SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 664/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 195/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 195/2011.
2. Sťažovateľka s poukazom na doterajší priebeh namietaného konania uviedla, že „postupom OS Prešov bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Od 22. 12. 2011, kedy bol podaný návrh na OS Prešov, zákonná sudkyňa vytýčila prvé pojednávanie po trinástich mesiacoch, 17. 1. 2013. Zmätky okolo platby súdneho poplatku, dlhodobá nečinnosť sudkyne, ňou tolerované nedodržanie zákonných lehôt na predloženie listinných dôkazov zo strany odporcu, nepodložené prizvanie znalca, resp. tolerovanie nespolupráce znalkyne, dokonca odsúhlasenie predĺženia lehoty na vypracovanie posudku, prípadne osobné prekážky na strane sudkyne, neznižujú zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci v primeranej lehote a je vecou organizácie práce súdu, aby konal kompetentne a bez zbytočných prieťahov. Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, podané sťažovateľkou predsedovi OS Prešov 12. 12. 2014, zjavne nemala žiaden pozitívny účinok na efektivitu práce zákonnej sudkyne a sťažovateľka zostala a zostáva v právnej neistote. Štyri a pol roka od podania návrhu a dva a štvrť roka od uznesenia odvolacieho súdu do súčasnosti, kedy vo veci stále nie je rozhodnuté, nie je možné považovať za lehotu primeranú na prejednanie predmetnej záležitosti, nota bene s ohľadom na jej charakter a náročnosť.“.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod spisovou značkou 15C195/2011 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 15C195/2011 prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000 Eur..., ktoré je Okresný súd povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 363,78 Eura na účet jej právneho zástupcu JUDr. Gerharda Zvolaneka do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd listom sp. zn. 1 SprO 1419/2016, SprU/3012/2016 zo 6. októbra 2016, v ktorom opísal priebeh namietaného konania takto:
„Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2011 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 166,85 Eur a náhrady trov konania.
Okresný súd Prešov výzvou zo dňa 02.02.2012 vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.02.2012 navrhovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu jej bolo zaslané Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ďalej len „tlačivo“) s poučením, aby vyplnené tlačivo zaslala súdu v lehote 10 dní.
Dňa 07.03.2012 doručila navrhovateľka súdu písomné podanie, ktorým zobrala svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov späť. Zároveň uviedla, že súdny poplatok zaplatila príkazom na úhradu na účet okresného súdu.
Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola navrhovateľke doručená dňa 07.02.2012, svoju žiadosť o oslobodenie vzala navrhovateľka písomne späť dňa 07.03.2012 s oznámením, že súdny poplatok uhradila na účet súdu, avšak k úhrade súdneho poplatku do dnešného dňa nedošlo. Vo výzve bola navrhovateľka náležite poučená o následkoch nezaplatenia poplatku, a keďže v danom prípade nejde o konanie taxatívne uvedené v § 10 ods. 2 cit. zákona, súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v určenej lehote.
Uznesenie o zastavení konania bolo navrhovateľke doručené dňa 03.09.2012. Dňa 04.09.2012 podala navrhovateľka proti tomuto uzneseniu odvolanie s odôvodnením, že nie je pravda to, že súdny poplatok vo výške 16,50 Eur nezaplatila. Uhradila ho dňa 07.03.2012 príkazom na úhradu z jej účtu na účet súdu, na preukázanie čoho priložila výpis z účtu. Na základe podaného odvolania preto súd opätovne zisťoval v učtárni tunajšieho súdu, či skutočne došlo k úhrade súdneho poplatku. Dňa 15.09.2012 bolo zistené (úradný záznam na č. l. 81 spisu), že súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur bol navrhovateľkou zaplatený. Zároveň bol vyhotovený duplikát Záznamu o zložení (na č. l. 70a obsahu spisu).
Súdny poplatok navrhovateľka zaplatila dňa 08.03.2012, preto súd uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. per analogiam zrušil dňa 01.10.2012.
Následne zákonná sudkyňa určila termín súdneho pojednávania na deň 17.01.2013, ale toto pojednávanie bolo z dôvodu jej práceneschopnosti odročené na termín 11.02.2013. Pojednávanie určené na deň 11.02.2013 bolo odročené na termín 28.03.2013 z dôvodu doplnenia dokazovania.
Dňa 28.03.2013 bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej právnej veci na deň 17.04.2013.
Dňa 17.04.2013 bol vyhlásený rozsudok: žalobu zamieta, náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Dňa 29.04.2013 žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku zo dňa 17.04.2013. Dňa 07.05.2013 bol spis 15C/195/2011 pripojený k spisu 10C/17/2013.
15.05.2013 - odpojenie spisu 15C/195/2011 od spisu 10C/17/2013.
Dňa 29.05.2013 bol spis 15C/195/2011 zaslaný Krajskému súdu v Prešove z dôvodu rozhodnutia o odvolaní žalobkyne proti rozsudku.
Dňa 27.03.2014 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 02.05.2014 - návrat spisu z Krajského súdu v Prešove.
Dňa 06.05.2014 - doručovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove stranám v konaní. Dňa 23.06.2014 - výzva ⬛⬛⬛⬛ na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich vzťah medzi ⬛⬛⬛⬛, so sídlom ⬛⬛⬛⬛ a so sídlom ⬛⬛⬛⬛ tak, ako to Okresnému súdu Prešov uložil Krajský súd Prešov v uznesení sp. zn. 20 Co 97/2013 a na špecifikáciu nedoplatku 166,85 Eur, ktorého zaplatenia sa žalobkyňa titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáha.
Dňa 17.09.2014 - urgencia ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 14.10.2014 - výzva ⬛⬛⬛⬛ na predloženie fotokópie Komisionárskej zmluvy zo 04.01.2010 vrátane dodatkov o založení oboch subjektov.
Dňa 03.12.2014 - urgencia ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 30.12.2014 - určený termín pojednávania na deň 19.03.2015.
Pojednávanie konané dňa 19.03.2015 bolo odročené na termín 16.06.2015 z dôvodu doplnenia dokazovania.
Pojednávanie dňa 16.06.2015 bolo odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania a predloženia listín.
Dňa 03.08.2015 - výzva ⬛⬛⬛⬛ na predloženie otázok pre znalca.
Dňa 03.08.2015 - urgencia ⬛⬛⬛⬛ na predloženie podkladov o zlúčení spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ a
so zoznamom aktív a pasív zaniknutej spoločnosti a listom o zriadení účtu v banke ⬛⬛⬛⬛ a zároveň výzva na predloženie otázok na znalca.
Vzhľadom k tomu, že v danej právnej veci je potrebné posúdiť otázky, na objasnenie ktorých sú potrebné špeciálne odborné znalosti z odboru Ekonómia a manažment, z odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo a zároveň Kontroling, bola za účelom vypracovania znaleckého posudku do konania ustanovená znalkyňa z daného odboru a odvetvia ⬛⬛⬛⬛, a to uznesením zo dňa 03.11.2015. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2015, vykonateľnosť dňa 28.11.2015.
Dňa 08.12.2015 - spis zaslaný znalkyni.
Dňa 03.03.2016 bola telefonicky kontaktovaná znalkyňa, ktorá bola oboznámená o tom, že na základe jej žiadosti jej súd predlžuje lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 10.03.2016, pričom pri nedodržaní dodatočnej lehoty jej súd uloží poriadkovú pokutu.
Dňa 10.03.2016 - znalkyňa doručila spis tunajšiemu súdu.
Dňa 11.03.2016 - návrat spisu od znalca v registri.
Dňa 11.03.2016 - zasielaný znalecký posudok ⬛⬛⬛⬛ a na vyjadrenie.
Znalkyňa vyúčtovaním zo dňa 10.03.2016, ktoré bolo doručené súdu spolu so znaleckým posudkom, žiadala priznať za podanie znaleckého posudku znalečné v celkovej výške 499,44 Eur.... Súd... priznal znalkyni sumu 499,44 Eur... uznesením zo dňa 02.05.2016.
Dňa 23.05.2016 - podané odvolanie žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 02.05.2016. Dňa 14.06.2016 - spis zaslaný krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 02.05.2016.
Od 14.06.2016 je spisový materiál na Krajskom súde v Prešove.“
5. Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti ďalej uviedol:
„Chcem upriamiť pozornosť, že k prvému rozhodnutiu vo veci rozsudkom došlo 17.04.2013, teda 16 mesiacov po podaní žaloby. Ďalší postup súdu bol v kontexte rozhodnutia krajského súdu zo dňa 27.03.2014, na základe ktorého súd dopĺňal dokazovanie, nakoniec aj znaleckým posudkom. Po doručení znaleckého posudku bolo vyhotovené uznesenie o priznaní odmeny znalcovi, voči čomu podala žalobkyňa odvolanie. Spis sa od 14.06.2016 nachádza na Krajskom súde v Prešove. Preto moje vyjadrenie vychádza iba z údajov uvedených v registri a na základe nich sa javí postup súdu ako procesné správny.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehoty (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 195/2011.
12. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
13. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania (v trvaní necelých piatich rokov) a vzhľadom na jednotlivé úkony okresného súdu v namietanom konaní, ako sú opísané v chronológii úkonov predloženej okresným súdom, postup okresného súdu necharakterizujú prieťahy takej intenzity, ktoré by odôvodňovali toho času možnosť porušenia označených práv sťažovateľky a zásah ústavného súdu v rámci jeho právomocí.
14. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2016