znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 647/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 182/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2013 doručená sťažnosť P. J. (ďalej len sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 182/2010.

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že 23. novembra 2010 podal na okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 9 188,07 € s príslušenstvom proti žalovanej spoločnosti A., a. s., ktorou sa domáhal zaplatenia denného úrazového odškodného od 28. júla 2009 do 8. júla 2010 z uzatvoreného poistenia.

Predmetný súdny spor trvá viac ako 2,5 roka a do dnešného dňa nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie vo veci samej. Preto je sťažovateľ toho názoru, že zo strany okresného súdu dochádza k neúmerným súdnym prieťahom v prerokovávanej veci a práve z tohto   dôvodu   podal   ústavnú   sťažnosť,   ktorou   žiada   vysloviť,   že   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, a to aj napriek tomu, že predsedníčke okresného súdu podal na prieťahy v konaní 10. apríla 2013 sťažnosť, na ktorú mu odpovedala listom zo 6. mája 2013. V odpovedi predsedníčka súdu skonštatovala, že konanie v predmetnej veci je poznačené prieťahmi a že pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ môže na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy využiť   a   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   príslušného   súdu   v   súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa   §   62   ods.   1   zákona   o   súdoch   sťažnosť   môže   podať   účastník   konania, alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označený   právny   prostriedok   nápravy   podľa zákona   o súdoch,   alebo   ak   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sťažovateľ   doručil predsedníčke   okresného   súdu   10.   apríla   2013,   teda   krátky   čas   pred   podaním   sťažnosti na ústavnom   súde   (3.   júla   2013);   uvedená   skutočnosť   bráni   sama   osebe   zabezpečiť vykonanie účinných prostriedkov nápravy v krátkom čase.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   nesplnil   podmienku prípustnosti sťažnosti vyžadovanú § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   taktiež   vyplýva,   že   možnosť   existencie   prieťahov   v   súdnom konaní signalizuje predovšetkým   obdobie od   24.   januára 2012,   t.   j. od   konania prvého nariadeného   pojednávania,   do   25.   apríla   2013,   t.   j.   do   dňa   nariadenia   znaleckého dokazovania   v   konaní,   počas ktorého   neboli   vykonané zo   strany   súdu   žiadne   procesné úkony.

K   tejto   skutočnosti   však   ústavný   súd   v   zhode   so   svojou   doterajšou   judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04). Ak ústavný súd dospeje   k   záveru,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy   (i   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevysloví   porušenie   základného práva zaručeného   v   tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03,   III.   ÚS   52/05) alebo sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   17/01,   I.   ÚS   27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol považujúc ju za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,   respektíve   iné   jeho   konanie   (neefektívny,   nesústredený   postup   súdu),   ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka   závisí   od   povahy   veci)   by   totiž   mohlo   založiť   inú   kvalitu   posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013