SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 651/2023-16
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného CREDIS Law s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Grigeľ, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/76/2023-1550 z 21. júna 2023 a jeho postupu v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cob/76/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením krajského súdu č. k. 3Cob/76/2023-1550 z 21. júna 2023 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cob/76/2023. Navrhuje napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okrem toho žiada priznať finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Ústavná sťažnosť sa týka tzv. kauzy hotela, v ktorej sa spoločníci obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „
“), ktorá sa v roku 2016 stala jediným spoločníkom a majiteľom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „ ⬛⬛⬛⬛ “), sporia o vlastníctvo tohto hotela a navzájom sa obviňujú z „vytláčania“ z ⬛⬛⬛⬛ Sťažovateľ a jeho manželka ( sú zároveň obžalovaní z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
3. Ústavnej sťažnosti predchádzali ústavné sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. IV. ÚS 209/2021 z 6. júla 2021 a uznesením sp. zn. I. ÚS 96/2023 zo 16. februára 2023, ako aj ústavné sťažnosti sťažovateľa, o ktorých ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 61/2019 z 23. mája 2019, nálezom sp. zn. II. ÚS 587/2018 z 2. apríla 2020, uznesením sp. zn. I. ÚS 25/2019 zo 16. januára 2019, uznesením sp. zn. II. ÚS 563/2022 z 30. novembra 2022 a nálezom sp. zn. I. ÚS 489/2023 z 23. novembra 2023.
4. Ústavná sťažnosť priamo nadväzuje na ústavnú sťažnosť sťažovateľa, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 26/2023-25 z 29. marca 2023, ktorým vyslovil, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní sp. zn. 33Exre/450/2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a ktorým okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33Exre/450/2017 prikázal konať bez zbytočných prieťahov s tým, že „Pokiaľ okresný súd preruší namietané konanie do času, kým nebude v sporných konaniach právoplatne rozhodnuté, bude povinný priebežne zisťovať stav sporových konaní. V prípade právoplatne skončeného sporového konania bude povinný v namietanom konaní vykonať v závislosti od výsledku sporných konaní potrebné procesné úkony a vo veci meritórne rozhodnúť.“. V danom čase ústavný súd nemal vedomosť o tom, že okresný súd medzičasom uznesením č. k. 33Exre/450/2017-1494 zo 16. marca 2023 podľa § 296 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) prerušil konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri pri obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ do právoplatného skončenia konaní vedených týmto súdom sp. zn. 28Cb/150/2017 a sp. zn. 26Cb/167/2017 (aktuálne pred Mestským súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B-1 28Cb/150/2017, sp. zn. B1-26Cb/167/2017), keď po zistení, že od výmazu údajov v zmysle (predchádzajúceho) uznesenia okresného súdu č. k. 33Exre/450/2017-300 z 27. novembra 2017 boli v obchodnom registri pri obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ vykonané ďalšie zápisy, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VOdbo/1/2021 z 26. júna 2021, dospel k záveru, že správnosť ďalších údajov zapísaných v obchodnom registri, ako aj identifikácia prípadnej nezhody medzi údajmi zapísanými v obchodnom registri a skutočným stavom veci závisí od výsledku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26Cb/167/2017, ktoré je právoplatne prerušené do skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 28Cb/150/2017. Nie je preto možné ani pri týchto zápisoch vyhodnotiť, či zodpovedajú skutočnému stavu, keď v tomto konaní nie je súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti jediného spoločníka zo 16. augusta 2017, čo odôvodňuje potrebu prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26Cb/167/2017.
5. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu č. k. 33Exre/450/2017-1494 zo 16. marca 2023 (bod 4) potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako vecne správne, pričom za citácie § 162 ods. 1 písm. a) CSP (bod 18) a § 163 ods. 2 CSP (bod 19) uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, keď po zistení, že rozhodnutie v spore závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, umožnil stranám sporu, aby sa k dôvodom prerušenia vyjadrili, a následne, vysporiadajúc sa s argumentáciou odporcu, konanie prerušil (bod 20). Odvolací súd reagoval aj na námietku zaujatosti konajúcej sudkyne vznesenú sťažovateľom, ako aj na jeho námietku, že (predchádzajúce) uznesenie okresného súdu č. k. 33Exre/450/2017-300 z 27. novembra 2017 zakladá prekážku rei iudicatae, keď s poukazom na charakter napadnutého konania uviedol, že vo vzťahu k následnému návrhu na prerušenia konania to tak nie je (body 26 a 27).
II.
Argumentácia sťažovateľa
6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti [čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] namieta, že od vydania nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 26/2023-25 z 29. marca 2023 (bod 4) je stav napadnutého konania nezmenený a že dosiaľ nedošlo k opätovnému zápisu sťažovateľa ako spoločníka zapísanej osoby v obchodnom registri, čo je v príkrom rozpore so skutočným stavom veci, ktorý všeobecné súdy prerušením konania neprípustne tolerovali, ba dokonca legitimizovali. Ani po viac ako šiestich rokoch tak sťažovateľ nemôže užívať svoj majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 3Cob/76/2023-1550 z 21. júna 2023 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cob/76/2023 (body 1 a 5).
8. Keďže východiská rozhodovania ústavného súdu o ústavných sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sú sťažovateľovi známe (body 3 a 4), ústavný súd ich v danom prípade nepovažoval za potrebné opakovať.
9. Vzhľadom na charakter napadnutého uznesenia ústavný súd uvádza, že rozhodnutie o prerušení konania je procesným rozhodnutím, nie je rozhodnutím vo veci samej a nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto posudzovanie akýchkoľvek námietok týkajúcich sa jeho nezákonnosti je spravidla relevantné až vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu (m. m. III. ÚS 381/2016).
10. Sťažovateľovi možno dať za pravdu v tom, že rozhodnutie o prerušení konania nepochybne odďaľuje dosiahnutie stavu právnej istoty o riešení otázky tvoriacej predmet súdneho konania, čo je hlavný cieľ a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, III. ÚS 411/2015).
11. V okolnostiach daného prípadu je však relevantná aj judikatúra ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z obligatórnych dôvodov – § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 [(ďalej len „OSP“); v súčasnosti § 162 a § 163 CSP, pozn.)], kým tieto dôvody trvajú, nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom a také konanie nie je spôsobilým predmetom zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 142/04).
12. Naproti tomu v prípade konaní prerušených z fakultatívnych dôvodov vyplývajúcich do 30. júna 2016 z § 109 ods. 2 OSP, resp. od 1 júla 2016 z § 164 CSP, musí ústavný súd skúmať, či nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho povinnosťou pokračovať v konaní (napr. III. ÚS 136/09). Ak by rozhodnutie o prerušení civilného sporového konania nebolo z hľadiska súladu so základným právom garantovaným čl. 48 ods. 2 ústavy preskúmateľné, otvoril by sa všeobecným súdom priestor nezákonne konanie prerušovať, a tým brániť v poskytovaní účinnej ústavno-súdnej ochrany základnému právu účastníka konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, čo je výsledok ústavne neprípustný (m. m. IV. ÚS 74/2019).
13. Konania vo veciach obchodného registra upravujú § 278 až § 303 CMP (účinného od 1. júla 2016). Registrový súd je povinný (obligatórne) prerušiť konanie o zosúladenie údajov, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť [§ 162 ods.1 písm. a ), § 193 a § 194 CSP], ako aj z dôvodov podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c). Ustanovenie § 296 CMP nemodifikuje ani právnu úpravu zakotvenú v § 163 CSP. Registrový súd môže konanie o zosúladenie údajov prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti podľa predpisov obchodného práva alebo konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva podľa predpisov obchodného práva a ak takáto žaloba nie je zjavne bezdôvodná (§ 296 ods. 1 CMP). Citované zákonné ustanovenie predstavuje lex specialis vo vzťahu k § 164 CSP, ktorý všeobecne upravuje fakultatívne prerušenie konania. Aplikácia ustanovenia § 164 CSP je v konaní o zosúladenie údajov vylúčená (k tomu pozri napr. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017. s. 889 až 892.). S výnimkou uvedenou v odseku 1 konanie o zosúladenie údajov nemožno prerušiť z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako otázka predbežná (§ 296 ods. 2 CMP).
14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, avšak nezistil, že by ním, resp. postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, došlo k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a teda k neposkytnutiu súdnej ochrany sťažovateľovi. Závery krajského súdu nie sú svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené ani z nich nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.
16. Všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). To sa v danom prípade stalo, keďže krajský súd sa s odvolacou námietkou sťažovateľa o existencii prekážky rei iudicatae vysporiadal.
17. Ústavný súd nezistil žiadny dôvod ani na prehodnocovanie záverov vyplývajúcich z nálezu č. k. III. ÚS 26/2023-25 z 29. marca 2023 (bod 4).
18. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.
20. V závere ústavný súd ešte konštatuje, že z dôvodu nadobudnutia zmeny zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) s účinnosťou od 1. júna 2023 nastali viaceré zmeny v organizácii všeobecných súdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa – zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov); podľa § 18n ods. 2 písm. c) označeného zákona od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva v obchodnoprávnych veciach vrátane vecí podľa § 23 a § 26 až § 29 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023) a agendy konkurzu, reštrukturalizácie, oddĺženia a obchodného registra z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava III.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 29. novembra 2023
Jana Baricová
predsedníčka senátu