znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 650/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   i.DEAL,   a.   s.,   Slavkovská   9, Kežmarok,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   Milošom   Čičmancom,   Rastislavova   3468/36, Poprad, vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd, na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods.   3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods.   3 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Arbitrážneho   súdu v Banskej Bystrici – Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a. s., sp. zn. 1300000592 z 2. apríla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   i.   DEAL,   a.   s., o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti i. DEAL, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom   Arbitrážneho   súdu   v Banskej   Bystrici   –   Stáleho   rozhodcovského   súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“ alebo „namietaný rozsudok rozhodcovského súdu“), sp. zn. 1300000592 z 2. apríla 2014

2. Zo sťažnosti vyplýva: «Žalobou podanou na rozhodcovskom súde sa spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. ako žalobca   domáhala   zaplatenia   sumy   vo   výške   57.219,52   €   spolu   s   úrokmi   z   omeškania vo výške 3,128 % ročne zo sumy 8.147, 24 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,118 % ročne zo sumy 8.575,34 € od 17. 04. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,122 % ročne zo sumy 40.496,94 € od 03. 07. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Žalobca   odôvodnil   svoj   nárok   tým,   že   dňa   11.   02.   2011   bola   medzi   ním a sťažovateľom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní uzatvorená Zmluva o združenej dodávke plynu č. 38/CEZ-SK/2011 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal   dodávať   žalovanému   plyn   a   poskytovať   mu   služby   s   tým   súvisiace   za   odplatu dojednanú   v   Zmluve   a   o   skutočnosť,   že   žalovaný   žalobcom   vystavené   faktúry   v   lehote splatnosti neuhradil.

Žalovaný   v   rámci   konania   pred   rozhodcovským   súdom   namietal   opodstatnenosť žalobcom vystavených faktúr...

Žalobou podanou na rozhodcovskom súde sa spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. ako žalobca   domáhala   zaplatenia   sumy   vo   výške   57.219,52   €   spolu   s   úrokmi   z   omeškania vo výške 3,128 % ročne zo sumy 8.147, 24 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,118 % ročne zo sumy 8.575,34 € od 17. 04. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,122 % ročne zo sumy 40.496,94 € od 03. 07. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Žalobca   odôvodnil   svoj   nárok   tým,   že   dňa   11.   02.   2011   bola   medzi   ním a sťažovateľom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní uzatvorená Zmluva o združenej dodávke plynu č. 38/CEZ-SK/2011 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal   dodávať   žalovanému   plyn   a   poskytovať   mu   služby   s   tým   súvisiace   za   odplatu dojednanú   v   Zmluve   a   o   skutočnosť,   že   žalovaný   žalobcom   vystavené   faktúry   v   lehote splatnosti neuhradil.

Žalovaný   v   rámci   konania   pred   rozhodcovským   súdom   namietal   opodstatnenosť žalobcom   vystavených   faktúr,   na   uplatnenie   jeho   práv   a   na   ich   ochranu.   Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby   až   po   vydanie   rozhodcovského   rozsudku.   Obsahom   tejto   zásady   je   i   povinnosť rozhodcovského   súdu   postupovať   pri   výbere   dôkazov   nestranne   a   v   záujme   správneho a spravodlivého rozhodnutia sporu.

Máme za to, že postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada aplikácie práv a   povinností   rovnakým   spôsobom   na   každého   účastníka   konania,   nakoľko   došlo k zvýhodneniu   žalobcu   ako   jedného   z   účastníkov   v konaní   pred   rozhodcovským   súdom, sp. zn.   1300000592,   tým,   že   rozhodcovský   súd   nepostupoval   nestranne   pri   hodnotení navrhovaných   dôkazov.   Rozhodcovský   súd   vzal   do   úvahy   iba   dôkazy   predložené spoločnosťou ČEZ Slovensko, s.r.o. ako žalobcom v rozhodcovskom konaní, čo vyplýva aj zo samotného vyjadrenia súdu...

Nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj porušenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov sťažovateľa vidíme v tom, že aj napriek skutočnosti, že ide o takú vec, ktorú nie je možné objektívne a spravodlivo rozhodnúť bez nariadenia znaleckého dokazovania, keďže na posúdenie skutkových okolností sú potrebné odborné znalosti,   a   napriek   skutočnosti,   že   sťažovateľ   opakovane   žiadal   rozhodcovský   súd o nariadenie   znaleckého   dokazovania,   tento   znalecké   dokazovanie   vo   veci   nevykonal s odôvodnením,   že   nariadenie   znaleckého   dokazovania   považuje   vzhľadom   na   dôkaznú situáciu v tomto konaní za nepotrebné a nehospodárne.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „...   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   zaručené   v   čl.   46   Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Arbitrážneho   súdu   v   Banskej   Bystrici   -   Stáleho   rozhodcovského   súdu   zriadeného   pri obchodnej   spoločnosti   Arbitrážny   dom,   a.s.   zo   dňa   02.   04.   2014,   sp.   zn.   1300000592, porušené bolo.

...   Základné   právo   sťažovateľa   na   rovnosť   účastníkov   v   konaní   zaručené v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd Rozsudkom Arbitrážneho   súdu   v   Banskej   Bystrici   -   Stáleho   rozhodcovského   súdu   zriadeného   pri obchodnej   spoločnosti   Arbitrážny   dom,   a.s.   zo   dňa   02.   04.   2014,   sp.   zn.   1300000592, porušené bolo.

... Rozsudok Arbitrážneho súdu v Banskej   Bystrici   –   Stáleho   rozhodcovského   súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a.s. zo dňa 02. 04. 2014, sp. zn. 1300000592, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

...   Arbitrážny   súd   v   Banskej   Bystrici   -   Stály   rozhodcovský   súdu   zriadený   pri obchodnej   spoločnosti   Arbitrážny   dom,   a.s.,   je   povinný   uhradiť   obchodnej   spoločnosti i.DEAL,   a.   s.  ...   trovy konania pred Ústavným súdom...   na účet jej   právneho zástupcu Mgr. Miloša Čičmanca...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

7. Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie dôvodov   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   V   tejto   súvislosti   považoval za potrebné   poukázať   na   svoje   subsidiárne   postavenie   pri   ochrane   ústavou   alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s namietaným rozhodcovským rozsudkom.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (čl. 37 ods. 3 listiny) všetci účastníci sú si v konaní podľa čl. 47 ods. 2 ústavy (čl. 37 ods. 2 listiny) rovní.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

9.   V súvislosti   s namietaným   rozhodcovským   rozsudkom   rozhodcovského   súdu a postupom rozhodcovského súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ústavný súd poukazuje na   princíp   subsidiarity   (čl.   127   ods.   1   ústavy),   z ktorého   vyplýva,   že   systém   ústavnej ochrany   základných   práv   a   slobôd   je   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a   ústavný   súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

10. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií.   Všeobecné   súdy,   ktoré   sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   –   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

11. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých   základných   práv,   porušenie   ktorých   v súvislosti   s napadnutým   rozhodnutím rozhodcovského súdu sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný   všeobecný   súd   na základe   sťažovateľke   dostupných   opravných   prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej v sťažnosti označených základných práv.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa   §   40   ods.   1   písm.   g)   zákona   č.   244/2002   Z.   z.   účastník   rozhodcovského konania   sa   môže   žalobou   podanou   na   príslušnom   súde   domáhať   zrušenia   tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa   §   41   ods.   1   zákona   č.   244/2002   Z.   z.   žalobu   o   zrušenie   rozhodcovského rozsudku   možno   podať   v   lehote   30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodcovského   rozsudku účastníkovi   rozhodcovského   konania,   ktorý   podáva   žalobu   o   zrušenie   rozhodcovského rozsudku...

12.   Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   dôvodiac najmä porušením čl. 47 ods. 3 ústavy a zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v konaní   pred   rozhodcovským   súdom   (pozri   uvedený   bod   2),   ktoré   námietky   spája   aj s možným porušením ostatných práv podľa ústavy, listiny a dohovoru, mala teda možnosť domáhať sa preskúmania napadnutého rozhodcovského rozsudku využitím žaloby podanej príslušnému   všeobecnému   súdu   zo zákonom   ustanoveného   dôvodu   podľa   §   40   ods.   1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.

13. Zo sťažnosti ani z priloženej dokumentácie nevyplýva, že by sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku na príslušnom všeobecnom súde, pričom aj v poučení   napadnutého   rozhodcovského   rozsudku   je   uvedené,   že „proti   tomuto rozhodcovskému rozsudku môže ktorýkoľvek z účastníkov podať žalobu na všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku... v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku...“.

14.   Vychádzajúc   z   postavenia   ústavného   súdu   ako   nezávislého   súdneho   orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou   vo   veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov   (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. I. ÚS 222/09, IV. ÚS 406/09 a IV. ÚS 39/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014