znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 646/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED, Suite 13, first   Floor,   Oliaji   Trade   Centre,   Francis   Rachel   Street,   Victoria,   Mahe,   Seychelská republika,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jurajom   Rybárom,   konateľom   spoločnosti JUDr. Juraj   Rybár,   advokát   s.   r.   o.,   Stráž   223,   Zvolen,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   a jeho   rozsudkom sp. zn. 10 Cb 249/2009 z 11. apríla 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob 262/2012 z 12. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   IVACO   CONSULTANTS   LIMITED o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. júla 2014 doručené   podanie   spoločnosti   IVACO   CONSULTANTS   LIMITED   (ďalej   len „sťažovateľka“), v ktorom namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej   len   „listina“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. 10 Cb 249/2009 z 11. apríla 2012 a postupom Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v odvolacom   konaní   vedenom pod sp. zn. 3 Cob 262/2012 z 12. marca 2014.

2.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   v bode   1   uvedenými   rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv   postupom   a napadnutými   rozhodnutiami   vo   veci   konajúcich   všeobecných   súdov „vo výroku   o zamietnutí   žaloby   a v súvisiacich   výrokoch   o náhrade   trov   konania   (1.   až 4. výrok)“,   zrušil   tieto   rozhodnutia   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie. Požadovala tiež „náhradu trov právneho zastúpenia 284,08 €“.

4.   Sťažovateľka   k sťažnosti   nepripojila   namietané   rozsudky   okresného   súdu a krajského súdu (bod 1).

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka so   sťažnosťou,   ktorú   koncipoval   jej   právny   zástupca   (advokát),   nedoručila   napadnuté rozhodnutia krajského súdu a okresného súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje a ktorých preskúmania sa domáha. Tento nedostatok neodstránila a napadnuté rozhodnutia nedoručila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje tiež na ďalší nedostatok podanej sťažnosti, ktorým je neúplne splnomocnenie pre advokáta na právne zastúpenie. Toto je len všeobecné a nevyplýva z neho, akej veci sa týka.

11. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 10) ústavný súd pripomína, že tieto nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z   doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr. IV. ÚS 77/08,   I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II.   ÚS   309/2010,   I.   ÚS   162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

12. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby takéto úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky   náležitostí   predpísaných   zákonom   (absencia   napadnutých   rozhodnutí, nedostatočné splnomocnenie pre advokáta), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014