znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 66/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   11.   februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Fridrich   Paľko,   s. r. o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 15565/2014 až sp. zn.   Rvp 15572/2014,   sp. zn.   Rvp 16256/2014   až   sp. zn.   Rvp 16263/2014   a   sp. zn. Rvp 17351/2014 až sp. zn. Rvp 17358/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súd Liptovský Mikuláš a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Er 1268/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1526/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1528/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1530/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1314/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1469/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1317/2014 z 8. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1535/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1479/2014 z 25. septembra 2014,sp. zn. 6 Er 1266/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1270/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1303/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1467/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1481/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1571/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1468/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1519/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1313/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1355/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1350/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1316/2014   z 24.   septembra   2014,   sp. zn.   6 Er 1464/2014   z 1.   októbra   2014,   sp. zn. 6 Er 1308/2014 zo 7. októbra 2014 a sp. zn. 6 Er 1568/2014 z 1. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 15565/2014   až   sp. zn.   Rvp 15572/2014,   sp. zn.   Rvp 16256/2014   až   sp. zn. Rvp 16263/2014 a sp. zn. Rvp 17351/2014 až sp. zn. Rvp 17358/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15565/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli od 26. novembra 2014 do 11. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a   základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“),   základného   práva vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy,   práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv   Európskej   únie postupom   Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš (ďalej   len „okresný súd“)   a   jeho   uzneseniami   sp. zn.   6 Er 1268/2014   zo 17.   septembra   2014,   sp. zn. 5 Er 1526/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1528/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1530/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1314/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1469/2014 zo 17. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1317/2014 z 8. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1535/2014 z 18. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1479/2014 z 25. septembra 2014,sp. zn. 6 Er 1266/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1270/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1303/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1467/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1481/2014 z 22. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1571/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1468/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1519/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1313/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1355/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1350/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 5 Er 1316/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 Er 1464/2014   z 1.   októbra   2014,   sp. zn.   6 Er 1308/2014   zo 7.   októbra   2014   a   sp. zn. 6 Er 1568/2014   z 1.   októbra   2014   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu“). Okresný   súd   svojimi   napadnutými   rozhodnutiami   rozhodol   v   každej   veci   identickým spôsobom, a to zastavením vedeného exekučného konania z dôvodu, že „Oprávnená sa návrhom   na   vykonanie   exekúcie   domáhala   vykonania   exekúcie   na   základe   toho   istého exekučného   titulu   a   voči   tomu   istému   povinnému   ako   v   konaní   vedenom   na   tunajšom súdu...“.

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   vyjadruje   nesúhlas   s   postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktoré žiada zrušiť, a domáha sa toho, aby ústavný súd nálezom rozhodol o vyslovení porušenia ňou označených základných práv, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania a predmetné veci vrátil na ďalšie/nové konanie okresnému súdu.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 15565/2014   až   sp. zn.   Rvp 15572/2014,   sp. zn.   Rvp 16256/2014   až   sp. zn. Rvp 16263/2014   a   sp. zn.   Rvp 17351/2014   až   sp. zn.   Rvp 17358/2014   a   na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

Vychádzajúc z obsahu sťažností a k ním pripojených príloh ústavný súd konštatuje, že tieto   sťažnosti   napriek tomu, že   sťažovateľka   je zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom   –   advokátom,   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V   splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahuje   aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   osobitne   platí   v   prípadoch, v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej   sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti   podané   ústavnému   súdu,   s   návrhom   nedoručila žiadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to vo všetkých posudzovaných prípadoch a v prípadoch sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16256/2014 až sp. zn.   Rvp 16263/2014   ani   napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu,   proti   ktorým sťažnosti smerujú.

V   súvislosti   s   uvedenými   nedostatkami   ústavný   súd   pripomína,   že   tieto   nie   je povinný   odstraňovať   z úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,   III. ÚS 357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,   IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,   IV. ÚS 159/2010,   IV. ÚS 213/2010,   IV. ÚS 134/2010).   Ústavný   súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosti   vykazujú   také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd nad rámec uvedeného vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí   zdôrazňuje,   že   v   prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní   sťažovateľky   je neakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovaným   právnym zástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti, ktoré   neobsahujú   základné   náležitostí   ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bola   na   túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012 atď.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015