znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 659/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp   15653/2013   a   pod   sp.   zn.   Rvp   15742/2013   –   sp. zn.   Rvp   15743/2013,   zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 85/2012 z 10. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 15653/2013 a pod sp. zn. Rvp 15742/2013 – sp. zn. Rvp 15743/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15653/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu   v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 NcC 85/2012 z 10. októbra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol....

7.   Ústavný   súd   v predmetných   veciach   zistil,   že   sťažovateľka   podala   viacero ústavných   sťažností,   ktorými   namietala   viaceré   pôvodne   samostatne   vedené   konania krajského súdu o námietkach zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktoré   boli   krajským   súdom   spojené   na   spoločné   konanie   a následne   o nich   krajský   súd rozhodol jedným uznesením, a to sp. zn. 16 NcC 85/2012 z 10. októbra 2012. Konkrétne sťažovateľka   podala   sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   15653/2013 vo vzťahu   ku   konaniu   o námietke   zaujatosti   vedenej   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 16 NcC 90/2012, ďalej sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15742/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 16 NcC 94/2012 a napokon sťažnosť vedenú pod sp. zn.   Rvp   15743/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 16 NcC 85/2012.

8. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením č. k.   I. ÚS 513/2013-9 zo 7. augusta 2013,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 2.   októbra   2013,   rozhodol   o odmietnutí   viacerých sťažností sťažovateľky vo vzťahu ku konaniam o námietkach zaujatosti vedených krajským súdom pod sp. zn. 16 NcC 94/2012 (sp. zn. Rvp 13724/2013 a sp. zn. Rvp 13765/2013) a sp.   zn.   16 NcC 90/2012   (Rvp   13766/2013);   všetky   uvedené   sťažnosti   boli   odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Dôvodom na ich odmietnutie bola teda skutočnosť, že všetky sťažovateľkou napadnuté konania krajského súdu   o námietkach   zaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   boli   spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 16 NcC 85/2012; o tomto konaní súbežne rozhodol ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   konanom   7.   augusta   2013,   a to   svojím uznesením č. k.   I.   ÚS 517/2013-10 zo 7. augusta 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2013.

9.   Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaniach vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 15653/2013 a sp. zn. Rvp 15742/2013 – sp. zn. Rvp 15743/2013 vystupujú identickí   účastníci,   je   rovnaký   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniam krajského súdu, o ktorých už ústavný súd rozhodol svojím uznesením č. k. I. ÚS 517/2013-10 zo 7. augusta 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veciach, o ktorých už raz právoplatne rozhodol, a preto ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosti odmietol pre ich neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

10. V závere ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z   materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

11. Taktiež poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013