znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 649/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu MilanaĽalíka   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   advokátkou ⬛⬛⬛⬛,

,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právana prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 8 C/130/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo   na prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenompod sp. zn. 8 C/130/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4.   Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 426,12 € (slovom štyristodvadsaťšesť eur a dvanásť centov)na účet   advokátky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 649/2014-12 z 28. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 21. júna 2011 bola podaná na okresnom súde žalobao zaplatenie   sumy   1   061,15   €   s prísl.   Sťažovateľ   v predmetnom   konaní   vystupuje   akoodporca. Ďalej uviedol, že okresný súd v jeho veci je nečinný, počas troch rokov nenariadilani   jeden   termín   pojednávania   a neúmerná   celková   dĺžka   konania   bez   právoplatnéhoskončenia veci, ako aj zbytočné prieťahy v konaní mu «spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty,   nechuť   k   zákonom   a   rezignáciu   brániť   akokoľvek   a   kdekoľvek   svoje   práva... neustále   vyvolávajú   a živia   traumu   z   konania   navrhovateľa   a   jeho   smrtonosných „partnerov“ v podobe vymáhačských spoločností...

Nekonaním   súdu   nemôžem   ani   brániť   svoje   práva.   Nepomohol   ani   môj   záujem o posun konania dopredu (vo vlastnom záujme som sa informoval o podanom návrhu a bez výzvy som sa i dňa 12.09.2011 vyjadril a dňa 20.06.2014 som žiadal predsedníčku súdu o riadne konanie a rozhodnutie vo veci, žiaľ ani jeden môj úkon a prosba sa nestretol so záujmom; na moju žiadosť o konanie a rozhodnutie vo veci som ani po 1 a pol mesiaci nedostal žiadnu odpoveď)...

Neprajem nikomu si prežiť psychický teror pre 7,44 € nielen na mňa, ale i na moju rodinu opísanú a mnou prežitú v rokoch 2009 - 2010, čo je súčasťou spisu 10 C/201/2010 o ochranu osobnosti vedeného Okresným súdom Piešťany...»

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„...   Základné   právo   sťažovateľa,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 porušené.

...   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C/130/2011 konal bez ďalších prieťahov.

... ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

...   Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia... ⬛⬛⬛⬛ v   sume   284,08   €   na   jej   účet...,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“.

4.1 Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním z 9. decembra2014 uviedla:

„Čo sa týka predmetu sporu navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi - sťažovateľovi zaplatenia sumy 1.061,15 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia revolvingového úveru. V danej právnej veci boli vykonané nasledujúce úkony:

-   21.6.2011   navrhovateľ   podal   návrh   na   súd   voči   odporcovi   -   sťažovateľovi   na zaplatenie sumy 1.061,15 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia revolvingového úveru, ktorý bol zapísaný do registra Ro a pridelený sudkyni ⬛⬛⬛⬛,

- poverený vyšší súdny úradník 1.7.2011 dal vec previesť do registra C bez vydania platobného   rozkazu,   pričom   vec   bola   dňa   6.7.2011   pridelená   sudkyni

-   13.9.2011   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   -   sťažovateľa   k   návrhu s návrhom na zaplatenie sumy 1.000 eur z titulu finančného zadosťučinenia,

-   z   pripojeného   spisu   Okresného   súdu   Piešťany   sp.   zn.   10C/201/2010   ako   aj z úradného záznamu v predmetnom konaní vyplýva, že spis 8C/130/2011 bol v období od 5.10.2011 do 3.10.2014 pripojený ku spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/201/2010, kde   sa ⬛⬛⬛⬛ ako   navrhovateľ   návrhom   doručeným   súdu   13.10.2010 domáhal okrem iného aj voči spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. ochrany osobnosti týkajúcej   sa   upomienok   vo   vzťahu   k   úveru   poskytnutého   dňa   21.4.2005   spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. sťažovateľovi, kde súd v konaní ako predbežnú otázku riešil aj zmluvu   o   spotrebiteľskom   k   úvere   zo   dňa   21.4.2005,   vo   vzťahu   ku   ktorej   sa   v   konaní 8C/130/2011 spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. domáha voči

plnenia. Vo veci 10C/201/2010 bolo dňa 10. 1. 2012 rozhodnuté rozsudkom, ktorým bol návrh zamietnutý, a na základe odvolania sa spis do 6. 8. 2014 nachádzal na KS v Trnave, ktorý rozsudkom   zo   dňa   30.7.2014   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   vo   vec   samej   potvrdil. V rozsudku   vo   veci   10C/201/2010   z   10.1.2012   bola   ako   predbežná   otázka   riešená   aj platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 21.4.2005.

- spis 8C/130/2010 bol zo spisu 10C/201/2010 vylúčený dňa 3.10.2014,

- 3. 10. 2014 bola zadaná úprava na výzvu navrhovateľovi či na podanom návrhu s ohľadom na rozsudok vo veci 10C/201/2010 trvajú a v akom rozsahu a súčasne výzvu odporcovi,   či   na   podanom   návrhu   na   finančné   zadosťučinenia   s   ohľadom   na   vo   veci 10C/201/2010 trvá,

- 20.10.2014 odporca oznámil, že na finančnom zadosťučinení netrvá,

- 27.10.2014 doručil navrhovateľ čiastočné späťvzatie návrhu s písomnými dokladmi,

- 6.11.2014 súd uznesením konanie v časti návrhu navrhovateľa zastavil a súčasne zastavil   konanie   o   protinávrhu   odporcu,   pričom   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 29.11.2014,

- súd spolu s uznesením z 6.11.2014 doručoval navrhovateľovi späťvzatie odporcu a odporcovi návrh s prílohami a čiastočné späťvzatie s výzvou, aby sa k podaniu vyjadril, ak to považuje za potrebné,

- 18.11.2014 doručil odporca vyjadrenie k veci a žiadal rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,

- 28.11.2014 bol vo veci nariadený termín verejného vyhlásenia rozsudku, nakoľko ide   o   drobný   spor,   a   bolo   žiadané   pripojenie   spisu   Okresného   súdu   Piešťany   sp.   zn. 10C/201/2010,

- 9.12.2014 bol verejne vyhlásený rozsudok v danej veci, ktorý bol dňa 9.12.2014 expedovaný účastníkom konania.

K   namietanej   dĺžke   konania   si   dovoľujem   poukázať   na   skutočnosť,   že   vo   veci 8C/130/2011 nebolo konané z dôvodu, že spis bol na vyžiadanie zákonnej sudkyne v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn.   10C/201/2010 ⬛⬛⬛⬛ pripojený k tomuto spisu, pričom sťažovateľ v konaní 10C/201/2010 vystupujúci ako navrhovateľ si bol vedomý tejto skutočnosti, nakoľko spis bol v rámci konania oboznamovaný, teda mohol žiadať   vylúčenie   pripojeného   spisu   8C/130/2011   za   účelom   ďalšieho   konania   v   ňom s prihliadnutím na skutočnosť, že ako advokátovi mu muselo byť zrejmé, že pokiaľ spis 8C/130/2011 bude pripojený ku konaniu 10C/201/2010, nebude v ňom zo stany zákonného sudcu v konaní 8C/130/2011 konané.

K namietanej právnej neistote sťažovateľa si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že v konaní 10C/201/2010 sa z jeho podnetu ako navrhovateľa posudzovala ako predbežná otázka aj platnosť predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.4.2005, kde sa priebežne konalo, čo vo vzťahu k tej istej zmluve v konaní 8C/130/2011 nemohlo vyvolávať právnu neistotu u sťažovateľa, odhliadnuc na skutočnosť, že sám sťažovateľ je advokát. Nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany sudcami už od jeho znovuobnovenia od 1.1.2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným obvodom mali priemerne 15 sudcov, viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu žiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné   miesta   sudcov   situáciu   riešilo   len   postupným   navyšovaním   miest   sudcov,   a   to v priebehu 6 rokov na počet 13 sudcov,, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný súd Piešťany mal mať od 1.1.2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov.

Už   samotná   skutočnosť,   že   sudca má   viac   ako 600   až   700 vecí v pojednávacej agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých veciach naraz vytýčil pojednávame, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako za rok, čo je neprípustné. V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 vecí v hlavnej agende za rok, čo znamená, že efektívne odpojednáva 300 konaní, ktoré je schopný skončiť, nakoľko veľa   konaní   treba   pojednávať   viac   ako   raz.   Už   len   táto   okolnosť   neumožňuje   sudcovi efektívne konať vo viac ako 600 spisov v hlavnej agende, čo má za následok objektívne prieťahy   v   konaniach,   ako   aj   dlhé   obdobia   medzi   jednotlivými   úkonmi.   Množstvo   vecí v pojednávacej agende v senáte sudcov Okresného súdu Piešťany má za následok prieťahy v súvislosti s nariadením prvého pojednávania vo veci s ohľadom na potrebu vybavovať pridelené   veci   podľa   poradia   nápadu   s   prihliadnutím   len   na   prednostné   veci,   čo   sa predmetného konania netýka.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997   patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č.k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa nie   krátkodobo,   ale   trvale,   pracovne   prepínal,   vystavoval   sa   nezvládnuteľným   stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal   svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdomústavný súd zistil tiež zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 15. decembra 2014.

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu vyjadrilav podaní z 29. decembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

«Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania   nie   je   a   nebola   vec   skutkovo   ani   právne   zložitá   (ide   o   bežnú   agendu prvostupňových súdov).

Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy, ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   nemožno akceptovať.   I   podľa   ustálenej   judikatúry   Ústavného   súdu   SR   (napr.   II.   ÚS   48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.   Personálne   obsadenie   súdu,   jeho   organizácia,   vysoký   počet   vecí   v   príslušnom oddelení   ako   i   optimalizácia   súdnictva,   teda   nie   sú   dôvodmi   pre   ktoré   by   malo   byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Taktiež   nie   je   nemožné   reagovať   na   poukázanie   rozhodnutia   NS   ČR   zo   dňa 20.03.2014, č.k. 16 Kss 9/2013-91. Sťažovateľ nepodal návrh na disciplinárne konanie voči žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv bez ohľadu   na   jeho   status   advokáta,   s   ktorým   predsedníčka   nenáležité   operuje.   Ľudia   sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach, t.j. sťažovateľ je bežným účastníkom konania i s pocitmi právnej neistoty. Na tomto mieste len na okraj, status advokáta vôbec „nehral“ úlohu   v   konaní   10C/201/2010,   z   toho   dôvodu   je   ťažko   porozumieť   tomuto   argumentu zo strany súdu. To, že spis bol pripojený k inému spisu neznamená, že v tomto spise sa nebude konať. Súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v každom konania v každom štádiu konania bez ohľadu na žiadosti účastníkov konania, a to i   v   konaní,   ktorého   hmotné   zachytenie   (spis)   je   pripojené   k inému   konaniu,   napríklad vytvorením   náhradného   spisu,   skúmaním   ďalšej   potreby   jeho   pripojenia   a pod.,   čo   sa nestalo. V opačnom prípade súd tak vytvoril ústavne netolerovateľné nekonanie vo veci. Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (3 právne úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   sťažovateľovi   v   sume   426,12   €...   advokátke ⬛⬛⬛⬛...»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01,I. ÚS 20/02).

9.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkýmiúčastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalejz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadnebez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrouESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

10.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jerozhodovanie okresného súdu o návrhu navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy s prísl.proti sťažovateľovi z dôvodu údajného nesplácania poskytnutého spotrebiteľského úveru.Ústavný súd nie je toho názoru, že ide o právne a skutkovo zložitú vec, ktorá by mohla maťvplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania.

10.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanieúčastníkov konania. Zo súdneho spisu ústavný súd nezistil, že by činnosť okresného súdubola ovplyvnená aj správaním samotného sťažovateľa, ktorému v posudzovanom obdobínemožno pričítať negatívny podiel na namietanej dĺžke konania.

10.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom konaní.Ústavný súd konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 21. júna 2011, a akovyplýva z prehľadu úkonov, okresný súd v tejto veci po doručení vyjadrenia sťažovateľak žalobe (13. september 2011) bol úplne nečinný viac ako tri roky, až do 3. októbra 2014,keď zaslal vyjadrenie sťažovateľa navrhovateľovi a súčasne navrhovateľa vyzval, či trvá napodanom návrhu, ako aj vyzval sťažovateľa na to, či trvá na svojom návrhu z 12. septembra2011 na zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €. Hoci neskôr okresný súdv časti zastavil konanie 6. novembra 2014 a vo veci samej (už len v časti o zaplatenie sumy352,24   €   s prísl.,   ktorú   sťažovateľ   tiež   spochybňuje)   rozhodol   9.   decembra   2014   ajrozsudkom,   konanie   dosiaľ   nie   je   ešte   právoplatne   skončené   a stav   právnej   neistotysťažovateľa nie je odstránený. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol akceptovať ani obranuokresného   súdu,   že   v tejto   veci   nemohol   konať   pre   iné   prebiehajúce   konanie,   pretoženamietané   konanie   nebolo   právoplatne   prerušené,   ani   jeho   námietky   týkajúce   sanedostatočného personálneho obsadenia a množstva napadnutých vecí na okresnom súde,ale naopak, súhlasil s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení právnej zástupkyne sťažovateľaz 29. decembra 2014 (pozri bod 4.2), s ktorými sa v zásade stotožnil.

11. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

12.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavya podľa   §   56   ods.   3   písm.   a) zákona   o   ústavnom   súde   konať   vo   veci   bez   zbytočnýchprieťahov,   lebo   konanie   nie   je   dosiaľ   právoplatne   skončené   (pozri   bod   2 výroku   tohtorozhodnutia).

13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde).   Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4   000   €z dôvodov uvedených v odôvodnení sťažnosti najmä preto, že «Neúmerná dĺžka konania pred súdom má teda dopad najmä na moju psychickú stránku (i keď ako advokát by som ju mal mať zo železa) a absolútnu neistota, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a   nemôže   byť   uzavretá   kapitola   v   mojom   živote,   a   to   definitívne   vyporiadanie   sa s navrhovateľom,   ktorý   sa   domáha   cez   súd   svojho   „práva“   pričom   v   rozpore   nielen so zákonom,   ale   i   v   rozpore   s   elementárnymi   pravidlami   slušnosti   a   morálky   používal difamačné praktiky, ktorými povýšil peniaze (dokonca sumu 7,44 €) nad ľudskú bytosť.».

14. Vzhľadom na okolnosti danej veci a predmet sporu, teda čo je pre sťažovateľa akoúčastníka konania v stávke – „at stake“ (samotný sťažovateľ sám v sťažnosti uvádza, žev tejto   veci   má   ísť   len   o sumu „7,44   €“), čo   má   vyplývať   aj   z   iného   spisusp. zn. 10 C/201/2010 o ochranu osobnosti vedeného tým istým okresným súdom, ústavnýsúd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejedanie   záležitostiv primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, príkaz okresnému súdu konať bezprieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 15) je dostatočným zadosťučinením presťažovateľa.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   preto   sťažovateľovi   nepriznal   finančnézadosťučinenie tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

15. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konaniaza tri úkony právnej služby v sume 426,12 €.

16.   Ústavný súd pri   rozhodovaní   o úhrade trov   konania vychádzal   z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorábola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za triúkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   a vyjadreniek stanovisku okresného súdu z 29. decembra 2014) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13aods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov, a to za každý úkon po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradouniektorých hotových výdavkov 3 x 8,04 € za každý úkon právnej služby predstavuje spolusumu 426,12 €.

17. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015