znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 645/2013-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   októbra   2013 predbežne prerokoval sťažnosť Z. J. a mal. K. J., obe bytom R., zastúpených advokátom JUDr. P. V., N., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P/37/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. J. a mal. K. J.   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2013 doručená sťažnosť Z. J. a mal. K. J. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P/37/2013.

2.   Sťažovateľky   v   sťažnosti   uviedli: «Dňa   23.   05.   2012   som   ja   sťažovateľka prostredníctvom   právneho   zástupcu   podala   návrh   na   zvýšenie   výživného   k   maloletej sťažovateľke   K.   J...   na   Okresný   súd   Námestovo,   ktorý   spis   bol   vedený   pod   sp. zn. 7P/55/2012...

Okresný súd Námestovo postúpil spisový materiál Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 03. 10. 2012.

Okresný   súd   Dolný   Kubín   uznesením   č.   k.   5P/61/2012-15   zo   dňa   15.   10.   2012 rozhodol   o   tom,   že prenáša   príslušnosť   na Okresný   súd Námestovo,   ktorému bude vec postúpená   po   právoplatnosti   uznesenia...   Následne   Okresný   súd   Námestovo...   opätovne zaslal spisový materiál Okresnému súdu Dolný Kubín z dôvodu, že spis bol Okresnému súd Námestovo predčasne predložený.

Zmysle predmetnej sťažnosti bola Okresnému súdu Námestovo vytýkaná zmätočnosť týkajúca sa určenia miestnej príslušnosti súdu, ktorý ma v danej veci rozhodnúť. Postupom Okresného   súdu   Námestovo   vznikli   v   konaní   prieťahy   a   zároveň   bol   spis   prideľovaný viacerým sudcom na Okresnom súde v Námestove prvý krát bol spis na Okresnom súd vedený pod ps. zn. 7P/55/2012, následne pod sp. zn. 9/P/102/2012 v súčasnosti je vedený pod   sp.   zn.   3P/37/2013.   Postupom   Okresného   súdu   Námestovo   bola   zároveň   porušená zásada práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky... Dňa   12.   4.   2013   som   prostredníctvom   právneho   zástupcu   podala   predsedovi Okresného súdu sťažnosť na prieťahy kde sme poukázali aj porušenie základných práv účastníkov konania...

Je potrebné uviesť, že zo strany Okresného súdu Námestovo od podania návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 23. 05. 2012 bol vykonaný k účastníčke konania - sťažovateľke jediný úkon - Poučenie zo dňa 25. 05. 2013. Sme názoru, že vec nie je skutkovo a ani právne zložitá avšak konaním okresného súdu Námestovo nebolo do dnešného dňa vytýčené pojednávame napriek tomu, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný pred viac ako rokom (cca 13 mesiacov)...

Okresný   súd   Námestovo   za   vyjadril   k   prieťahom   zo   dňa   13.   05.   2013   tak,   že k určitými prieťahom v predmetnom konaní došlo „v období od podania návrhu dňa 23. 05. 2012 do postúpenia veci okresnému súdu Dolný Kubín dna 26. 09. 2012, počas ktorého nebolo zo strán v konajúceho sudcu vykonaný žiaden úkon“...»

3. Sťažovateľky ústavnému súdu navrhli, aby vydal nález tohto znenia: „1. Základné právo sťažovateľky Z. J... a maloletej K. J... upravené v čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P/37/2013 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Námestovo   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľke   Z.   J...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2.000,-Eur...   a maloletej   sťažovateľke,   K.   J...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   3000,-   Eur...   ktoré   je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke a maloletej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť maloletej K. J. a Z. J. trovy konania v sume   349,87   €   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   V...   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle §   62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Podpredsedníčka okresného súdu uznala v liste sp. zn. Spr. 4518/13 z 13. mája 2013,   ktorý   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateliek,   že   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   3   P/37/2013   došlo   k   porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Okrem   toho   podpredsedníčka   okresného   súdu   prijala   aj   konkrétne   opatrenia na nápravu   spočívajúce   v   nariadení „dohľadu   v   pravidelných   trojmesačných   lehotách, ktorého účelom je zabezpečiť kontrolu priebehu konania“.

11.   Vzhľadom   na   to,   že   od   podania   sťažnosti   na   prieťahy   v   súdnom   konaní z 11. apríla 2013 (na ktorú odpovedala podpredsedníčka okresného súdu listom z 13. mája 2013, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. júna 2013) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateliek iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Postup sťažovateliek v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v   súlade   s   pravidlami,   ktoré   s   uplatnením   daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

12. Sťažovateľky v sťažnosti namietali aj porušenie princípu zákonného sudcu podľa čl.   48   ods.   1   ústavy,   avšak   toto   porušenie   argumentačne   nepredložili.   Pokiaľ   v tejto súvislosti uvádzali, že na okresnom súde sa v dôsledku sporu o príslušnosť s Okresným súdom Dolný Kubín menili spisové značky súdneho spisu, a tým sa menili aj osoby sudcov, táto argumentácia sama osebe nemá žiadny ústavný rozmer.

13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľky   v   tejto   veci   v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013