SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 66/2014-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 15565/2014 až sp. zn. Rvp 15572/2014, sp. zn. Rvp 16256/2014 až sp. zn. Rvp 16263/2014 a sp. zn. Rvp 17351/2014 až sp. zn. Rvp 17358/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súd Liptovský Mikuláš a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Er 1268/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1526/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1528/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1530/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1314/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1469/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1317/2014 z 8. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1535/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1479/2014 z 25. septembra 2014,sp. zn. 6 Er 1266/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1270/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1303/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1467/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1481/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1571/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1468/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1519/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1313/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1355/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1350/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1316/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1464/2014 z 1. októbra 2014, sp. zn. 6 Er 1308/2014 zo 7. októbra 2014 a sp. zn. 6 Er 1568/2014 z 1. októbra 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 15565/2014 až sp. zn. Rvp 15572/2014, sp. zn. Rvp 16256/2014 až sp. zn. Rvp 16263/2014 a sp. zn. Rvp 17351/2014 až sp. zn. Rvp 17358/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15565/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 26. novembra 2014 do 11. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Er 1268/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1526/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1528/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1530/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1314/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1469/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1317/2014 z 8. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1535/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1479/2014 z 25. septembra 2014,sp. zn. 6 Er 1266/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1270/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1303/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1467/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1481/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1571/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1468/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1519/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1313/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1355/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1350/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1316/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1464/2014 z 1. októbra 2014, sp. zn. 6 Er 1308/2014 zo 7. októbra 2014 a sp. zn. 6 Er 1568/2014 z 1. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“). Okresný súd svojimi napadnutými rozhodnutiami rozhodol v každej veci identickým spôsobom, a to zastavením vedeného exekučného konania z dôvodu, že „Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tunajšom súdu...“.
V petite podaných sťažností sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktoré žiada zrušiť, a domáha sa toho, aby ústavný súd nálezom rozhodol o vyslovení porušenia ňou označených základných práv, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania a predmetné veci vrátil na ďalšie/nové konanie okresnému súdu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 15565/2014 až sp. zn. Rvp 15572/2014, sp. zn. Rvp 16256/2014 až sp. zn. Rvp 16263/2014 a sp. zn. Rvp 17351/2014 až sp. zn. Rvp 17358/2014 a na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
Vychádzajúc z obsahu sťažností a k ním pripojených príloh ústavný súd konštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, s návrhom nedoručila žiadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to vo všetkých posudzovaných prípadoch a v prípadoch sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16256/2014 až sp. zn. Rvp 16263/2014 ani napadnuté rozhodnutia okresného súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd nad rámec uvedeného vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podaní sťažovateľky je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitostí ustanovené týmto zákonom, hoci bola na túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012 atď.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015