhlasila s tým, že „kvôli problémom s prístupom nežiada rozdelenie“ parcely, abypozemok bol v celosti prikázaný do vlastníctva odporcu v 1. rade s povinnosťou výplatysťažovateľa. Okrem toho navrhla ustanoviť v konaní znalca, pretože medzi účastníkminedošlo k dohode o cene nehnuteľnosti a odporcovia nesúhlasili s predloženým znaleckýmposudkom (august 2012), ako ocenil nehnuteľnosti iný znalec ⬛⬛⬛⬛. Ajsamotný sťažovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že aj keď nikdy nechcel pozemok predať,súhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhla jeho právnazástupkyňa, pretože je to účelné. Z toho dôvodu okresný súd pojednávanie odročilna neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania, čím sa konanie tiež predĺžilo.
14.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľv sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahomv napadnutom konaní, a až vo vyjadrení k sťažnosti poukázal všeobecne na zdržanieokresného súdu v etape konania, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie. Poukázal na to,že päť rokov sa nemôže domôcť svojho majetku a vyriešenia sporu, je mu odopretá možnosťbývania s rodinou, keďže býva u rodičov svojej manželky, pričom stále je v právnej neistote(ústavnému súdu nie je zrejmé, ako to súvisí so zrušením podielového spoluvlastníctva„k ovocnému sadu“, pozn.). Ústavný súd zo spisu považoval za preukázané, že okresný súdbol absolútne nečinný dva roky už na začiatku konania (od 9. októbra 2009, keď vyzvalsťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, až do 19. októbra 2011, keď sa uskutočniloprvé pojednávanie). Obdobne okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnostidané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom, keď najmä v období od odročeniapojednávania na účely nariadenia znaleckého dokazovania (30. november 2012) nekonaltak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, pretože znalca ustanovil až26. augusta 2013. Postup okresného súdu preto v tejto súvislosti hodnotí ústavný súd akoneefektívny a nesústredený, keďže od nariadenia znaleckého dokazovania, až dopredloženia prvého znaleckého posudku (17. december 2013) uplynulo viac ako 12mesiacov, to znamená, že pri nariaďovaní znaleckého dokazovania nepostupoval podľacitovaných ustanovení zákona o znalcoch a tlmočníkoch (pozri bod 13). Tieto skutočnostiv súhrne teda signalizujú, že okresný súd vo veci najmä na začiatku konania vôbec nekonal,a potom konal aj nesústredene a neefektívne. A hoci napokon vo veci samej už rozhodol,dosiaľ neodstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, pretože konanie nie je ešte právoplatneskončené.
15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil porušeniezákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní, tak ako to je uvedenévo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavya podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočnýchprieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohtorozhodnutia).
17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €z dôvodu celkovej dĺžky konania a jeho právnej neistoty.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výškyústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu. Vzhľadom na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 13.3), správaniesťažovateľa (pozri bod 13.2.), ako aj celkovú dĺžku prebiehajúceho konania a skutočnosť, žepo podaní sťažnosti ústavnému súdu bolo vo veci rozhodnuté, nepovažoval ústavný súd zanevyhnutné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde (bod 4 výroku).
19. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde napokon rozhodolo úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnymzastupovaním advokátom Mgr. Markom Gutikom. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trovkonania za tri úkony právnej služby. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súdmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorábola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dvaúkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkonpo 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každýúkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Za tretí úkon právnej služby ústavný súdodmenu (stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu) nepriznal, pretože stanoviskoz 29. decembra 2014 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieťk ďalšiemu objasneniu veci.
21. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnomsúde), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015