znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 65/06-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   M.,   Spolková   republika   Nemecko,   a Ing.   L.   M.,   B., zastúpených   advokátom   Mgr.   Z.   C.,   D.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 278/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 278/97 p o r u š i l základné právo J. M. a Ing. L. M., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   278/97 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   M.   a   Ing.   L.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému v sume po 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská   Bystrica p o v i n n ý   im   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

4.   J.   M.   a   Ing.   L.   M. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 15 275 Sk (slovom pätnásťtisícdvestosedemdesiatpäť slovenských korún), ktoré je Okresný súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 1. marca 2006   č.   k.   I.   ÚS   65/06-14   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M., Spolková republika Nemecko, a Ing. L. M., B. (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 278/97 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Konanie v predmetnej veci sa začalo podaním návrhu, zo dňa 5. 10. 1997, doručené súdu dňa 12. 11. 1997, o neplatnosť osvedčenia na Okresnom   súde   v Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   7   C   278/97,   na   základe   návrhu navrhovateľov, v 1. rade, M. V.-B., bytom B., v 2. rade, M. R., bytom L., v 3. rade, M. L., bytom B., v 4. rade, Ing. L. M., bytom B. a v 5. rade, J. M., bytom Spolková republika Nemecko, proti odporcom, v 1. rade, Ing. M. K., bytom B., v 2. rade, M. K., bytom B., v 3. rade, D. K., bytom P. a v 4. rade, D. K., bytom P.

Dňa   5.   9.   1997   a 10.   9.   1997   navrhovateľka   v 1.   a 2.   rade   podali   v zákonom stanovenej   lehote   na   notársky   úrad   Mgr.   Z.   B.,   B.,   námietky   voči   vydaniu   osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. K. (...).

Navrhovatelia (...) sa žalobným návrhom domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (...), sú ako žalovaní tak aj žalobcovia podľa podielov uvedených v KN. Ďalej sa domáhali, aby súd zakázal vydanie osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam v zmysle zákona NR SR č. 293/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov v prospech žalovaných. (...)

V priebehu konania navrhovateľka v 2. rade, M. R. a navrhovateľka v 3. rade, M. L. zomreli, ich právny nástupcovia do konania nevstúpili. Zástupca navrhovateľa v 1. rade žalobu   zobral   späť   s odôvodnením,   že   účastníci   sa   dohodli   a dôvod   sporu   zanikol. K späťvzatiu návrhu sa pripojil i navrhovateľ v 3. rade (podľa uznesenia J. M.), zastupujúci aj   navrhovateľa v 2.   rade   (podľa   uznesenia   Ing. L.   M.)   a žiadal   priznať   trovy konania, pretože podľa jeho názoru sa navrhovatelia museli brániť návrhu odporcov na vydanie osvedčenia podaním súdnej žaloby. Z uvedených dôvodov Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22. 3. 2005 sp. zn. 7 C 278/97-116 konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že neakceptoval návrh žalobcu v 3. rade na priznanie trov konania.

Následne,   keď   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici   na   základe   uvedeného   uznesenia konanie zastavil, navrhovateľ v 5. rade, J. M. podal dňa 26. 5. 2005 proti predmetnému uzneseniu odvolanie (...).

O odvolaní   navrhovateľa   v 5.   rade   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   rozhodol uznesením zo dňa 11. 7. 2005 pod sp. zn. 12 Co 207/05, ktorým uznesenie okresného súdu zrušil   a vec vrátil   na   ďalšie konanie.   Vo   svojom   odôvodnení poukázal   na   odôvodnenie predchádzajúceho   zrušujúceho   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   zo   dňa   12.   11.   2003 pod sp. zn.   12   Co   124/2003-67   a   na   nedôsledný   až   neprofesionálny   procesný   postup prvostupňového súdu. (...)

Sťažovatelia   nespokojní   s priebehom   predmetného   súdneho   konania   podali   dňa 12. 5. 2005   v zmysle   §   17   zákona   SNR   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon   o štátnej   správe)   v znení   neskorších   predpisov   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní adresovanú   predsedníčke   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici.   Ako   dôvody   okrem   iného uvádzali nečinnosť súdu, keďže odo dňa podania návrhu na začatie konania vo veci, t. j. odo dňa 5. 10. 1997, príslušný súd nevyniesol meritórne rozhodnutie vo veci samej. (...) Predsedníčka   okresného   súdu   vybavila   predmetnú   sťažnosť   listom   zo   dňa 20. 6. 2005,   v ktorom   uvádza,   že   po   nahliadnutí   do   spisu   konštatuje,   že   sťažnosť navrhovateľov je čiastočne dôvodná. V minulosti zistila prieťahy v konaní, od roku 2002 však súd vo veci koná plynule bez zbytočných prieťahov. (...)

Z uvedeného   vyplýva,   že   odo   dňa   podania   návrhu   na   začatie   konania,   t.   j.   dňa 5. 10. 1997   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici   predmetný   spor   s konečnou   platnosťou nevyriešil. Zo súdneho spisu, sp. zn. 7 C 278/97 podľa navrhovateľov nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci   vedeného   pred   Okresným   súdom   v Banskej   Bystrici   majú   podiel   predovšetkým nedostatky   v činnosti   tohto   súdu,   tak   ako   boli   uvedené   vyššie,   čo   viedlo   k zbytočným prieťahom v konaní. (...)

Z uvedeného   vyplýva,   že odo   dňa   5.   10.   1997,   t.   j.   odo   dňa   podania   žalobného návrhu,   príslušný   súd   nevyniesol   meritórne   rozhodnutie.   Týmto   konaním   Okresný   súd v Banskej Bystrici podľa sťažovateľov porušil aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)

Sťažovatelia   sa   domáhajú   v zmysle   čl.   127   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky primeraného finančného zadosťučinenia.

(...)   Sťažovatelia   sa   domnievajú,   že   doba   bezmála   8   rokov,   ktorá   uplynula   od podania návrhu až doposiaľ, je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania má právo na konanie bez prieťahov a toto právo odporca nemôže, ani vzhľadom na jeho subjektívne pomery   porušovať.   Sťažovatelia   vidia   nemajetkovú   ujmu   v ich   pretrvávajúcom   pocite právnej neistoty, spočívajúca v ich pocitoch márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcich porušovanie základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. (...)

Existenciu zbytočných prieťahov v konaní teda nemôže sám o sebe vylúčiť ani fakt, že v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Navyše, v priebehu konania existujú obdobia, kedy okresný súd nekonal, pričom nie je zrejmý relevantný dôvod, ktorý by mu na to dal príčinu. Ide najmä o obdobia: 15. decembra 1997 – 11. júna 2001 – 3 roky a takmer 6 mesiacov; 11. júna 2001 – 1. marca 2002 – takmer 9 mesiacov; 17. februára 2004 – 22. marca 2005 – viac ako jeden rok. (...)“

1.   2. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd v predmetnej veci takto rozhodol:

„Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   v Banskej   Bystrici   v konaní o neplatnosť osvedčenia, č. k. 7 C 278/97 porušila právo J. M., (...) Spolková republika Nemecko a Ing. L. M., (...), bytom B., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 7 C 278/97 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J.   M.   (...),   finančné zadosťučinenie   vo   výške   60.000,-   Sk   (...)   a sťažovateľovi   Ing.   L.   M.   (...),   finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd v Banskej Bystrici povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný nahradiť J. M. a Ing. L. M. do 15 dní od právoplatnosti   rozhodnutia   (...)   za   prevzatie,   prípravu;   vyhotovenie   právneho   podania, vyjadrenie (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. G. S., listom zo 17. marca 2006 sp. zn. Spr. 4005/06 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 28. marca 2006.

2. 1. Podpredseda okresného súdu vo svojom prípise popísal chronológiu úkonov, ktoré súd vo veci vykonal a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...)   Vo   veci   som   v minulosti   zistil   obdobie   bez   úkonov   od   05.   01.   1998   – 17. 04. 2001, od 12. 07. 2001 – 06. 02. 2002. Avšak od uvedeného obdobia súd vo veci koná plynule, bez zbytočných prieťahov.

Dĺžka konania je spôsobená aj nedisciplinovanosťou niektorých účastníkov konania. V období od 01. 03. 2002 súd žiadal právneho zástupcu navrhovateľov o úpravu návrhu, ktorú napriek niekoľkým urgenciám nezaslal ani do vytýčenia termínu pojednávania dňa 13. 01. 2003. Ďalšie prieťahy v konaní spôsobili nástupcovia po navrhovateľke v 3. rade, ktorým súd dňa 25. 02. 2004 doručoval kópiu vyjadrenia s výzvou na oznámenie, či vstupujú do konania. Pretože dedičia nereagovali ani na urgenciu súdu, bola im uložená poriadková pokuta. V priebehu konania zomreli štyria účastníci konania, čo spôsobilo ďalší časový sklz pri oznámení okruhu dedičov.

Čo sa týka aktuálneho stavu konania, súd konanie dňa 02. 03. 2006 zastavil. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 1 a 2 zák. č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedol nasledovné podstatné skutočnosti:

„(...)   Je   nesporné,   že   Okresný   súd   Banská   Bystrica   v   predmetnej   veci   vykonal procesné   úkony   (...),   avšak   je   nesporná   aj   tá   skutočnosť,   že   odo   dňa   podania   návrhu o neplatnosť osvedčenia, t. j. od 5. 10. 1997, sa sťažovatelia nemohli domôcť ich práv a nachádzajú sa v právnej neistote. (...)

A)   Základným   kritériom   podľa   rozhodovacej   činnosti   Ústavného   súdu   SR (napr. I. ÚS 92/97) pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava   relevantná   pre   rozhodnutie   o   veci.   Aj   keď   zložitosť   veci   zbavuje   príslušný   súd zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty sťažovateľov, podľa ich názoru predmetnú právnu   vec   prejednávanú   pred   Okresným   súdom   Banská   Bystrica   v   žiadnom   prípade nemožno charakterizovať ako právne zložitú.

B) Podľa Nálezu Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 26/95, správanie účastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak dôsledkom správania účastníka je   spomalenie   postupu   konania.   Podľa   názoru   podpredsedu   Okresného   súdu   Banská Bystrica,   cit.:   dĺžka   konania   je   spôsobená   nedisciplinovanosťou   niektorých   účastníkov konania. (...)

V   predmetnej   veci   žalobu   podali   piati   žalobcovia   proti   štyrom   žalovaným,   takže môžeme konštatovať, že ide o dosť široký počet účastníkov konania. V našom prípade však sťažovatelia,   J.   M.   a   Ing   L.   M.   nemôžu   zodpovedať   za   nečinnosť   niektorých   ďalších účastníkov. V konečnom dôsledku súd má široké právomoci definované v OSP pri vedení konania, to znamená, že okrem iného môže uložiť poriadkovú pokutu. Prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty je marenie uplatnenia základného práva iného účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom sťažení   postupu   konania.   V   našom   prípade   Okresný   súd   Banská   Bystrica   túto   svoju právomoc využil nedôsledne, keď poriadkovú pokutu uložil v jedinom prípade, takže týmto konaním nesledoval dodržanie základného práva ostatných účastníkov konania.

Podpredseda   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   vo   svojom   vyjadrení   zo   dňa 17. 3. 2006 uvádza, že tiež zistil obdobia bez úkonov. Okresný súd okrem iného v období medzi 15. decembrom 1997 a 11. júnom 2001 nekonal vôbec (jedná sa o 3 roky a takmer 6 mesiacov), pričom nie je zrejmý relevantný dôvod, ktorý by mu na to dal príčinu. V tomto období   nedošlo   k   úmrtiu   žiadneho   účastníka   konania   a   ani   nemohlo   dojsť k nedisciplinovanosti účastníkov konania, nakoľko až 11. júna 2001 súd vyzval účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku, takže v tomto prípade niet pochybností o tom, že nečinnosť súdu viedlo k zbytočným prieťahom v konaní.

C) Postup súdnych orgánov bol podrobne popísaný v sťažnosti. (...) Zo súdneho spisu, sp. zn. 7 C 278/97 podľa sťažovateľov nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti   tohto   súdu,   tak   ako   boli   uvedené   vyššie,   čo   viedlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní.   Zároveň   sťažovatelia   vyhlasujú,   že   súhlasia   s   prejednaním   veci   bez   ústneho pojednávania.

V zmysle uvedeného žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby po vykonaní potrebného dokazovania vo veci sťažnosti J. M. (...) a Ing L. M., (...)“ rozhodol tak, ako to je uvedené v aktualizovanom petite tejto ústavnej sťažnosti pod bodom 1.2. Sťažovatelia si uplatnili aj trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, zároveň do spisu doložili dôkaz o tom, že ich právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 278/98:

Dňa 12. novembra 1997 podali sťažovatelia, ako aj ďalší žalobcovia na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovaným v 1. až 4. rade (ďalej aj ako „žalovaní“) žalobný návrh   proti   vydaniu   osvedčenia   o vlastníckom   práve   k   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   ďalej vedená pod sp. zn. 7 C 278/97.

Dňa 15. decembra 1997 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala žalobcov, aby v lehote 10 dní doručili súdu riadny návrh na začatie konania v piatich vyhotoveniach.Dňa   15.   januára 1998   sťažovatelia   spoločne   s ostatnými žalobcami doručili   súdu upresnenú žalobu o určenie oprávnenosti držiteľov nehnuteľností.

Dňa 17. apríla 2001 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala žalobcov, aby v lehote 10 dní oznámili súdu hodnotu predmetu plnenia, Notársky úrad JUDr. Z. B., aby v lehote 15 dní zaslal súdu spis sp. zn. N 171/97, a Štátny okresný archív, aby v lehote 15 dní zaslal spis sp. zn. D 562/62.

Dňa 2. mája 2001 Štátny okresný archív doručil súdu kópiu vyžiadaného materiálu.Dňa 3. mája 2001 žalobkyňa v prvom rade doručila súdu žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov.

Dňa 14. mája 2001 súd vyzval žalobkyňu v prvom rade, aby v lehote 10 dní oznámila súdu hodnotu predmetu konania.

Dňa   17.   mája   2001   notárka   doručila   súdu   fotokópie   všetkých   dokladov nachádzajúcich sa v spise sp. zn N 171/97.

Dňa 11. júna 2001 súd vydal výzvu, ktorou vyzval sťažovateľov a ďalších žalobcov, aby v lehote 10 dní zaplatili súdny poplatok.

Dňa 4. júla 2001 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa 6. februára 2002 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 1. marec 2002.Dňa   1.   marca   2002   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bol   odročené   na neurčito s tým, že navrhovateľom bola poskytnutá lehota jedného mesiaca na predloženie upraveného návrhu.

Dňa 8. marca 2002 žalovaný v prvom rade doručil súdu plnomocenstvo pre svojho právneho zástupcu.

Dňa 13. mája 2002 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala žalobcov, aby v lehote 20 dní splnili povinnosť uloženú im na pojednávaní 1. marca 2002.

Dňa 17. mája 2002 žalovaný v 1. rade doručil súdu plnú moc pre svojho právneho zástupcu.

Dňa   6.   júna   2002   právny   zástupca   žalobcov   doručil   súdu   oznámenie   o prevzatí zastupovania.

Dňa   12.   septembra   2002   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala navrhovateľov, aby oznámili súdu   v lehote 20 dní, či došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.Dňa   9.   októbra   2002   žalobcovia   v 4.   a 5.   rade   doručili   súdu   odvolanie plnomocenstva.

Dňa 16. októbra 2002 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala splnenie povinnosti podľa výzvy z 12. septembra 2002.

Dňa 18. októbra 2002 súd opätovne urgoval žalovaného v 1. rade, aby v lehote 10 dní oznámil súdu či došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.

Dňa 13. januára 2003 súd nariadil pojednávanie na 7. február 2003.Dňa 5. februára 2003 doručili žalobcovia súdu späťvzatie žaloby.Dňa 7. februára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo konanie zastavené uznesením č. k. 7 C 278/97-57.

Dňa 10. marca 2003 žalobca v 5. rade doručil súdu odvolanie proti uzneseniu súdu zo 7. februára 2003.

Dňa 26. marca 2003 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila odvolanie žalobcu v 5. rade ostatným účastníkom konania.

Dňa 7. apríla 2003 doručil súdu svoje vyjadrenie právny zástupca žalobcov.Dňa 16. apríla 2003 žalobca v 4. rade doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v 5. rade.

Dňa 25. apríla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a ďalej vedený pod sp. zn. 12 Co 124/2003.

Dňa 12. novembra 2003 krajský súd vydal uznesenie č. k. 12 Co 124/03-67, ktorým bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.Dňa 3. decembra 2003 súd nariadil vo veci pojednávanie na 20. január 2004.Dňa 20. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre neprítomnosť navrhovateľov v 1., 2., a 3. rade s tým, že v lehote jedného mesiaca sa navrhovatelia skontaktujú a oznámia súdu svoje stanovisko vo veci.

Dňa 23. februára 2004 žalobca v 5. rade doručil súdu svoje vyjadrenie a návrh.Dňa 25. februára 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby zaslala kópie podania žalobcu v 5. rade z 23. februára 2004 právnym nástupcom žalobcu v treťom rade a aby sa v lehote 20 dní vyjadrili, či vstupujú do konania ako navrhovatelia namiesto ich právnej predchodkyne.

Dňa   16.   júla   2004   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   urgovala   splnenie povinnosti   podľa   úpravy   z 25.   februára   2004   v lehote   20   dní   pod   hrozbou   poriadkovej pokuty.

Dňa 7. októbra 2004 súd uznesením č. k 7 C 278/97-87 uložil právnym nástupcom žalobkyne v 3. rade poriadkovú pokutu, ktorú musia zaplatiť do 3 dní.

Dňa   14.   októbra   2004   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   uznesenie č. k. 7 C 278/97-87 doručila právnym nástupcom navrhovateľa v 3. rade.

Dňa 3. novembra 2004 Ing. L. oznámil, že v danej veci do konania ako navrhovateľ na miesto právnej predchodkyne M. L. nevstupuje a zároveň doručil súdu odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 7 C 278/97-87, ktorým bolo rozhodnuté o poriadkovej pokute.Dňa 10. novembra 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby pripojila doručenku od Ing. M. ako právnej nástupkyne navrhovateľky v 3. rade o doručení uznesenia súdu č. k. 7 C 278/97-87, ktorým bolo rozhodnuté o poriadkovej pokute.

Dňa 3. decembra 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby opätovne zaslala uznesenie č. k. 7 C 278/97-87, ktorým bolo rozhodnuté o poriadkovej pokute Ing. M.Dňa 15. januára 2005 sudca nariadil pojednávanie na 4. február 2005 a dal úpravou kancelárii pokyn, aby predvolala Ing. M.

Dňa   4.   februára   2005   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre neprítomnosť   Ing.   M.   odročené   na   neurčito   s tým,   že   bude   pripojená   doručenka   od predvolania a spis predložený sudcovi.

Dňa 16. februára 2005 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 22. marec 2005.Dňa 22. marca 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd uznesením č. k. 7 C 278/97-116 konanie zastavil.

Dňa 30. marca 2005 doručil právny zástupca žalovaných M. K., D. K. a D. K. súdu plnú moc na ich zastupovanie v konaní.

Dňa 1. júna 2005 žalobca v 5. rade doručil súdu odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 7 C 278/97-116, ktorým bolo konanie zastavené.

Dňa   27.   júna   2005   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vypracovala predkladaciu správu a predložila spis.

Dňa 29. júna 2005 bol spis predložený krajskému súdu z dôvodu podaného odvolania žalobcom v 5. rade a ďalej vedený pod sp. zn. 12 Co 207/05.

Dňa   18.   júla   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 12 Co 207/05 z 11. júla 2005, ktorým bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 18. júla 2005 vo veci konajúci sudca okresného súdu dal úpravou kancelárii pokyn,   aby   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   12   Co   207/05   z 11.   júla   2005   doručila účastníkom   konania   a dožiadala   Okresný   súd   Lučenec   o zaslanie   dedičského   spisu   po žalobkyni v 2. rade M. R. a pripojila dedičský spis Okresného súdu v Banskej Bystrici po nebohej M. L.

Dňa 27. júla 2005 právny zástupca žalovaných oznámil súdu, že žalovaný v prvom rade Ing. M. K. zomrel a jediná dedička po ňom je jeho manželka, a preto navrhol, aby ju súd pripustil do konania.

Dňa   10.   augusta   2005   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   boli   pripojené doručenky   od   doručenia   uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   12   Co   207/05-125   a pripojený dedičský   spis   okresného súdu   po nebohej M. L. V spise   na č.   l. 130 nasleduje úradný záznam o tom, že dedičský spis po M. L. bol žiadaný z archívu.

Dňa   23.   augusta   2005   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala   právnu zástupkyňu   nebohej   t.   j.   žalovaného   v prvom   rade   na   doručenie   kópie   rozhodnutia o dedičstve po nebohom M. K., oznámila generálie jeho právnej nástupkyne a v prípade, že ju bude zastupovať, predložila plnú moc.

Dňa 14. septembra 2005 právna zástupkyňa na základe výzvy súdu doručila plnú moc právnej nástupkyne po nebohom Ing. M. K., číslo dedičského konania nevedela uviesť.Dňa 5. októbra 2005 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 22. november 2005.Dňa 10. októbra 2005 právna zástupkyňa žalovaných oznámila súdu číslo dedičského konania po nebohom Ing. M. K.

Dňa   13.   októbra   2005   súd   dožiadal   notárku,   aby   zapožičala   spis sp. zn. 38 D 786/2005, D not. 84/2005.

Dňa 22. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   pre   neprítomnosť   žalobcov   A.   R.,   Š.   R.,   M. M. a L.   M.,   ktorí   mali vykázané doručenie   predvolania,   a J.   M.,   ktorý   nemal   vykázané   doručenie   predvolania,   a úmrtie žalobkyne v 1. rade s tým, že v lehote 10 dní právny zástupca nebohej žalobkyne oznámi súdu adresu jej brata a číslo dedičského konania.

Dňa 5. decembra 2005 notárka JUDr. J. doručila súdu správu o stave dedičského konania po nebohom Ing. M. K.

Dňa 9. decembra 2005 právny nástupca žalobkyne M. V. oznámil súdu, že nemieni ďalej pokračovať v konaní.

Dňa   14.   decembra   2005   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   pripojila   spis v dedičskej veci po M. V. sp. zn. 25 D 974/05 a zároveň aby bol urobený úradný záznam, podľa ktorého spis sp. zn. 25 D 974/05 je u notárky JUDr. V.

Dňa 11. januára 2006 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala JUDr. V., aby v lehote 10 dní oznámila okruh dedičov po M. V.

Dňa 18. januára 2006 JUDr. V. oznámila súdu vyžiadaný okruh dedičov po nebohej M. V.

Dňa 6. februára 2005 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala RNDr. R., Ing. R. a Š. R., aby v lehote 10 dní oznámili súdu, či ako právni nástupcovia po zomrelej žalobkyni M. R. trvajú na návrhu.

Dňa   2.   marca   2006   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   7   C   278/97-157,   ktorým   zastavil konanie vo vzťahu k žalobcom v 1., 2., 6. a 7. rade.

Dňa 3. marca 2006 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie súdu č. k. 7 C 278/97-157 účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra   ústavného   súdu   a ESĽP   sa   ustálila   v tom,   že   otázka,   či   v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 278/97 dochádza k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobnom návrhu „proti vydaniu osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnosti“ môže v danej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napr.   s väčším   počtom účastníkov   konania   a v dôsledku   úmrtí   aj   meniacimi   sa   účastníkmi   konania.   Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.  

Treba   ďalej   konštatovať,   že   konanie   vo   veci   (od   podania   žalobného   návrhu 12. novembra 1997 až dosiaľ) trvá viac ako 8 rokov, z toho na okresnom súde 7 rokov a 7 mesiacov. Táto dĺžka napadnutého konania je celkom zjavne neprimeraná.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Podpredseda   okresného   súdu   síce   poukázal na „nedisciplinovanosť niektorých účastníkov konania“, toto sa však netýkalo sťažovateľov, ale ostatných účastníkov konania (pozri bod II. tohto nálezu).

Okrem toho predkladanie návrhov napr. na upresnenie alebo rozšírenie účastníkov konania   nekvalifikuje   ústavný   súd   ako   skutočnosť,   ktorá   spôsobila   zbytočné   prieťahy v konaní. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom)   na   uplatňovanie a presadzovanie   ich   práva   v súdnom   konaní   môže   síce   spôsobiť   predĺženie   priebehu konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napadnutom konaní, treba konštatovať, že toto konanie trvá bez rozhodnutia vo veci samej na okresnom súde sedem a pol roka. Počas tejto doby   bol okresný súd v predmetnej   veci   bez akýchkoľvek zákonných   alebo iných dôvodov opakovane a dlhodobo nečinný v období od 15. januára 1998 do 17. apríla 2001 (tri roky a tri mesiace) a od 4. júla 2001 do 6. februára 2002 (sedem mesiacov). Okresný súd teda   najmenej   počas   troch   rokov   a desiatich   mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   navrhovatelia v napadnutej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02). K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   sťažovateľov,   ale v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pretože   okresný   súd   vydal   naposledy   uznesenie č. k. 7 C 278/97-157 o zastavení napadnutého konania vo vzťahu k žalobcom v 1., 2., 6. a 7. rade, a nie aj vo vzťahu k sťažovateľom.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   vo   výške každému po 60 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov   považuje   za   primerané   v   požadovanej   výške každému po 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 12. decembra 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. marca 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume dvakrát po 2 501 Sk, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 5 002 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 4 001,60 Sk. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 150 Sk v roku 2005) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov za dva úkony vykonané v roku 2005 sumu 8 303,20 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Za   jeden   úkon,   ktorý   bol   vykonaný   v roku   2006,   patrí   odmena   pre   jedného sťažovateľa   v sume   2   730   Sk.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola   znížená   o 20   %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 2 184 Sk. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu (164 Sk v roku 2006) v prípade dvoch sťažovateľov   tvorí   náhrada   trov   za   jeden   úkon   vykonaný   v roku   2006   sumu   4 532   Sk v zmysle citovanej vyhlášky.

Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   pre   dvoch   sťažovateľov   predstavujú   preto v danom prípade sumu 12 835,20 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2   438,68 Sk,   spolu   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   predstavujú   celkove zaokrúhlene sumu 15 275 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006