SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 65/00
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval podnet HEROLD TELE MEDIA, s. r. o, zastúpenej advokátom JUDr. L. A., B., na začatie konania vo veci porušenia čl. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní II. ÚS 51/99 a takto
r o z h o d o l :
Podnet HEROLD TELE MEDIA, s. r. o., na začatie konania o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. júla 2000 doručené podanie HEROLD TELE MEDIA, s. r. o. (ďalej len „navrhovateľ“) označené ako „Návrh na vydanie Nálezu z titulu naplnenia čl. 130 ods. 3 Ústavy SR v konaní II. ÚS 51/99“.
Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ sa ním domáha začatia konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a vydania nasledovného nálezu: „Ústavný súd SR aplikuje článok 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd SR, nerozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zákonom stanovenej lehote, porušil v konaní II. ÚS 51/99 článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.
II.
Predmetným podnetom na začatie konania navrhovateľ namietal porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy (právo na súdnu ochranu), ktorého sa mal dopustiť ústavný súd v konaní vo veci navrhovateľa vedenej pod sp. zn. II. ÚS 51/99 tým, že po prijatí podnetu uznesením z 18. 5. 1999 do zastavenia konania o ňom z dôvodu jeho späťvzatia v celom rozsahu uznesením z 13. 7. 2000, nerozhodol o návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Tvrdené porušenie navrhovateľ založil na „dikcii § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku“.
Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 60/99 zo 16. 6. 1999 uviedol, že podľa čl. 130 ods. 3 ústavy ústavný súd začne konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Pri doslovnom výklade by v zásade bol možný aj podnet vo vzťahu k porušeniu práva zo strany ústavného súdu. Takýmto podaním možno namietať porušenie práv navrhovateľa buď rozhodnutím ústavného súdu, alebo iným konaním ústavného súdu alebo nekonaním ústavného súdu, a to porušenie, ku ktorému došlo v rámci iného konania o podnete, prípadne v rámci ďalšieho typu konania, a to nielen pri konkrétnej, ale aj pri abstraktnej kontrole ústavnosti.
Ústavný súd ďalej vtedy konštatoval s odvolaním sa na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno podať opravný prostriedok, že ústava výslovne vylučuje akýkoľvek opravný prostriedok.
K tomu ústavný súd dodáva, že samotné nerozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podaného navrhovateľom v rámci konania pred ústavným súdom o prijatom podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy však ešte nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy. Nebude tomu tak najmä vtedy, ak takýto návrh nie je v žiadnej priamej súvislosti s predmetom konania o prijatom podnete a je preto zjavne neopodstatnený.
Tak tomu bolo aj v danej veci, kde predmetom konania o prijatom podnete sa namietalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a predmetom návrhu na vydanie predbežného opatrenia ústavným súdom bolo uloženie povinností Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky „zdržať sa akýchkoľvek krokov vedúcich k predaju, prevodu, výmene, scudzeniu alebo odovzdaniu akcií, ako aj predaja, prevodu, výmeny, scudzenia alebo odovzdania akcií spoločnosti Slovenské telekomunikácie, a. s., Bratislava a zdržať sa akýchkoľvek krokov vedúcich k navýšeniu základného imania spoločnosti Slovenské telekomunikácie, a. s., Bratislava.“
Navrhovateľ v dotknutom konaní o prijatom podnete navrhoval vydanie predbežného opatrenia opierajúce sa o hmotné právo a zasahujúce do právnych vzťahov navrhovateľa s treťou osobou, ktorá nebola účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom, teda predmet ním navrhovaného predbežného opatrenia nijako nesúvisel s predmetom konania pred ústavným súdom o prijatom podnete vedenom pod sp. zn. II. ÚS 51/99 zameraného na zistenie, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Za tohto stavu pre ústavný súd nemohla vyplývať žiadna povinnosť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich predbežné opatrenia tak, ako sa toho dovolával navrhovateľ.
Konanie pred ústavným súdom je špecifickým konaním zameraným na ochranu ústavnosti (čl. 124 ústavy), v ktorom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku možno primerane použiť len vtedy, ak zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje (§ 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde). V danom prípade povaha veci vylučovala použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že z dôvodu svojej nepríslušnosti nie je oprávnený v konaní o podnete fyzickej alebo právnickej osoby stanoviť, ktorý hmotnoprávny predpis má tvoriť základ pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, ani zrušiť, alebo potvrdiť rozhodnutie všeobecného súdu, či dokonca sám rozhodnúť v spore vedenom pred všeobecným súdom (I. ÚS 36/97). Tým viac ústavný súd nemôže v rámci konania o prijatom podnete zastupovať všeobecný súd v jeho právomoci predbežným opatrením dočasne upravovať pomery účastníkov konania pred všeobecným súdom.
Z týchto dôvodov odhliadnuc od toho, či vzhľadom na už spomínanú špecifickosť konania pred ústavným súdom môže vôbec prichádzať do úvahy existencia priamej súvislosti medzi nerozhodnutím o navrhovanom predbežnom opatrení v konaní o prijatom podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy a právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde predmetný podnet odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2000