znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 648/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. V., P., a maloletého M. V., P., zastúpených advokátom JUDr. D. K., P., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Trnave   v konaní   vedenom pod sp. zn. 11 Co 301/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. a maloletého M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013 doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a maloletého M. V. (ďalej len „sťažovateľ   v   2.   rade“,   spolu   ďalej   aj   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 301/2012.

Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodnili tým, že Okresný súd Piešťany rozsudkom z 31. mája 2012 rozviedol manželstvo sťažovateľky v 1. rade a odporcu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   5   C   64/2011   a   upravil   rodičovské   práva   a   povinnosti   voči   sťažovateľovi v 2. rade. Po podanom odvolaní zo strany odporcu 14. júna 2012 len proti výške výživného a podanom vyjadrení zo strany sťažovateľky v 1. rade z 10. júla 2012 bola vec 6. augusta 2012   predložená   krajskému   súdu.   Od   predloženia   veci   týkajúcej   sa   výživného voči maloletej osobe nebolo do 7. augusta 2013, t. j. viac ako rok rozhodnuté, napriek tomu, že vec patrí medzi veci prednostné.

Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd na základe posúdenia sťažnosti rozhodol tak, že skonštatuje porušenie ich základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 301/2012, krajskému súdu prikáže, aby v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   11   Co   301/2012   konal   bez   ďalších   zbytočných   prieťahov, sťažovateľke v 1.   rade   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   000   € a sťažovateľovi v 2. rade prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré im   je krajský   súd   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu k rukám   matky sťažovateľa   v 2.   rade   a krajský   súd je povinný   uhradiť trovy   právneho zastúpenia.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom však v petite svojej sťažnosti uvádzajú už len porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti   (návrhom   na   rozhodnutie)   a   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha   v   petite   svojej   sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorého   označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Platí to predovšetkým v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II.   ÚS   19/05, III. ÚS 2/05).

Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich označených základných práv a slobôd došlo v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 11 Co 301/2012 tým, že krajský súd je rok vo veci rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku okresného súdu nečinný.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú   súvislosť   (príčinná   súvislosť)   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   v   danom   prípade   zistil,   že   takáto   príčinná   súvislosť   neexistuje, a to znamená, že namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených   sťažovateľmi,   pretože   doterajšia   dĺžka   konania   (jeden   rok)   s   prihliadnutím na charakter   súdneho   sporu   nepredstavovala   takú   intenzitu,   ktorá   by   mohla   zasiahnuť do základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že vzhľadom na celkovú dĺžku namietaného konania (viac ako jeden rok) nebol zistený prieťah takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označeného základného práva sťažovateľov v namietanom konaní. Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013