znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 645/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Pikorovou, Pod sadom 69, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/194/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2014 doručená   sťažnosť   J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského súdu   v Žiline   (ďalej len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/194/2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na krajskom súde je vedené odvolacie konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   7   C   153/2009.   Odvolanie   proti   rozsudku   okresného   súdu z 23. júla 2012 podala pôvodná žalobkyňa M. P. a odvtedy súd vykonal len jeden procesný úkon (výzvu z 5. marca 2013, či sťažovateľ trvá na návrhu pôvodnej žalobkyne).

3.   Odvolacie   konanie   trvá   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   24   mesiacov, sťažovateľ doručil v tejto veci návrh na zmenu petitu a tiež v októbri 2013 žiadal krajský súd o rozhodnutie o tomto návrhu. Sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy   predsedovi   krajského   súdu   15.   novembra   2013   a   krajský   súd   jeho   sťažnosť považoval za dôvodnú. Sťažovateľ sa, poukazujúc na nečinnosť krajského súdu, ktorý počas takmer dvoch rokov nerozhodol o jeho odvolaní, domnieva, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti nálezom   rozhodol,   že   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 Co/194/2012   bolo   porušené   jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Zároveň   sa   domáha   priznania   finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € a úhrady trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   toho   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj   ústavnoprávny   rozmer,   resp.   ústavnoprávna   intenzita   namietaných   pochybení,   resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

8.   Sťažovateľ   podal   kvalifikovanú   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   predsedovi krajského   súdu   15.   novembra   2013.   Krajský   súd   na   jeho   sťažnosť   reagoval   podaním z 12. decembra   2013   tak,   že   ju považoval   za   dôvodnú   s tým,   že   pre   veľký   nápad vecí a práceneschopnosť zákonného sudcu predsedníčka krajského súdu v podaní uviedla, že bude „správa   krajského   súdu   vykonávať   nad   predmetným   procesným   konaním   sp.   zn. 10 Co/194/2012 dohľad (§ 53 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch)“.

9. Sťažovateľ doručil 15. júla 2014 ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní.

10.   Ústavný   súd   k tomu   poznamenáva,   že   sťažovateľ   v prerokúvanej   veci   síce preukázal, že splnil požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov (predsedníčky krajského súdu), ale na druhej strane urobil tak až po sedemnástich mesiacoch údajnej nečinnosti krajského súdu. Hoci v čase podania sťažnosti (15. júla 2014) nebolo o odvolaní ešte rozhodnuté, krajský súd nebol v tejto veci úplne nečinný Ústavný súd   zistil,   že   sťažovateľ   ako   právny   nástupca   pôvodnej   navrhovateľky   (byt   spoločne s prináležiacimi spoluvlastníckymi podielmi k spoločným častiam a zariadeniam, ktorý je hmotnou   podstatou   súdenej   veci,   previedol   na   tretie   osoby)   bol   v   apríli   2014 prostredníctvom právneho zástupcu vyzvaný na vyjadrenie, či trvá na podanom odvolaní. Po jeho vyjadrení krajský súd vydal 28. júla 2014 procesné rozhodnutie, ktorým nebola pripustená zmena návrhu na začatie konania a bol zamietnutý jeho návrh na pripustenie vstupu ďalších účastníkov na strane odporcov. Aktuálne obaja právni nástupcovia pôvodnej navrhovateľky   (podaním   doručeným   tunajšiemu   súdu   17.   septembra   2014)   vzali   návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a po vyhotovení potrebného počtu rovnopisov krajský súd uvedené podanie predložil odporcom pre účely ich vyjadrenia k nemu.

11.   Z procesných   úkonov   krajského   súdu   teda   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľa vo vzťahu ku krajskému súdu nie je opodstatnená a bola podaná ústavnému súdu účelovo, pretože medzitým došlo v konaní už aj k späťvzatiu návrhu na začatie konania.

12. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol už pri predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014