I. ÚS 65/98
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu prerokoval podnet ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ vo veci porušenia základného práva jej syna ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní a 7. októbra 1998 takto
r o z h o d o l :
Podnet ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. septembra 1998 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľka“), bytom ⬛⬛⬛⬛ označené ako: „Žiadosť o nápravu porušovania princípov prezumpcie neviny, ktorých dodržiavanie stanovujú a majú zaručovať orgány SR“. Z jeho obsahu o. i. vyplynulo, že navrhovateľka podáva žiadosť „v záujme môjho syna ⬛⬛⬛⬛... t. č. vo vyšetrovacej väzbe, v ktorej je od 13. mája 1998. Je obvinený zo spáchania vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona“. Navrhovateľka tiež v ďalšom uviedla, že: „Synovi je vnucovaná a podsúvaná vina zo strany zainteresovaných vyšetrujúcich orgánov neospravedlniteľnou formou, o ktorej zákonnosti pochybujem“, v dôsledku čoho: „doterajší priebeh vyšetrovacieho procesu ma oprávňuje k dôvodným obavám pred prípadným zmanipulovaním tohto prípadu s možnosťou nenapraviteľných dôsledkov pre môjho syna“.
II.
Vychádzajúc z obsahu podania ho ústavný súd posúdil ako podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým navrhovateľka - matka namietala porušenie základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky označenými postupmi orgánov činných v trestnom konaní u svojho syna ⬛⬛⬛⬛, voči ktorému sa vedie trestné konanie. Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 ústavy oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Každý podnet ústavný súd predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Jedným z dôvodov na odmietnutie podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona je aj ten, že ho ústavnému súdu podala zjavne neoprávnená osoba. Vzhľadom na to, že podľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže ústavný súd konať o podnetoch iba vtedy, ak nimi fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv, pod osobou zjavne neoprávnenou na podanie podnetu možno (a v dôsledku toho) rozumieť takú, ktorá nenamieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ale základných práv alebo slobôd inej fyzickej alebo právnickej osoby. Vychádzajúc z obsahu podnetu ústavný súd zistil, že navrhovateľka ho podala „v záujme svojho syna“, voči ktorému sa vedie trestné konanie, pričom voči nej samotnej žiadne trestné konanie vedené nie je. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“. Spomenutý článok ústavy zaručuje základné právo na prezumpciu neviny každému, proti komu sa vedie trestné konanie. Len vo vzťahu k tým, voči ktorým sa vedie trestné konanie, preto prichádza do úvahy aj porušenie ich základného práva na prezumpciu neviny, a to buď samotným konaním orgánov činných v trestnom konaní alebo aj konaním iných subjektov mimo trestného konania. Uplatňovanie základného práva na prezumpciu neviny (a preto ani jeho porušenie) však neprichádza vôbec do úvahy v prípadoch tých osôb, voči ktorým sa trestné konanie nevedie.
Keďže navrhovateľka v konaní o podnete nenamietala porušenie niektorého zo svojich základných práv alebo slobôd, ale základného práva, ktoré prináleží jej synovi ako osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie, bol jej podnet z tohto dôvodu a podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 1998
JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu