znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 65/2012-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   februára   2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 prvej   vety   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/201/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. N.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. decembra 2011 doručená (doplnená 4. januára 2012) sťažnosť Ing.   J. N. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/201/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 21. augusta 2008 podal „... na Okresnom súde Bratislava II žalobu na vrátenie úhrady za právne zastúpenie a následné škody. Predmetné konanie sa na Okresnom súde Bratislava II vedie pod sp. zn. 9 C/201/2008...

Po   doručení výzvy   na zaplatenie súdneho   poplatku a   jej   uhradení   sťažovateľom, konajúci súd nevykonal jediný úkon v danej veci. Sťažovateľ preto dňa 11. 10. 2011 podal predsedovi Okresného súdu Bratislava II, sťažnosť na prieťahy v konaní...

Do dnešného dňa, t. j. 19. 12. 20111 sťažovateľovi nebola doručená ani odpoveď na podanú sťažnosť, a to napriek tomu, že podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.   o   súdoch   musí   byť   sťažnosť   vybavená   do   30   dní   odo   dňa   jej   doručenia   orgánu príslušnému na jej vybavenie...

Sťažovateľ   je   presvedčený   o   tom,   že konanie   Okresného   Bratislava II   nesmeruje k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojou nečinnosťou   konanie   nedôvodné   predlžuje   a   odďaľuje   tým   poskytnutie   právnej   istoty rozhodnutej   veci   sťažovateľovi.   Neprimeraná   dĺžka   konania   pritom   nie   je   odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateľa.

Prieťahy spôsobené nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II, trvajúce už 3 roky a 4 mesiace nie sú, vzhľadom na charakter sporu, ničím ospravedlniteľné.

Sťažovateľ považuje organizáciu práce Okresného súdu Bratislava II za nesprávnu, za takú, ktorá nevyužíva procesné či iné prostriedky, ktorých účelom je zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov súdneho konania, a je toho názoru, že jeho konaním dochádza k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

3. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:„Právo   sťažovateľa   -   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   -   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 9 C/201/2008 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava II konal vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9 C/201/2008 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava II pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 500,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na súdnu   ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 11. októbra 2011 doručil   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   (aj)   v posudzovanom   konaní. Podpredsedníčka okresného súdu 23. decembra 2011 v odpovedi sp. zn. Spr. 2138/2011 sťažovateľovi   na   podanú   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   okrem   iného   uviedla: „... Prešetrením obsahu súdneho spisu 9 C/201/2008 musím konštatovať, že vo veci boli zistené prieťahy, za čo sa Vám touto cestou ospravedlňujem.

Zároveň Vám oznamujem, že obe veci boli zaradené do evidencie konaní, ktoré sú sledované predsedom súdu.“

11.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   sťažovateľ   podal 21. decembra   2011   a   predsedovi   okresného   súdu   bola   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/201/2008 doručená 11. októbra 2011, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

12. Ústavný súd navyše poznamenáva, že zástupca porušovateľa doterajšie prieťahy v konaní uznal a aj prijal konkrétne opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní tým, že „veci boli zaradené do evidencie konaní, ktoré sú sledované predsedom súdu“ (pozri bod 10). Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy   súdov.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   „povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012