znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 664/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   zastúpeného   advokátom   Mgr. Igorom   Paliderom, Zubrohlava 215, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/12/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/12/2013.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza,   že   prostredníctvom   svojho   advokáta   podal 21. januára 2013 „žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom...“.

3.   Okresný   súd   v jeho   veci   dosiaľ   neurčil   termín   pojednávania   aj   napriek   jeho žiadosti z 24. júna 2013 a sťažnosti na zbytočné prieťahy zo 16. mája 2014 predsedníčke okresného súdu. Sťažovateľ uviedol, že „doteraz... neobdržal v tejto veci žiadne vyjadrenie a prieťahy v konaní 9 C 12/2013 pokračujú aj naďalej“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„...   Ústavný   súd   SR...   vyslovuje,   že   v   súdnom   konaní   pred   Okresným   súdom Námestovo 9C 12/2013 došlo v období od 21.1.2013 až do dnešného dňa k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené ústavné právo sťažovateľa zakotvené v Ústave SR, čl.48 odst.2, a právo sťažovateľa zakotvené v ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /Dohovor/, konkrétne č1. 6 odst. 1 a - Právo na spravodlivé súdne konanie.

Ústavný súd SR prikazuje podľa § 56 odst.3 písm. a/ zák.č.38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby Okresný súd Námestovo v konaní 9C 12/2013 zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším prieťahom nedošlo.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi... finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur   a   ukladá   Okresnému   súdu   Námestove,   aby   v   lehote   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil sťažovateľovi sumu 2.000,- Eur. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo   výške   340,80   Eur,   ktoré   je   Okresný   sud   Námestovo   povinný   do   2   mesiacov   dní od vydania nálezu poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľa, že postupom (nečinnosťou) okresného súdu v jeho veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré označuje ako právo na spravodlivé súdne konanie

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane   a namietaným   rozhodnutím   alebo iným   zásahom   orgánu   štátu   do   takéhoto   práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na   ďalšie   konanie   (mutatis   mutandis   III. ÚS 138/02).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich   rozhodnutiach   tiež   vyslovil,   že   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05,   I.   ÚS   477/2010   a IV.   ÚS   7/2010).   V súlade   s uvedenou   judikatúrou vyhodnotil ústavný súd napadnuté konanie vo vzťahu k namietaným zbytočným prieťahom.

8.   Ústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia,   v   ktorých opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   154/03,   IV.   ÚS   147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 455/2014).

9.   Právny   názor   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza najmä z toho, že od 21. januára 2013 do podania sťažnosti ústavnému súdu (6. október 2014)   konanie   pred   okresným   súdom   netrvalo   neprimerane   dlho   (jeden   rok   a osem mesiacov). Argumenty sťažovateľa tiež nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia jeho práv,   aby bolo možné prípadne   prijať jeho sťažnosť   na ďalšie   konanie. V danej veci sa síce vyskytol ojedinelý prieťah (od júna 2013, keď okresný súd vyžiadal správy z Registra obyvateľov Slovenskej republiky a obce K., až do júna 2014, keď dal pokyn   na vyrubenie súdneho poplatku),   ako to vyplýva zo   sťažnosti   a z jej   príloh,   ale na druhej strane okresný súd po prijatí opatrení predsedníčkou okresného súdu po podaní sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v júni   2014   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku, ktorý však na jeho výzvu nereagoval. Táto skutočnosť (nesplnenie poplatkovej povinnosti pri podaní žaloby zo strany sťažovateľa) mala za následok aj to, že okresný súd v tejto veci zatiaľ neurčil termín pojednávania a dokonca musel konanie 3. októbra 2014 zastaviť. Z uvedeného vyplýva aj evidentný podiel samotného sťažovateľa na predĺžení, resp.   spomalení   tohto   konania.   V súčasnosti   sa   preto   ústavný   súd   nemôže   stotožniť s názorom sťažovateľa, že doterajším postupom okresného súdu malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   (III.   ÚS   199/02,   I. ÚS   38/04),   ako   aj práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktoré napádal iba v kontexte prieťahov/nečinnosti okresného súdu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014