znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 663/2013-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej v konaní o sťažnosti G. V. a S. V., zastúpených advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo   námestie   9,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom pod sp. zn. 7 C/76/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/76/2008 p o r u š i l základné právo G. V. a S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 7 C/76/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. G. V.   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. S. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. G. V. a S. V. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 524,78 € (slovom   päťstodvadsaťštyri   eur   a   sedemdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jane Fridrichovej, Advokátska   kancelária,   Jakubovo   námestie   9,   Bratislava,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 663/2013-10 zo 6. novembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. V. a S. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/76/2008.

2. Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodnili tým, že v apríli 2007 podali na okresnom súde žalobu proti majiteľom domu o náhradu nákladov vloženej investície do vykurovania dvojizbového   bytu,   ktorý   majú   v nájme,   ktorú   okresný   súd   zaevidoval   pod   sp.   zn. 1 Ro 137/2007 a následne bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C/76/2008. Sťažovatelia žalobný návrh   odôvodnili   tým,   že   majitelia   domu   predtým   odpojili   vykurovací   systém   do   bytu v užívaní   sťažovateľov   od   centrálnej   domovej   kotolne   a prevádzku   tejto   kotolne   zrušili. Ďalej v sťažnosti uviedli: „... Do júla 2009 sa nič procesného neudialo. Ide teda o viac ako dvojročné obdobie totálnej pasivity OS Ba I...

Dňa 27. 06. 2011 - po viac ako štyroch rokoch od podania žaloby - vyhlásil OS Ba I rozsudok č. pod č. 7 C 26/2008 (pre žalobcov negatívny). Tí podali odvolanie...

Sťažovatelia tvrdia, že OS Ba I od apríla 2007 do júna 2011 bol výrazne procesne neefektívny, pracoval nesústredene, nekoncepčne a liknavo. Vyhlásený rozsudok bol potom prejavom rýdzeho voluntarizmu...

KS Ba (Krajský súd v Bratislave pozn.) v danej veci rozhodol - v podstate konformne s argumentáciou žalobcov (sťažovateľov v kontexte predkladanej ústavnej sťažnosti - a to uznesením č. 11 Co 140/2011 z 09. 01. 2013...

Činnosť   OS   Bratislava   I   bola   a   je   masívne   poznačené   zbytočnými   prieťahmi. Konštatujeme,   že   involvovaný   všeobecný   súd   dlhodobo   a   bezdôvodne   nezabezpečuje procesnej strane... sťažovateľom v intenciách tohto podania) ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces...

Stav právnej neistoty žalobcu (sťažovateľov G. a S. V.) tak pretrváva šiesty rok.“

3.   Sťažovatelia   sú   toho   právneho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 76/2008 porušil právo S. V. a G. V., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 76/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.... G. V... a jeho manželke S. V... sa spoločne a nerozdielne priznáva primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   5.000,-   €...,   ktoré   je   povinný   zaplatiť   Okresný   súd Bratislava I a vo výške 1.200,- €, ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť... G. V... a jeho manželke S. V... spoločne   a   nerozdielne   trovy   konania...   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   Jany Fridrichovej...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodnili   s   poukázaním   na „...   výraznú   intenzitu   do   ústavou   garantovaného   práva sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivý proces a fakt, že spor sa celkovo vedie už šiesty rok...“.

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   podaním   z 3.   decembra   2013 písomne   vyjadril   okresný   súd   (sp.   zn.   Spr.   3905/2013)   a   k   jeho   vyjadreniu   zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľov.

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C/76/2008 sa vyjadrila takto: „... súd vo veci s výnimkou obdobia 10. 04. 2007 do 17. 01. 2008 konal priebežne   a   urobil   všetky   úkony   smerujúce   k   čo   najefektívnejšiemu   rozhodnutiu   veci. Dovolím si poukázať na skutočnosť,   že celkovú dĺžku konania poznačila skutočnosť,   že odporca   v   priebehu   konania   zomrel   a   konanie   bolo   od   17.   06.   2010   do   01.   03.   2011 prerušené, v období od 19. 10. 2009 do 01. 02. 2010 súd skúmal, či sú dané podmienky na prerušenie konania na základe procesného návrhu navrhovateľov a v období od 19. 10. 2011 do 19. 02. 2013 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave...“

5.2 Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu   uviedli: „...   sťažovatelia   konštatujú,   že   v   ich   procese   je   badateľná   nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu (porušovateľa) čo prispelo k vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Chronológia práce súdu (ktorá je skutočne objektívna) svedčí, že: čas od konca apríla 2007 do začiatku januára 2008 plynul zbytočne, rovnako zbytočne však plynul čas od polovice augusta 2008 do konca júla 2009. Je síce pravdou, že sa pojednávať malo dňa 30. 04. 2009, no pre súdom tolerovanú, resp. ignorovanú obštrukciu zo strany žalovaných bol termín stornovaný...

no ďalším pasívnym obdobím v činnosti OS Ba I je nesporne čas od marca 2013 dodnes. Veď pojednávanie nie je ani len vytýčené...“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu okresného súdu sp. zn. 7 C/76/2008 zistil, že je vedené súdne konanie vo veci sťažovateľov proti   viacerým   žalovaným   o zaplatenie   sumy   2 671,38   €   (80   478   Sk   s príslušenstvom). Sťažovateľ v 1. rade podal 10. apríla 2007 predmetný žalobný návrh proti žalovanému V. Š. (ďalej len „žalovaný“) spolu s návrhom na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 1 Ro 137/07 a pridelený na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 8. februára 2008 okresný súd zisťoval adresu pobytu žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky,

-13.   marca 2008 okresný   súd   dostal   z Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky potvrdenie, že žalovaný má trvalý pobyt zhodný so žalobným návrhom,

- 14. apríla 2008 bol súdny spis preregistrovaný pod sp. zn. 7 C/76/2008 a pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Tatiane Rendkovičovej Koprdovej,

- 6. mája 2008 okresný súd zaslal žalobcovi formulár na potvrdenie jeho osobných a majetkových pomerov,

-   26.   júna   2008   okresný   súd   dostal   od   žalobcu   vyplnený   formulár   potvrdenia osobných a majetkových pomerov,

- 11. júla 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 7 C/76/2008-28, ktorým oslobodil žalobcu od súdneho poplatku za podanú žalobu v ½-ine,

- 12. augusta 2008 navrhovateľ uhradil súdny poplatok,

- 9. decembra 2008 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho pojednávania na 12. február 2009,

- 5. januára 2009 súd zaslal žalobu žalovanému, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní,

-   13.   januára   2009   nariadený   termín   súdneho   pojednávania   bol   zmenený na 23. apríl 2009,

-   19.   marca   2009   nariadený   termín   súdneho   pojednávania   bol   zmenený na 30. apríl 2009,

- 28. apríla 2009 sa žalovaný a jeho právny zástupca ospravedlnili z účasti na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

-   30.   apríla   2009   okresný   súd   pre   neprítomnosť   žalovaného   súdne   pojednávanie odročil na 19. október 2009,

- 29. júla 2009 bol podaný návrh, aby do súdneho konania boli pribratí sťažovateľka v 2. rade (na strane žalobcu) a ďalší žalovaní,

-   19.   septembra   2009   okresný   súd   uznesením   pripustil   vstup   do konania   ďalších účastníkov podľa predloženého návrhu,

-   7.   októbra   2009   pôvodný   žalovaný   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   súdnom pojednávaní a súhlasil s prerokovaním veci aj bez jeho prítomnosti,

- 19. októbra 2009 okresný súd po vypočutí sťažovateľov a žalovaných v 1. a 2. rade odročil pojednávanie na neurčito,

- 22. októbra 2009 sťažovatelia zaujali stanovisko k vyjadreniu žalovaných,

- 19. februára 2010 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho pojednávania na 17. jún 2010,

- 6. mája 2010 sudkyňa žiadala pripojiť spis okresného súdu sp. zn. 10 C 13/2007,

-   21.   mája   2010   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   okresnému   súdu   oznámila,   že žalovaný v 1. rade zomrel,

- 26. mája 2010 sudkyňa žiadala dedičskú kanceláriu o oznámenie okruhu dedičov po zomrelom žalovanom v 1. rade,

- 3. júna 2010 Notársky úrad JUDr. Jany Mikušovej oznámil okresnému súdu okruh dedičov,

- 14. júna 2010 sa žalovaný v 3. rade ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní a súhlasil s prerokovaním veci aj bez jeho prítomnosti,

- 16. júna 2010 M. Š., dedič po žalovanom v 1. rade, splnomocnil advokáta JUDr. M. C. na zastupovanie v súdnom konaní,

- 17. júna 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie a uznesením prerušil konanie na čas do skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 38 D 162/2010, Dnot 21/2010,

- 12. augusta 2010 okresný súd zisťoval stav prebiehajúceho dedičského konania,

- 18. novembra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov okresnému súdu oznámila, že dedičské konania bolo skončené,

-   1.   marca   2011   dala   sudkyňa   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 23. máj 2011,

- 23. mája 2011 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a pojednávanie odročil na 6. jún 2011 pre účely vyhlásenia rozsudku,

- 27. júna 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,

- 4. júla 2011 podali sťažovatelia proti rozsudku odvolanie,

- 17. augusta 2011 okresný súd zaslal žalovaným odvolanie sťažovateľov, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 15 dní od doručenia výzvy,

- 12. októbra 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajský súd prevzal spis 19. októbra 2011,

-   19.   januára   2013   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   11   Co   140/2011   napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd prevzal spis 19. februára 2013,

-   13.   marca   2013   dala   sudkyňa   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 20. jún 2013,

- 19. júna 2013 okresný súd oznámil účastníkom konania, že termín pojednávania bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 10. júla 2013 právna zástupkyňa sťažovateľov urgovala nariadenie termínu súdneho pojednávania,

- 30. októbra 2013 dodatkom k rozvrhu práce č. Spr. 3869/2013 bola predmetná vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Miriam Plavčákovej.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 až 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo posúdenie návrhu na náhradu nákladov v sume 2 671,38 eur s príslušenstvom, v ktorom všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

13. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a   iné) relevantnú   na   rozhodnutie.   Po   právnej   stránke   ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

14. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil právne významné okolnosti, na základe ktorých by sťažovatelia mimo procesného rámca participovali na zistených prieťahoch   v konaní pred okresným súdom.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, a to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky   okolnosti   prípadu   vrátane   významu   predmetného   konania   pre   jeho   účastníkov. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom začalo podaním   žaloby 10.   apríla   2007   a   doteraz nie je právoplatne skončené.   Aj   keď okresný súd do času rozhodovania ústavného súdu jedenkrát rozhodol, toto rozhodnutie bolo následne odvolacím súdom zrušené. Krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval predovšetkým   pochybenia   okresného   súdu   –   odňatie   možnosti   konať   pred   súdom, nedostatočné odôvodnenie rozsudku a predčasnosť jeho právnych záverov. Ústavný súd sa preto   priklonil   k   názoru   sťažovateľov,   že k zbytočným   prieťahom   v   konaní došlo,   a   to napriek   tomu,   že   okresný   súd   sporadicky   vykonával   úkony   (rozhodol   o   návrhu   na oslobodenie sťažovateľa v 1. rade o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, rozhodoval o rozšírení   okruhu   účastníkov   konania,   nariaďoval   súdne   pojednávania   a   vykonával podporné   úkony   spojené   s prerokovaním   veci...).   Jeho   konanie   bolo   napriek   tomu nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom napr. skutočnosť, že 8. februára 2008 zisťoval adresu   pobytu   žalovaného   prostredníctvom   Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky, z ktorého dostal odpoveď 13. marca 2008, že žalovaný má trvalý pobyt zhodný s uvedeným v žalobe. Rovnako v neprospech okresného súdu svedčia okolnosti zmien zákonných – vec posudzujúcich sudcov, ako aj ostatná nečinnosť okresného súdu od 19. februára 2013, keď bola vec okresnému súdu vrátená z krajského súdu, ktorý prvostupňové rozhodnutie zrušil práve pre pochybenia zo strany okresného súdu (pozri už uvedené v tomto bode).

16. Z vykonaných úkonov súdu teda vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľov nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný   súd   za   potrebné   poukazovať na   jednotlivé   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu, pretože celková doba takmer 7 rokov, počas ktorej vec sťažovateľov nie je právoplatne skončená,   sama   osebe   osvedčuje   dôvodnosť   podanej   sťažnosti.   Ústavný   súd   vo   svojej predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesprávna a neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

17. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy a podľa   čl.   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   konať   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 7 C/76/2008   bez   zbytočných   prieťahov,   lebo   konanie   nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovatelia   žiadali   priznať   spoločne   a nerozdielne   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že len   konštatovanie   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nie   je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné   zadosťučinenie podľa   citovaného ustanovenia   zákona o ústavnom súde, ktoré priznal podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov (pozri body 11 a nasl.). Skutočnosť, že okresný súd procesne a vo veci samej rozhodoval (teda nebol celkom zjavne nečinný), ako aj po zohľadnení toho, čo je v hre (predovšetkým výška žalovanej sumy), považuje za primerané priznať G. V. finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a S. V. (s prihliadnutím na okolnosť, že do konania vstúpila neskôr – 19. septembra 2009) v sume 800 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a 4.

20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala 6 úkonov   právnych   služieb   (pre   každého   zo   sťažovateľov   po   3   úkony),   a   to   prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 2. októbra 2013 a vyjadrenie podané 30. decembra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon   je   teda   130,16   €,   znížená   o   50   %   tarifnej   odmeny   (§   13   ods.   2   vyhlášky),   čo predstavuje sumu 65,08 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 72,89 € za jeden úkon. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 218,67 € plus 20 % DPH (advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty), teda   celkovo   predstavuje   sumu   262,39   €   za   jedného   účastníka   konania,   t.   j.   za   dvoch účastníkov konania 524,78 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   vyúčtovanú   odmenu   advokátky   za   úkony   (ďalšia   porada   s klientmi) vykonané   26.   septembra   2013   a 30.   decembra   2013   neuznal,   lebo   tieto   v rozsahu kvalifikovanej povinnosti právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom nepovažoval   za nevyhnutné   na   uplatnenie   dotknutých   práv   sťažovateľov   v konaní   pred ústavným súdom (špecifickosť konania pred ústavným súdom).

21. Ústavný súd tiež nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014