SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 66/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoJUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., Medená 5, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a základnéhopráva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.45 C 155/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola23. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na verejné prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava II(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavenínavrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 155/2011 bolúčastníkom konania o neplatnosť darovacej zmluvy.
Ako ďalej sťažovateľ uvádza,„... ako žalobca podal žalobu pod sp. zn. 45 C 155/2011 na Okresnom súde Bratislava II ešte v roku 2011 a za vyše 4 roky Okresný súd Bratislava II, ako porušovateľ, do dnešného dňa ako súd prvého stupňa v rámci prvostupňového konania nerozhodol v uvedenej veci....
Prvá sťažnosť pre prieťahy bola podaná na Krajskom súde v Bratislave zo strany sťažovateľa dňa 17.04.2015. Nakoľko sa v danej veci nekonalo priebežne, bola podaná ďalšia sťažnosť sťažovateľom na prieťahy v súdnom konaní dňa 03.06.2015 na Krajský súd v Bratislave, tretia sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní bola sťažovateľom podaná na Najvyšší súd SR dňa 17.06.2015.
Sťažovateľovi bolo porušovateľom podaním zo dňa 29.06.2015 oznámené, že predsedníčka Okresného súdu Bratislava II vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú.
Sťažovateľ zastáva názor, že porušovateľ na základe vyššie uvedených skutočností porušil jeho ústavou garantované základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a porušil aj jeho základné ústavné právo - aby sa jeho vec (i keď po právnej stránke nie zložitá) verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že vo vyššie uvedenom súdnom konaní u porušovateľa vedenom na Okresnom súde Bratislava II (porušovateľ) pod sp. zn. 45 C 155/2011 nebolo od podania žaloby v roku 2011 do dnešného dňa rozhodnuté a to ani súdom prvého stupňa....
Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol i o finančnom zadosťučinení, ktoré sťažovateľ požaduje vo výške 10 000 eur.“.
3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti taktorozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava II v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 porušil základné ústavné právo ⬛⬛⬛⬛ ako sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a porušil aj jeho základného ústavné právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛ ako sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.
3. Porušovateľ je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi vo výške 296,44 eur (2 úkony po 139,83 eur - príprava a prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov + 2 krát režijný paušál po 8,39 eur) a to všetko na bankový účet advokáta JUDr. Rastislava Kaššáka, PhD. - vedený v ⬛⬛⬛⬛ pod a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda toučasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súdrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahuk tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkýmv situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
7. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 došlo k porušeniusťažovateľom v petite sťažnosti označených základných práv (bod 3).
II.A K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011
8. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnuochranu (pozri bod 3 a v ňom uvedený bod 1 sťažovateľom navrhovaného petitu, pozn.)postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011, ústavný súdpodotýka, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v tomto smereústavnú sťažnosť neodôvodnil v zmysle požiadavky § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.Na podporu svojho tvrdenia o porušení základného práva na súdnu ochranu sťažovateľvo svojej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobomv prípade postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 takétoporušenie signalizovali. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaníkonštatoval, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,a preto nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde,a preto ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodunesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
9. Nad rámec už uvedeného (bod 8) ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľv súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ústavy mienil brojiť proti prieťahom v činnostiokresného súdu, tieto (prieťahy) je možné napádať prostredníctvom čl. 48 ods. 2 ústavy, čosťažovateľ v zásade aj urobil.
II.B K namietanému porušeniu základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011
10. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02,IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) poskytuje ochranu základnému právu nakonanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosťna ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došloalebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
11. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
12. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť zazjavne neopodstatnenú i vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutiaorgánu verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,II. ÚS 104/04).
13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnostipodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu právanečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, užk prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnostipre jej zjavnú neopodstatnenosť.
14. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.45 C 155/2011 vo veci neplatnosti darovacej zmluvy rozhodol 28. októbra 2015 rozsudkomtak, že návrh navrhovateľa (sťažovateľa, pozn.) zamietol a odporcovi v 1. a 2. rade náhradutrov konania nepriznal. S ohľadom na uvedené považuje ústavný súd za preukázané, žekonanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 155/2011 pred podaním sťažnostiústavnému súdu skončilo.
15. Podľa už uvedenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právupodľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnejmoci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť boladoručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základnéhopráva postupom okresného súdu v namietaných konaniach, ústavný súd sťažnosť zásadneodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Pretože v čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocouvo veci konať (v dôsledku vydania rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011),a teda nijakým spôsobom už nemohol ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovaťplynulosť priebehu namietaného konania vo veci samej, respektíve ani v ňom spôsobovaťprieťahy, k porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu dôjsť nemohlo.
17. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a aniporušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy. Vydaním rozhodnutia vykonal okresný súd v konaní vedenompod sp. zn. 45 C 155/2011 všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istotysťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.
18. Sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) v petite svojej sťažnosti (bod 3)ako porušovateľa svojich základných práv označil (iba) okresný súd, týmto návrhom jeústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Možnosť domáhať sa ochranyoznačeného základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy podaním sťažnosti ústavnémusúdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola pre sťažovateľa časovo ohraničenáobdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie. Na tomto základeústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vtejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
19. Pozornosti ústavného súdu navyše neušlo, že v bode 1 petitu sťažovateľ (pozribod 3) žiada vyslovenie porušenia čl. 46 a čl. 48 ústavy, ktoré však pozostávajú z množstvav nich uvedených práv, a teda v tejto časti petit trpí vadou nedostatočne označenéhoporušenia práv. Podobnú vadu vykazuje aj splnomocnenie udelené sťažovateľom jehoprávnemu zástupcovi, ktoré bolo udelené v rozsahu práv podľa„čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011...“. V samotnom petite sťažnosti(bod 3) však sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 46 ústavy.
20. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho dôvodu zaoberaťsa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016