SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 652/2025-25
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., Uhrova 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-21C/122/2020 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-21C/122/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B3-21C/122/2020 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. augusta 2025, ktorá bola uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 652/2025-13 z 13. novembra 2025 prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v označenom konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.
2. Zo zapožičanej spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 20. novembra 2020 žalobu o ochranu osobnosti na tom skutkovom základe, že výrokom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaný“) došlo k neoprávnenému zásahu do práva na jeho česť a dôstojnosť. Žiadal súd, aby uložil žalovanému (i) uverejniť ospravedlnenie v periodickej tlači a (ii) zaplatiť mu sumu 50 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Dňa 2. septembra 2021 požiadal súd o vyrubenie súdneho poplatku, ktorý na konci tohto mesiaca aj uhradil. V novembri 2022 požiadal súd o nariadenie termínu pojednávania, ktorý mu v januári 2023 oznámil, že vo veci postupuje podľa § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a až následne určí termín pojednávania. Vo februári 2023 bolo podané vyjadrenie žalovaného k žalobe, na ktoré sťažovateľ reagoval v marci 2023 svojím vyjadrením. V júli 2023 bola doručená duplika žalovaného.
II.
Argumentácia sťažovateľ a
3. Sťažovateľ poukazuje na jednotlivé skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie prieťahov v napadnutom konaní: 3.1. K právnej a faktickej zložitosti uvádza, že ním uplatňovaný nárok nespĺňa predpoklady právne zložitej veci. 3.2. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľa je toho názoru, že svojím konaním aktívne prispieval k tomu, aby došlo k rozhodnutiu veci bez zbytočných prieťahov. 3.3. K postupu samotného súdu uvádza, že je neefektívny a poznačený nečinnosťou. Argumentuje tým, že od roku 2023 nedošlo k vykonaniu akéhokoľvek právneho (procesného) úkonu zo strany porušovateľa, t. j. viac ako 24 mesiacov.
III.
Vyjadrenie mestského súdu
4. Na výzvu ústavného súdu reagoval podpredseda mestského súdu vyjadrením sp. zn. 1SprV/846/2025 doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2025, ku ktorému predložil vyjadrenie toho času konajúcej zákonnej sudkyne obsahujúce prehľad procesných úkonov vo veci. Dĺžku konania mestský súd ospravedlňuje objektívnymi príčinami, a to najmä nepriaznivými personálnymi podmienkami a zaťaženosťou súdu. Nestotožnil sa s tvrdením o nenáročnosti agendy ochrany osobnosti a poznamenal, že sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti ani raz neobrátil na predsedu súdu so sťažnosťou na nečinnosť súdu. V závere dodal, že v súčasnej dobe nie je možné termín pojednávania objektívne nariadiť z dôvodu neznalosti pojednávacích dní a miestností v novej budove súdu.
5. Skutočnosti opísané vo vyjadrení mestského súdu ústavný súd mal objektívne overené z obsahu zadováženého príslušného súdneho spisu, a preto nepovažoval za nevyhnutné zasielať jeho vyjadrenie sťažovateľovi na repliku, ktorá by vecne nemala potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.
⬛⬛⬛⬛IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
6. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o vzniku zbytočných prieťahov v konaní o ochranu osobnosti začatom v roku 2020, v ktorom je podľa sťažovateľa postup súdu poznačený nečinnosťou a neefektívnou činnosťou.
7. Ústavný súd štandardne skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
8. V prvom rade ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že predmetom napadnutého konania je ochrana osobnosti a s tým súvisiaca náhrada nemajetkovej ujmy, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (m. m. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016, II. ÚS 871/2016, I. ÚS 132/2020). Podľa všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sa primeraná lehota na konanie o ochrane osobnosti v dôsledku mimoriadne citeľného možného zásahu do sféry osobnostných práv a slobôd musí posudzovať prísnejšie ako v štandardných veciach (m. m. II. ÚS 32/03, II. ÚS 209/2012).
9. Spory o ochranu osobnosti tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto ústavný súd napadnuté konanie nepovažuje za právne zložité, pričom ani po skutkovej stránke sa vec sťažovateľa nejaví ako mimoriadne náročná. V správaní sťažovateľa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania. Naopak, primerane reagoval na výzvy súdu, a taktiež sa domáhal rýchleho postupu súdu, najmä žiadosťou zo septembra 2021 o vyrubenie súdneho poplatku a žiadosťou z novembra 2022 o nariadenie pojednávania. K obrane mestského súdu týkajúcej sa možnosti sťažovateľa využiť iný účinný prostriedok nápravy ústavný súd (inštitút sťažnosti na nečinnosť súdu) ústavný súd dodáva, že v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť adresovaná predsedovi súdu nie je účinným prostriedkom nápravy (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. júna 2012 vo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 30189/07).
10. Výrazný podiel na nepriaznivom stave vybavovania dotknutej veci má mestský súd. Z chronológie úkonov vyplývajú výrazne obdobia nečinnosti od novembra 2020 do septembra 2021, a potom až do januára 2023, keď súd po vyše dvoch rokoch od podania žaloby započal písomnú fázu konania podľa § 167 CSP. Po ukončení tejto fázy v júli 2023 ostal súd v napadnutom konaní opäť dlhodobo nečinný. Celková dĺžka konania od podania žaloby (november 2020) predstavuje päťročný spor bez právoplatného rozhodnutia.
11. Z vyjadrenia mestského súdu vyplýva veľmi ťaživá situácia na súde, ktorý čelí enormnému náporu veci pri jeho personálnom poddimenzovaní. Systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, však nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov či k rezortnému ministerstvu.
12. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).
V.
P ríkaz konať a priznanie primeraného finančné ho zadosťučineni a
13. Do dnešného dňa nebolo napadnuté konanie skončené, a ani z vyjadrenia súdu nevyplynuli priaznivé vyhliadky, čo sa týka vybavenia veci. Z týchto dôvodov a v záujme efektívnosti ochrany poskytnutej sťažovateľovi ústavný súd v nadväznosti na zistenie porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy konať bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).
14. Sťažovateľ sa domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 eur. Cieľom tohto inštitútu je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (IV. ÚS 210/04). Vzhľadom na dosiaľ právoplatne neukončené konanie a na konštatovanú nečinnosť mestského súdu ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznal priznané primerané finančné zadosťučinenie 4 000 eur (bod 3 a 5 výroku tohto nálezu).
VI.
Trovy konania
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu a z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Sťažovateľovi priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane, čo predstavuje celkom 949,17 eur.
16. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v spojení s § 263 CSP) označenom v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 16. decembra 2025
Jana Baricová
predsed níčka senátu



