znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 654/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp   15554/2013   –   sp.   zn.   Rvp   15558/2013,   sp. zn.   Rvp   15562/2013   –   sp.   zn.   Rvp 15563/2013 a sp. zn. Rvp 15586/2013 – sp. zn. Rvp 15598/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 15554/2013 – sp.   zn.   Rvp   15558/2013,   sp. zn.   Rvp   15562/2013   –   sp.   zn.   Rvp 15563/2013   a   sp.   zn. Rvp 15586/2013 – sp. zn. Rvp 15598/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15554/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013 doručené   v záhlaví   uvedené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   15   NcC   83/2012 z 8. októbra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol....

7.   Ústavný   súd   v predmetných   veciach   zistil,   že   sťažovateľka   podala   viacero ústavných   sťažností,   ktorými   namietala   viaceré   (pôvodne   samostatne   vedené)   konania krajského súdu o námietkach zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktoré   boli   krajským   súdom   spojené   na   spoločné   konanie   a následne   o nich   krajský   súd rozhodol jedným uznesením, a to sp. zn. 15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012. Konkrétne sťažovateľka   podala   sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   15554/2013 vo vzťahu   ku   konaniu   o námietke   zaujatosti   vedenej   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 15 NcC 92/2012, ďalej sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15555/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   NcC   95/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 15556/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 86/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. 15557/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 93/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15558/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 89/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15562/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.   15   NcC   88/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   15563/2013   vo   vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 90/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.   Rvp   15586/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 87/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   15587/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   NcC   84/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 15588/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 102/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15589/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   NcC   100/2012, sťažnosť vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 15590/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 99/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   15591/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   NcC   94/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 15592/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 91/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   15593/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu krajského súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   NcC   101/2012,   sťažnosť vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 15594/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 98/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   15595/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   NcC   97/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 15596/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 85/2012,   sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   15597/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 96/2012 a napokon sťažnosť vedenú pod sp. zn.   Rvp   15598/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 NcC 83/2012.

8. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením č. k. I. ÚS 511/2013-9 zo 7. augusta 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. októbra 2013, rozhodol o odmietnutí viacerých sťažností sťažovateľky vo vzťahu ku konaniam o námietkach zaujatosti vedených krajským súdom pod sp. zn. 15 NcC 94/2012 (sp. zn. Rvp 13720/2013, sp. zn. Rvp 13733/2013 a sp. zn. Rvp 14150/2013),   sp.   zn.   15   NcC   85/2012   (sp.   zn.   Rvp 13727/2013   a   sp.   zn. Rvp 14144/2013),   sp.   zn.   15   NcC   96/2012   (sp.   zn.   Rvp 13728/2013   a   sp.   zn. Rvp 14145/2013),   sp.   zn.   15   NcC   97/2012   (sp.   zn.   Rvp 13729/2013   a sp.   zn. Rvp 14146/2013),   sp.   zn.   15   NcC   98/2012   (sp.   zn.   Rvp 13730/2013   a   sp.   zn. Rvp 14147/2013),   sp.   zn.   15   NcC   101/2012   (sp.   zn.   Rvp 13731/2013   a   sp.   zn. Rvp 14148/2013),   sp.   zn.   15   NcC   91/2012   (sp.   zn.   Rvp 13732/2013   a   sp.   zn. Rvp 14149/2013),   sp.   zn.   15   NcC   99/2012   (sp.   zn.   Rvp 13734/2013   a sp.   zn. Rvp 14151/2013),   sp.   zn.   15   NcC   100/2012   (sp.   zn.   Rvp 13735/2013   a   sp.   zn. Rvp 14152/2013),   sp.   zn.   15   NcC   102/2012   (sp.   zn.   Rvp 13736/2013   a   sp.   zn. Rvp 14153/2013),   sp.   zn.   15   NcC   84/2012   (sp.   zn.   Rvp 13737/2013   a   sp.   zn. Rvp 14154/2013),   sp.   zn.   15   NcC   87/2012   (sp.   zn.   Rvp 13738/2013   a   sp.   zn. Rvp 14155/2013),   sp.   zn.   15   NcC   88/2012   (sp.   zn.   Rvp 13739/2013   a sp.   zn. Rvp 14156/2013),   sp.   zn.   15   NcC   90/2012   (sp.   zn.   Rvp 13740/2013   a   sp.   zn. Rvp 14157/2013),   sp.   zn.   15 NcC   92/2012   (sp.   zn.   Rvp 13741/2013   a   sp.   zn. Rvp 14158/2013),   sp.   zn.   15   NcC   95/2012   (sp.   zn.   Rvp 13742/2013   a   sp.   zn. Rvp 14159/2013),   sp.   zn.   15   NcC   86/2012   (sp.   zn.   Rvp 13743/2013,   sp.   zn. Rvp 13768/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14160/2013),   sp.   zn.   15 NcC 93/2012   (sp.   zn. Rvp 13744/2013 a sp. zn. Rvp 14161/2013) a napokon vo vzťahu ku konaniu krajského súdu sp. zn. 15 NcC 89/2012 (sp. zn. Rvp 13721/2013, sp. zn. Rvp 13745/2013 a sp. zn. Rvp 14162/2013);   uvedené sťažnosti   boli odmietnuté z dôvodu   ich   neprípustnosti   podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Dôvodom na ich odmietnutie teda bola skutočnosť, že všetky sťažovateľkou napadnuté konania krajského súdu o námietkach zaujatosti sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 15 NcC 83/2012; o tomto konaní súbežne rozhodol ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu   konanom   7.   augusta   2013,   a to   svojím   uznesením   č.   k.   I. ÚS   514/2013-10 zo 7. augusta 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2013.

9.   Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   aj   v konaniach   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 15554/2013 – sp. zn. Rvp 15558/2013, sp. zn. Rvp 15562/2013 – sp. zn. Rvp 15563/2013 a sp. zn. Rvp 15586/2013 – sp. zn. Rvp 15598/2013 vystupujú identickí účastníci,   je   rovnaký   predmet   konania   a sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia   porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniam krajského súdu, o ktorých už ústavný súd rozhodol svojím   uznesením   sp.   zn.   I.   ÚS   514/2013   zo   7.   augusta   2013,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veciach, o ktorých už raz právoplatne rozhodol, a vzhľadom na to ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosti odmietol pre ich neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

10.   V   závere   ústavný   súd   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z   materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

11. Taktiež poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013