znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 65/00

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval   podnet   HEROLD TELE   MEDIA,   s.   r.   o,   zastúpenej advokátom   JUDr. L. A., B., na začatie konania vo veci porušenia čl. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   II.   ÚS   51/99 a takto

r o z h o d o l :

Podnet HEROLD TELE MEDIA, s. r. o., na začatie konania   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 27. júla 2000   doručené   podanie   HEROLD   TELE   MEDIA,   s.   r.   o.   (ďalej   len „navrhovateľ“) označené ako „Návrh na vydanie Nálezu z titulu naplnenia čl. 130 ods. 3 Ústavy SR v konaní II. ÚS 51/99“.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ sa ním domáha začatia konania podľa   čl.   130   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a vydania nasledovného nálezu: „Ústavný súd SR aplikuje článok 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR, nerozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zákonom stanovenej lehote, porušil v konaní II. ÚS 51/99 článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

II.

Predmetným   podnetom   na začatie   konania   navrhovateľ   namietal   porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy (právo na súdnu ochranu), ktorého sa mal dopustiť ústavný súd v konaní vo veci navrhovateľa vedenej pod sp. zn. II. ÚS 51/99 tým, že po prijatí podnetu   uznesením   z 18.   5.   1999   do   zastavenia   konania   o ňom   z dôvodu   jeho späťvzatia   v celom   rozsahu   uznesením   z 13.   7.   2000,   nerozhodol   o návrhu navrhovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Tvrdené   porušenie   navrhovateľ založil na „dikcii § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku“.

Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 60/99 zo 16. 6. 1999 uviedol, že podľa čl.   130   ods.   3 ústavy   ústavný súd   začne   konanie aj na podnet právnických   alebo fyzických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   práv.   Pri   doslovnom   výklade   by v zásade bol možný aj podnet vo vzťahu k porušeniu práva zo strany ústavného súdu. Takýmto podaním možno namietať porušenie práv navrhovateľa buď rozhodnutím ústavného   súdu,   alebo   iným konaním   ústavného   súdu   alebo nekonaním   ústavného súdu, a to porušenie, ku ktorému došlo v rámci iného konania o podnete, prípadne v rámci   ďalšieho   typu   konania,   a to   nielen   pri   konkrétnej,   ale   aj   pri   abstraktnej kontrole ústavnosti.

Ústavný súd ďalej vtedy konštatoval s odvolaním sa na čl. 133 ústavy, podľa ktorého   proti   rozhodnutiu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   nemožno   podať opravný prostriedok, že ústava výslovne vylučuje akýkoľvek opravný prostriedok.

K tomu ústavný súd dodáva, že samotné nerozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného   opatrenia   podaného   navrhovateľom   v rámci   konania   pred   ústavným súdom o prijatom podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy však ešte nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy. Nebude tomu tak najmä vtedy, ak takýto návrh nie je v žiadnej priamej   súvislosti   s predmetom   konania   o prijatom   podnete   a je   preto   zjavne neopodstatnený.

Tak tomu bolo aj v danej veci, kde predmetom konania o prijatom podnete sa namietalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a predmetom návrhu na vydanie predbežného   opatrenia   ústavným   súdom   bolo   uloženie   povinností   Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky „zdržať sa akýchkoľvek krokov vedúcich   k predaju,   prevodu,   výmene,   scudzeniu   alebo   odovzdaniu   akcií,   ako   aj predaja, prevodu, výmeny, scudzenia alebo odovzdania akcií spoločnosti Slovenské telekomunikácie,   a.   s.,   Bratislava   a zdržať   sa   akýchkoľvek   krokov   vedúcich k navýšeniu   základného   imania   spoločnosti   Slovenské   telekomunikácie,   a.   s., Bratislava.“

Navrhovateľ   v dotknutom   konaní   o prijatom   podnete   navrhoval   vydanie predbežného   opatrenia   opierajúce   sa   o   hmotné   právo   a zasahujúce   do   právnych vzťahov navrhovateľa s treťou osobou, ktorá nebola účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom, teda predmet ním navrhovaného predbežného opatrenia nijako nesúvisel s predmetom konania pred ústavným súdom o prijatom podnete vedenom pod sp. zn. II. ÚS 51/99 zameraného na zistenie, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Za tohto stavu pre ústavný súd nemohla vyplývať žiadna povinnosť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich predbežné opatrenia tak, ako sa toho dovolával navrhovateľ.

Konanie   pred   ústavným   súdom   je   špecifickým   konaním   zameraným   na ochranu   ústavnosti   (čl.   124   ústavy),   v ktorom   ustanovenia   Občianskeho   súdneho poriadku   možno   primerane   použiť   len   vtedy,   ak   zákon   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje (§ 31a ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   V danom   prípade   povaha   veci   vylučovala   použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že z dôvodu svojej nepríslušnosti nie je oprávnený   v konaní   o podnete   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   stanoviť,   ktorý hmotnoprávny predpis má tvoriť základ pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej,   ani   zrušiť,   alebo   potvrdiť   rozhodnutie   všeobecného   súdu,   či   dokonca   sám rozhodnúť v spore vedenom pred všeobecným súdom (I. ÚS 36/97). Tým viac ústavný súd   nemôže v rámci   konania   o prijatom   podnete   zastupovať všeobecný   súd   v jeho právomoci   predbežným   opatrením   dočasne   upravovať   pomery   účastníkov   konania pred všeobecným súdom.

Z týchto   dôvodov   odhliadnuc   od   toho,   či   vzhľadom   na   už   spomínanú špecifickosť   konania   pred   ústavným   súdom   môže   vôbec   prichádzať   do   úvahy existencia   priamej   súvislosti   medzi   nerozhodnutím   o navrhovanom   predbežnom opatrení v konaní o prijatom podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy a právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde predmetný podnet odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2000