znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 66/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť O. M., mal. J. M., zastúpeného matkou O. M., a M. M., všetci   bytom   Česká   republika,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   H.   D.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 3 C 83/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. M., mal. J. M. a M. M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2009   doručená   sťažnosť   O.   M.,   mal.   J.   M.   a M.   M.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 3 C 83/08.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia podali 11. augusta 2006 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu, ktorá bola zaregistrovaná pod sp. zn. 7 C 151/2006. V súvislosti so súdnou reorganizáciou sa od 1. januára 2008 miestne príslušným súdom stal okresný súd, kde je žaloba registrovaná pod sp. zn. 3 C 83/2008.

Predmetom konania je ochrana osobnosti sťažovateľov pre narušenie ich súkromia a spôsobenie citovej ujmy v dôsledku úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný. Okresný súd Dolný Kubín podľa sťažovateľov iba vyrubil súdny poplatok, rozhodol o ich oslobodení od súdneho poplatku a zaslal vec na vyjadrenie žalovanému. V roku 2007 nevykonal žiaden úkon. Okresný súd neurobil vo veci žiadny úkon.

Z   dôvodu   nečinnosti   okresného   súdu   sťažovatelia   podali   21.   novembra   2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom sp. zn.   Spr.   4538/08   z 28.   novembra   2008   doručeným   právnej   zástupkyni   sťažovateľov 4. decembra 2008. V liste okrem iného uviedla „... zákonná sudkyňa sa s vecou oboznámila a   do   31.   01.   2009   bude   termín   pojednávania   vytýčený.   Vec   budem   pravidelne v trojmesačných   lehotách   sledovať   a   dbať,   aby   k   neodôvodneným   prieťahom   viac nedochádzalo.“. Do   času   podania   sťažnosti   na   ústavnom   súde   termín   pojednávania nariadený nebol.

Z uvedených dôvodov sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo O. M., maloletého J. M., zast. matkou... a M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.   6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn 3 C 83/2008 bolo porušené.

2. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 83/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €..., ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Maloletému J. M., zast. matkou..., priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €..., ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. M. M. priznáva finančné zadosťučinenie 3 500 €... ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6. Okresný súd... je povinný uhradiť 375,45 € trovy právneho zastúpenia...) na účet... právneho zástupcu JUDr. H. D... do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa   čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný   súd   v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   mal   k   dispozícii   podľa   zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

Ústavný súd v okolnostiach danej veci uvádza, že podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu (21. novembra 2008) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu   (6. februára   2009)   sa   javí byť iba formálnym úkonom,   ktorému   nemožno   pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m.   IV. ÚS 306/04,   III. ÚS 78/05,   IV. ÚS 194/05).   Uvedené   platí   o to   viac,   ak predsedníčka okresného súdu listom z 28. novembra 2008 (doručeným právnej zástupkyni sťažovateľov   4.   decembra   2008)   okrem   iného   strane   sťažovateľov   uviedla,   že „...   Vec budem   pravidelne   v   trojmesačných   lehotách   sledovať   a   dbať,   aby   k   neodôvodneným prieťahom viac nedochádzalo.“.

Ústavný súd si nemohol nepovšimnúť, že sťažnosť je podaná iba proti okresnému súdu, na ktorom sa ich žaloba nachádza od 1. januára 2008 (predtým bola na Okresnom súde Dolný Kubín, ktorý ako porušovateľ práv označený nebol). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa sťažovatelia   domáhali.   Ústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovatelia domáhajú   v petite   svojej   sťažnosti   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorý   označili za porušovateľa   svojich   práv   (čl. 2   ods. 2   ústavy).   Keďže   sťažovatelia   v konaní   pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpení advokátkou sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti nedomáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) tiež v konaní Okresného súdu Dolný Kubín, ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľov na začatie konania v zmysle čl. 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa týmto (prípadným) porušením nemohol zaoberať.

Preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľov v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009