I. ÚS 66/98
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 15. októbra 1998 predbežne prerokoval podnet O. Z., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva pod¾a èl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ¾udského práva pod¾a èl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ¾udských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní sp. zn. 6 C 25/93 a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 16 Co 1281/94 a takto
r o z h o d o l :
Podnet O. Z. na zaèatie konania o d m i e t a pre jeho zjavnú neopodstatnenos.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ïalej len „ústavný súd“) bolo 8. septembra 1998 doruèené podanie O. Z. (ïalej len „navrhovate¾“), bytom B., oznaèené ako: „Podnet na zaèatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod¾a èlánku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovate¾ sa svojím návrhom na zaèatie konania (podanom v zmysle zákona è. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzahov k pôde a inému po¾nohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov) pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne v roku 1993 domáhal zaplatenia náhrady za neoprávnene zabratý majetok (kompu a 45 m3 reziva). Okresný súd v Dolnom Kubíne však jeho návrh 15. februára 1994 zamietol (sp. zn. 6 C 25/93) a po podanom odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici 31. mája 1994 rozsudok prvostupòového súdu potvrdil (sp. zn. 16 Co 1281/94). Navrhovate¾ vo svojom podnete namietol: „postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne a Krajského súdu v Banskej Bystrici boli porušené moje práva garantované èl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pod¾a ktorého sa každý môže domáha zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde..., ako aj èl. 6 odst. 1 Európskeho dohovoru o ¾udských právach, ktorý každému zaruèuje právo, aby jeho vec bola prejednaná spravodlivo a verejne pred nezávislým a nestranným tribunálom“. Vychádzajúc z uvedeného navrhovate¾ spresnil: „Domáham sa však zaèatia konania, v ktorom by Ústavný súd SR na základe môjho podnetu preskúmal ústavnos postupu uvedených súdov, t. j. èi rešpektovali moje ústavné práva a práva garantované Európskym dohovorom o ¾udských právach. Vzh¾adom na ignorovanie a úmyselné znižovanie významu niektorých dôkazov som toho názoru, že moje práva zaruèené Ústavou a Európskym dohovorom boli porušené“. Na základe uvedeného navrhovate¾ záverom požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho podnetu na konanie rozhodol takto: „Práva podnecovate¾a O. Z. zaruèené èlánkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a èlánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ¾udských právach boli postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Dolnom Kubíne a Krajským súdom v Banskej Bystrici porušené“.
II.
Ústavný súd je pod¾a èl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ïalej len „ústava“) oprávnený kona o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúèi ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky, pokia¾ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako úèastníka súdneho konania (èl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokia¾ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu, napríklad využitím riadneho opravného prostriedku.
Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky è. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky è. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie pod¾a § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu, je, èi nie je zjavne neopodstatnený, prièom o zjavnej neopodstatnenosti podnetu možno hovori o. i. vtedy, keï namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjs k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré oznaèil navrhovate¾, a to buï pre nedostatok vzájomnej príèinnej súvislosti medzi oznaèeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený podnet je preto možné považova ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnos porušenia oznaèeného základného práva alebo slobody, reálnos ktorej by mohol posúdi po jeho prijatí na ïalšie konanie.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovate¾a O. Z. preto zisoval, èi ide o opodstatnený podnet, t. j. èi oznaèeným postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne a Krajského súdu v Banskej Bystrici mohlo vôbec dôjs k porušeniu oznaèených základných práv.
1. Navrhovate¾ vo svojom podnete namietol, že postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní sp. zn. 6 C 25/93 (ako súdu prvého stupòa) a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 16 Co 1281/94 (ako súdu odvolacieho) došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu pod¾a èl. 46 ods. 1 ústavy.Ústavný súd vo viacerých prípadoch namietajúcich porušenie práva na súdnu ochranu už predtým rozhodol, že: „Súdna ochrana v zmysle èl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá predošlé uplatnenie zákonom stanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva na súde“ (I. ÚS 24/97), prièom ak oprávnená osoba „uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnos umožni obèanovi, aby sa uplatnením práva zaruèeného èl. 46 ústavy stal úèastníkom súdneho konania, t. j. aby sa mu zabezpeèil prístup k súdu“ (II. ÚS 26/96). K porušeniu práva na súdnu ochranu pod¾a èl. 46 ods. 1 ústavy by preto došlo vtedy, „pokia¾ by komuko¾vek bola odmietnutá možnos domáha sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokia¾ by súd odmietol kona a rozhodova o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby“ (I. ÚS 35/98).
V tejto èasti bol podnet navrhovate¾a odmietnutý ako zjavne neopodstatnený, pretože prvostupòový Okresný súd v Dolnom Kubíne i odvolací súd v Banskej Bystrici o jeho veci konali a aj rozhodli. Ich konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovate¾a je treba hodnoti ako naplnenie základného práva na súdnu ochranu pod¾a èl. 46 ods. 1 ústavy, a nie ako jeho porušenie tak, ako to tvrdil navrhovate¾ vo svojom podnete.
2. Navrhovate¾ v ïalšej èasti podnetu tiež namietal, že došlo k porušeniu jeho práva pod¾a èl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ¾udských práv a základných slobôd, a to ako postupom, tak aj rozhodnutiami Okresného súdu v Dolnom Kubíne a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Berúc do úvahy èl. 11 Ústavy Slovenskej republiky, pod¾a ktorého medzinárodné zmluvy o ¾udských právach a základných slobodách majú prednos pred zákonmi len ak zabezpeèujú „väèší rozsah“ základných práv alebo slobôd, navrhovate¾ neuviedol žiadne dôvody, preèo mali by v konaní pred prvostupòovým a odvolacím súdom použité ustanovenia èl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ¾udských práv a základných slobôd namiesto príslušnej vnútroštátnej zákonnej úpravy. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto konštatoval, že taký podnet, v ktorom navrhovate¾ nepreukázal dôvody pre použitie medzinárodnej zmluvy o ¾udských právach a základných slobodách v konaní pred všeobecným súdom, je treba považova za zjavne neopodstatnený. Z uvedeného dôvodu bol podnet navrhovate¾a O. Z. v èasti namietajúcej porušenie práva pod¾a èl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ¾udských práv a základných slobôd odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.
P o u è e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno poda opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 1998