znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 660/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť D. Š., zastúpeného advokátkou Mgr. Ivicou Šišolákovou, Nová   Doba   920/5,   Galanta,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP/47/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. septembra   2014   doručená   sťažnosť   D.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP/47/2014.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 11. marca 2014 žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o ktorej okresný súd rozhodol až 23. júla 2014.

3. Sťažovateľ uviedol, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy došlo najmä tým, že okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti v zákonom ustanovenej 60-dňovej lehote podľa § 415 ods. 3 Trestného poriadku. Sťažovateľ podal 15. júla 2014 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené bolo. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 500 € a úhrady trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 47/2014.

10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv nepokračovalo.

11.   Súčasťou   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor   (napr. II. ÚS 12/01,   IV.   ÚS   61/03,   IV.   ÚS   205/03,   I.   ÚS   16/04),   podľa   ktorého   sa   ochrana základnému právu   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy   poskytuje v   konaní pred ústavným súdom   len   vtedy,   ak v   čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,   už   nemohlo   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   tohto   základného   práva, ústavný   súd   ju   zásadne   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

12. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   PP   47/2014,   ústavný   súd konštatuje,   že   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (23.   september   2014,   pozn.) označené konanie už na okresnom súde neprebiehalo, pretože uznesením tohto súdu sp. zn. 5 PP 47/2014   z 23.   júla   2014   bolo   o   žiadosti   sťažovateľa   o podmienečné   prepustenie na slobodu   rozhodnuté   a sťažovateľ   bol   z výkonu   trestu   odňatia   slobody   podmienečne prepustený. Takisto ani nedodržanie lehoty 60 dní podľa § 415 ods. 3 Trestného poriadku samo osebe ešte nezakladá ústavne významné prieťahy v danej veci, keďže posudzované konanie   v jeho   celosti   netrvalo   extrémne   dlhé   obdobie.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   podľa   ktorej pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   (obdobne   aj pojem   v   „primeranej   lehote“   obsiahnutý v čl. 6   ods. 1   dohovoru)   je   pojem   autonómny, ktorý   nemožno   vykladať a aplikovať   len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu   alebo iného   štátneho   orgánu.   Pri   posúdení,   či   došlo   alebo   nedošlo   k porušeniu   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej   veci.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02).

13. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 47/2014 je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol.

14.   Nad   rámec   poukazuje   ústavný   súd   tiež   na   to,   že   sťažovateľ,   zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, tiež v sťažnosti nepreukázal, že v danej veci podal kvalifikovanú sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku na nečinnosť okresného súdu na   nadriadený   súd,   čo   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   tejto   časti   sťažnosti   aj   z   dôvodu neprípustnosti (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014