I. ÚS 66/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 15. októbra 1998 predbežne prerokoval podnet O. Z., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva pod¾a èl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ¾udského   práva   pod¾a   èl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ¾udských   práv   a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní sp. zn. 6 C 25/93 a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 16 Co 1281/94 a takto

r o z h o d o l :

Podnet   O.   Z.   na   zaèatie   konania   o   d   m   i   e   t   a   pre   jeho   zjavnú neopodstatnenos.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ïalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 8. septembra   1998   doruèené   podanie   O.   Z.   (ïalej   len   „navrhovate¾“),   bytom   B., oznaèené   ako:   „Podnet   na   zaèatie   konania   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej republiky pod¾a èlánku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo,   že   navrhovate¾   sa   svojím   návrhom   na   zaèatie   konania   (podanom   v zmysle   zákona   è.   229/1991   Zb.   o   úprave   vlastníckych   vzahov   k pôde   a   inému po¾nohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov) pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne v roku 1993 domáhal zaplatenia náhrady za neoprávnene zabratý majetok (kompu a 45 m3 reziva). Okresný súd v Dolnom Kubíne však jeho návrh 15. februára 1994 zamietol (sp. zn. 6 C 25/93) a po podanom odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici 31. mája 1994 rozsudok prvostupòového súdu potvrdil (sp. zn. 16 Co 1281/94). Navrhovate¾ vo svojom podnete namietol: „postupom Okresného súdu v Dolnom   Kubíne   a   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   boli   porušené   moje   práva garantované   èl.   46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky, pod¾a   ktorého   sa   každý môže   domáha   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde..., ako aj èl. 6 odst. 1 Európskeho dohovoru o ¾udských právach, ktorý každému zaruèuje právo, aby jeho vec bola prejednaná spravodlivo a verejne pred nezávislým a nestranným tribunálom“. Vychádzajúc z uvedeného navrhovate¾ spresnil:   „Domáham   sa   však   zaèatia   konania,   v   ktorom   by   Ústavný   súd   SR   na základe   môjho   podnetu   preskúmal   ústavnos   postupu   uvedených   súdov,   t.   j.   èi rešpektovali   moje   ústavné   práva   a   práva   garantované   Európskym   dohovorom   o ¾udských   právach.   Vzh¾adom   na   ignorovanie   a   úmyselné   znižovanie   významu niektorých dôkazov som toho názoru, že moje práva zaruèené Ústavou a Európskym dohovorom boli porušené“. Na základe uvedeného navrhovate¾ záverom požiadal, aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho   podnetu   na   konanie   rozhodol   takto:   „Práva podnecovate¾a O. Z. zaruèené èlánkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a èlánkom   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru   o   ¾udských   právach   boli   postupom   a rozhodnutiami   Okresného   súdu   v Dolnom   Kubíne   a   Krajským   súdom   v   Banskej Bystrici porušené“.

II.

Ústavný súd je pod¾a èl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ïalej len „ústava“)   oprávnený   kona   o   podnetoch,   ktorými   fyzické   alebo   právnické   osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúèi ani postup   všeobecných   súdov   Slovenskej   republiky,   pokia¾   v   jeho   dôsledku   došlo k porušeniu základného   práva   alebo   slobody   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   ako úèastníka   súdneho   konania   (èl.   46 až 50 Ústavy   Slovenskej republiky)   a   pokia¾ tomuto   základnému   právu   alebo   slobode   neposkytuje   právny   predpis   Slovenskej republiky žiadnu ochranu, napríklad využitím riadneho opravného prostriedku.

Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   podnetu   ústavný   súd   skúma   jeho zákonom   predpísané   náležitosti   upravené   v   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   è.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   è.   293/1995   Z.   z.,   ako   aj   prípadné   dôvody   na   jeho odmietnutie   pod¾a   §   25   ods.   2   citovaného   zákona.   Jednou   z   podmienok,   ktoré ústavný   súd   skúma   pri   predbežnom   prerokovaní   podnetu,   je,   èi   nie   je   zjavne neopodstatnený,   prièom   o zjavnej   neopodstatnenosti   podnetu   možno   hovori   o.   i. vtedy, keï namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjs k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré oznaèil navrhovate¾, a to buï pre nedostatok vzájomnej príèinnej súvislosti medzi oznaèeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za   zjavne   neopodstatnený   podnet   je   preto   možné   považova   ten,   pri   predbežnom prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnos   porušenia   oznaèeného základného práva alebo slobody, reálnos ktorej by mohol posúdi po jeho prijatí na ïalšie konanie.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovate¾a O. Z. preto zisoval, èi ide o opodstatnený podnet, t. j. èi oznaèeným postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne a Krajského súdu v Banskej Bystrici mohlo vôbec dôjs k porušeniu oznaèených základných práv.

1. Navrhovate¾ vo svojom podnete namietol, že postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní sp. zn. 6 C 25/93 (ako súdu prvého stupòa) a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 16 Co 1281/94 (ako súdu odvolacieho) došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu pod¾a èl. 46 ods. 1 ústavy.Ústavný súd vo viacerých prípadoch namietajúcich porušenie práva na súdnu ochranu už predtým rozhodol, že: „Súdna ochrana v zmysle èl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá   predošlé   uplatnenie   zákonom   stanoveného   postupu,   ktorým   sa oprávnená osoba domáha svojho práva na súde“ (I. ÚS 24/97), prièom ak oprávnená osoba „uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnos umožni obèanovi, aby sa uplatnením práva zaruèeného èl. 46 ústavy stal úèastníkom súdneho konania, t. j. aby sa mu zabezpeèil prístup k súdu“ (II. ÚS 26/96). K porušeniu práva na súdnu ochranu pod¾a èl. 46 ods. 1 ústavy by preto   došlo vtedy,   „pokia¾ by komuko¾vek bola   odmietnutá   možnos domáha   sa svojho práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   pokia¾   by   súd   odmietol   kona a rozhodova   o   podanom   návrhu   (žalobe)   fyzickej   alebo   právnickej   osoby“ (I. ÚS 35/98).

V tejto èasti bol podnet navrhovate¾a odmietnutý ako zjavne neopodstatnený, pretože   prvostupòový   Okresný   súd   v   Dolnom   Kubíne   i   odvolací   súd   v Banskej Bystrici   o   jeho   veci   konali   a   aj   rozhodli.   Ich   konanie   a   rozhodovanie   o návrhu navrhovate¾a je treba hodnoti ako naplnenie základného práva na súdnu ochranu pod¾a èl. 46 ods. 1 ústavy, a nie ako jeho porušenie tak, ako to tvrdil navrhovate¾ vo svojom podnete.

2. Navrhovate¾ v ïalšej èasti podnetu tiež namietal, že došlo k porušeniu jeho práva pod¾a èl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ¾udských práv a základných slobôd, a to   ako   postupom,   tak   aj   rozhodnutiami   Okresného   súdu   v Dolnom   Kubíne   a Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici.   Berúc   do   úvahy   èl.   11   Ústavy   Slovenskej republiky, pod¾a ktorého medzinárodné zmluvy o ¾udských právach a základných slobodách majú prednos pred zákonmi len ak zabezpeèujú „väèší rozsah“ základných práv alebo slobôd, navrhovate¾ neuviedol žiadne dôvody, preèo mali by v konaní pred prvostupòovým a odvolacím súdom použité ustanovenia èl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ¾udských   práv   a   základných   slobôd   namiesto   príslušnej   vnútroštátnej zákonnej úpravy. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto konštatoval, že taký podnet,   v   ktorom   navrhovate¾   nepreukázal   dôvody   pre   použitie   medzinárodnej zmluvy   o ¾udských   právach   a   základných   slobodách   v   konaní   pred   všeobecným súdom, je treba považova za zjavne neopodstatnený. Z uvedeného dôvodu bol podnet navrhovate¾a   O.   Z.   v   èasti   namietajúcej   porušenie   práva   pod¾a   èl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ¾udských   práv   a   základných   slobôd   odmietnutý   ako   zjavne neopodstatnený.

P o u è e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno poda opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 1998