znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 66/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   mjr.   Ing.   P.   M.,   Z.,   a pplk.   Ing.   P.   P.,   Z.,   zastúpených advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, Z., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. OPv 122/01 a Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. VPt 90/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mjr. Ing. P. M. a pplk. Ing. P. P.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2003 doručená sťažnosť mjr. Ing. P. M., Z., a pplk. Ing. P. P., Z. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   K.,   Advokátska   kancelária,   Z.,   vo   veci   porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. OPv 122/01 a Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. VPt 90/01.Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   k porušeniu   ich   vyššie   označených základných   práv   malo   dôjsť   v prípravnom   konaní   vedenom   voči   sťažovateľom   ako obvineným zo spáchania trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti podľa § 198a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) zo strany označených orgánov tým, že:

- dozorový prokurátor vydal písomné pokyny smerujúce hlavne k výsluchu svedkov proti   sťažovateľom   a neakceptoval   návrhy   sťažovateľov   smerujúce   k výsluchu svedkov v prospech sťažovateľov,

- boli   vydané   opakované   ústne   a písomné   pokyny   na   vyňatie   listinných   dôkazov (negatívnych hodnotení a správ) týkajúcich sa osoby oznamovateľa,

- bola   odňatá   (odopretá)   možnosť   položiť   a dostať   odpoveď   na   legitímne   otázky svedkom,

- o námietkach   zaujatosti   voči   prokurátorom   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry v Banskej   Bystrici   rozhodol   spôsobom   odporujúcim   právnej   úprave   nepríslušný orgán   – Vyššia   vojenská   prokuratúra   v Trenčíne   uznesením, čím   došlo   k odňatiu možnosti podať opravný prostriedok.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Vojenská obvodná prokuratúra v Banskej Bystrici svojím konaním vo veci vedenej pod sp. zn. Opv 122/01 porušila ústavné právo navrhovateľov upravené v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vyššia vojenská prokuratúra v Trenčíne svojím konaním vo veci vedenej pod sp. zn. VPt 90/01 porušila ústavné právo navrhovateľov upravené v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods.   3 Ústavy Slovenskej   republiky a v čl.   6 ods.   1,   ods.   3   písm.   c)   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zároveň žiadam Ústavný súd, aby navrhovateľom priznal právo na náhradu trov právneho   zastupovania   jeho zvoleným právnym   zástupcom   JUDr.   J.   K.,   advokátom,   vo výške 3.416,- Sk za každý úkon právnej pomoci podľa ustanovenia § 13 ods. 8 a § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a režijný paušál vo výške 128,- Sk podľa ustanovenia § 19 ods. 3 vyhl.   č.   163/2002   Z.   z.   na   účet   právneho   zástupcu   navrhovateľa   podľa   vyčíslenia a špecifikácie podanej pri vynesení rozhodnutia Ústavného súdu SR“.

II.

Podľa ustanovenia čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy ústavný súd začne konanie o návrhu fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   v prípadoch   ustanovených   v čl.   127   a čl.   127a ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   návrh   odmietne,   ak   dospeje   k názoru,   že   je tu ktorýkoľvek z dôvodov opodstatňujúcich odmietnutie návrhu, a spravidla neskúma aj ďalšie dôvody umožňujúce odmietnuť návrh. Pre odmietnutie návrhu postačuje existencia čo i len jediného z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zistil, že prijatiu návrhu na konanie bráni dôvod ustanovený v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ochrana základných práv a slobôd v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vychádza z princípu subsidiarity (arg. ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd).   Ochranu základným právam a slobodám   poskytujú predovšetkým   všeobecné súdy. Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná iba vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (napr. III. ÚS 32/03).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to   za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 50 ods. 1 ústavy len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby mu bol poskytnutý bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo   vypočúvať   alebo   dať   vypočúvať   svedkov   proti   sebe   a dosiahnuť   predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Podľa   §   2   ods.   4 prvej   vety   zákona č.   141/1961 Zb.   o trestnom   konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ak tento zákon   neustanovuje   niečo   iné,   postupujú   orgány   činné   v trestnom   konaní   z úradnej povinnosti;   musia   trestné   veci   prejednávať   čo   najrýchlejšie   a dôsledne   zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa § 2 ods.   5 prvej vety Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrhy strán.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   trestná   vec sťažovateľov   sa   v čase   podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný   súd   bude   povinný   skúmať   ústavnosť   a zákonnosť   konania   predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to najmä zo zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd vrátane práva   na   obhajobu.   Všeobecný   súd   má   podľa   Trestného   poriadku   celý   rad   účinných procesných   nástrojov,   ako   zabezpečiť   nápravu   porušenia   základných   práv   a slobôd v predchádzajúcom konaní, ak samozrejme dospeje k záveru, že boli porušené. Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať. Skutočnosti, ktoré uviedli sťažovatelia v sťažnosti, neumožňujú vyvodiť taký záver, že by nimi namietané porušenie označených základných práv a slobôd nebolo možné odstrániť pred všeobecným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2004