SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 642/2014-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, zastúpenej spoločnosťou Capitol Legal Group s. r. o., Kollárovo námestie 20,Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rastislava Hanuláka,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právona prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 30 Cb 68/2009 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.30 Cb 68/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, p r i z n á v a finančnézadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava Ip o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov)na účet spoločnosti Capitol Legal Group s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Návrhom na začatie konania doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 11.03.2009 sa spoločnosť ⬛⬛⬛⬛... voči sťažovateľovi domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.02.2009 č. k. 1Rci 5001/08-7 (ďalej len „rozsudok“) a súčasne sa domáhala odkladu vykonateľnosti označeného rozsudku až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením z 23.06.2009 č. k. 30Cb/68/2009-48 Okresný súd Bratislava I odložil vykonateľnosť rozsudku. Písomným podaním datovaným dňa 16.07.2009, ktoré bolo prostredníctvom pošty doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2009, sťažovateľ podal voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.06.2009 č. k. 30Cb/68/2009-48 odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia o odklade vykonateľnosti.». Krajský súd v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) rozhodnutím č. k. 2 Cob 222/2009-74 z 9. marca 2010 napadnuté uznesenieokresného súdu č. k. 30 Cb 68/2009-48 z 23. júna 2009 potvrdil.
3. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania pred okresným súdoma poukazuje na to, že „... ako žalovaný v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/68/2009 od podania návrhu na začatie konania (t. j. viac než 5 rokov spätne) žiadnym spôsobom svojim konaním alebo nekonaním nespôsobil prieťahy v súdnom konaní, naopak vzhľadom na škodu, ktorá mu bola spôsobená zo strany spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, a ktorej časti sa úspešne domohol v rozsudku, od počiatku konania mal a prejavoval záujem o urýchlené rozhodnutie veci, ktorého sa nespočetne krát domáhal neformálnym i formálnym (písomným) spôsobom“.
4. Ako ďalej uvádza, „... Okresný súd Bratislava I napriek tomu, že priznal svoju nečinnosť a konštatoval prieťahy v konaní a súčasne navzdory prísľubu, ktorý sťažovateľ v danej veci obdržal, neurobil v konaní žiadne kroky smerujúce k ukončeniu súdneho konania a odstránenia stavu pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa. Z časového hľadiska nie je zanedbateľný ani fakt, že celkový stav odstránenia právnej neistoty sťažovateľa nastane až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Aj v prípade, ak by došlo k vytýčeniu prvého termínu pojednávania vo veci samej, s ohľadom na bežnú prax okresných a krajských súdov a priemernú dĺžku trvania súdneho konania i v prípade, ak sú súdy činné, tento stav u sťažovateľa nenastane skôr než s odstupom niekoľkých rokov od vytýčenia prvého termínu pojednávania (zohľadňujúc využívanie opravných prostriedkov voči rozhodnutiam, ktoré v tomto prípade bezpochyby nastane)...
Predmet sporu, ktorý je riešený a rozhodnutý v rozsudku, a ktorý spoločnosť napadla žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I má pre sťažovateľa zásadný význam, nakoľko sa bezprostredne dotýka jeho základných podnikateľských aktivít a plánov, ktoré boli práve neserióznosťou, nedbanlivým, ba až priam lajdáckym spôsobom realizácie diela zo strany spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ výrazným spôsobom obmedzené a niektoré z následkov nebude možné už do budúcnosti žiadnym spôsobom zhojiť... Okresný súd Bratislava I týmto spôsobom podľa názoru sťažovateľa len podporuje oddialenie celkovej spravodlivosti. Sťažovateľ tak stráca dôveru v štát a jeho súdne inštitúcie a celkovo v právnu ochranu, ktorej sa mu včas nedostáva.“.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľka oznamuje svoj súhlas s upustenímod ústneho pojednávania v danej veci a ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tentonález:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačlánku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranejlehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,postupom Okresného súdu Bratislava I porušené bolo...
Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi primerané finančnézadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný sťažovateľovizaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume340,90 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa...
Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať v označenej veci.“
6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.zn. Spr. 3549/2014 doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2014, ku ktorému predsedníčkaokresného súdu zároveň pripojila i pomerne podrobnú chronológiu konania okresného súduvypracovanú zákonnou sudkyňou JUDr. Szullovou.
Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila stanovisko, v zmysle ktorého „... po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci s poukazom na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vykonaných v namietanej veci tak, ako to vyplýva z priloženej chronológie úkonov, sa mi javí dĺžka konania namietanej veci sp. zn. 30Cb/68/2009 neprimerane dlhá s tým, že obdobie odo dňa 21.07.2009 (kedy bola vec predložená na KS v BA) do dňa 01.04.2010 (kedy bola vec tunajšiemu súdu vrátená z KS v BA) som neposudzovala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I neprináleží.
Na celkovú dĺžku konania mala vplyv opakovaná zmena zákonných sudcov, ku ktorej došlo v dôsledku zmien v rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 03.09.2010, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Marte Barkovej a dňa 02.03.2011, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Emílii Szullovej. Opakované zmeny v rozvrhu práce a zároveň aj s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdnych oddelení zákonných sudcov (tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. Emílie Szullovej uvedeného za chronológiou úkonov) neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci a skoršie vytýčenie termínu pojednávania.
Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov v konaní došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.
Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“.
Z pripojenej chronológie úkonov okresného súdu považoval ústavný súdza preukázané, že:
«1. Dňa 11.3.2009 bola súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009 a návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.
2. Dňa 23.3.2009 navrhovateľ doručil súdu podanie „Odstránenie vady návrhu zo dňa 6.3.2009“.
3. Dňa 30.3.2009 bol zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 €.
4. Dňa 3.4.2009 navrhovateľ doručil súdu opravený návrh na začatie konania.
5. Dňa 23.6.2009 OS BA I vydal uznesenie č. k. 30Cb/68/2009-48, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009.
6. Dňa 17.7.2009 bolo súdu doručené odvolanie odporcu datované dňom 16.7.2009 proti uzneseniu OS BA I zo dňa 23.6.2009.
7. Dňa 21.7.2009 bol spis predložený KS BA.
8. Dňa 10.8.2009 OS BA I zaslal KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu doručené OS BA 17.8.2009.
9. Dňa 7.8.2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu, v ktorom súdu oznámil vyhlásenie konkurzu na navrhovateľa sp. zn. 2K/14/2009 dňa 27.7.2009 s pripojeným uznesením o vyhlásení konkurzu.
10. Dňa 19.10.2009 OS BA I doručil KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu z 15.10.2009 s pripojeným uznesením KS BA č. k. 2CoKr/26/2009-110 z 10.9.2009.
11. Dňa 5.2.2010 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu o pokračovanie v konaní.
12. Dňa 1.4.2010 bol OS BA I vrátený spis z KS BA s uznesením č. k. 2Cob/222/2009-74, ktorým bolo uznesenie OS BA I č. k. 30Cb/68/2009-48 zo dňa 23.6.2009 potvrdené.
13. Dňa 12.4.2010 OS BA I bola daná úprava na doručenie uznesenia KS BA
-uznesenie KS BA bolo doručené PZN 26.4.2010 a PZO 26.4.2010.
14. Dňa 3.9.2010 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Marte Barkovej.
15. Dňa 13.12.2010 OS BA I vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.
16. Dňa 13.12.2010 zaslal OS BA I Bratislavskému rozhodcovskému súdu žiadosť o zapožičanie originálu spisu 1Rci 5001/08.
17. Dňa 13.1.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe.
18. Dňa 19.1.2010 Bratislavský rozhodcovský súd doručil OS BA I fotokópiu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/2008.
19. Dňa 2.3.2011 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Emílii Szullovej (spolu s ďalšími asi 500 spismi a následne pridelenými ďalšími spismi).
20. Dňa 9.8.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj s uznesením KS BA 3Cob 195 zo dňa 31.5.2011.
21. Dňa 23.9.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.
22. Dňa 5.12.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj s uznesením KS BA č. k. 2Cob/389/2010-307 zo dňa 20.9.2011.
23. Dňa 21.5.2009 bola súdu doručená žiadosť PZO o pokračovanie v konaní.
24. Dňa 1.7.2013 vyjadrenie sudkyne k Spr. 3536/2013.
25. Dňa 3.4.2014 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania“ s pripojeným uznesením KS BA č. k. 1Cob/409/2013- 169 zo dňa 30.1.2014.
26. Dňa 4.4.2014 konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8.9.2014 o 11,30 hod..
27. Dňa 8.9.2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 24.11.2014 s tým, že súd si opätovne vyžiada originál rozhodcovského spisu.
28. Listom zo dňa 8.9.2014 si OS BA I opätovne požiadal Bratislavský rozhodcovský súd o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/08-7.»
V závere pripojenej chronológie úkonov okresného súdu zákonná sudkyňaJUDr. Szullová s poukazom na bod 19 chronológie poznamenala, že pokiaľ došlok prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to prerozdeľovaním spisu,ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré vzhľadom na ich množstvonebolo možné vybaviť bez prieťahov.
7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 642/2014-17z 28. októbra 2014 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň požiadal predsedníčkuokresného súdu o zaslanie súdneho spisu sp. zn. 30 Cb 68/2009.
8. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2014 predsedníčka Okresnéhosúdu oznámila, že „... vzhľadom na vytýčené pojednávania vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 na deň 24. 11. 2014 a 21.01.2015 Vám uvedený spis nemôžeme zaslať.
Vašu žiadosť o zaslanie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 si evidujeme k vybaveniu.“.
9. Po tom, ako ústavný súd 10. februára 2015 urgoval okresný súd o poskytnutieinformácií o stave konania, resp. o oznámenie dôvodov, pre ktoré súdny spis ústavnémusúdu dosiaľ nebol zaslaný, bolo zo strany vedenia okresného súdu predsedníčkouJUDr. Fulcovou oznámené, že „... nadväzujúc na moje vyjadrenie zo dňa 02.12.2012(bod 8, pozn.) k Vašej žiadosti zo dňa 11.11.2014 pod č. I. ÚS 642/2014 doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 si Vám dovoľujeme oznámiť, že zákonná sudkyňa dňa 21.01.2015 z dôvodu doplnenia listinných dôkazov odročila pojednávanie na neurčito s tým, že v priebehu mesiaca február 2015 bude vytýčený termín pojednávania, ktorý smeruje k rozhodnutiu vo veci.
Vašu žiadosť k zaslaniu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 evidujeme k vybaveniu.“.
10. Podľa zistení ústavného súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.30 Cb 68/2009 do 25. februára 2015 nový termín pojednávania dosiaľ nariadený nebol.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože pooboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senátpredmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ichzástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti a stanoviska predsedníčkyokresného súdu (bod 6), pretože predmetný súdny spis okresného súdu sp. zn.30 Cb 68/2009 ústavnému súdu do dňa prerokovania veci nebol z vôle zákonnej sudkynezaslaný (bod 8 a 9).
II.
12. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Priznaniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcuna organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01,I. ÚS 251/05).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorýsúdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, abyochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sakonanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktoréhosa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sapojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odbornévedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
2. správanie účastníka súdneho konania a
3. postup samotného súdu.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ajv danom prípade.
17.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o zrušenierozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. 1 Rci 5001/08-7z 2. februára 2009 v konaní podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskomkonaní a o návrhu na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Kým okresný súd rozhodnutímč. k. 30 Cb 68/2009-48 z 23. júna 2009 potvrdeným zo strany krajského súdu uznesenímč. k. 2 Cob 222/2009-74 z 9. marca 2010 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudkuč. k. 1 Rci 5001/08-7 z 2. februára 2009, o merite veci dosiaľ nerozhodol.
Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorú z hľadiska skutkového či právneho,resp. z hľadiska platnej právnej úpravy nie je možné pokladať za zložitú. Riešenie predmetudaného sporu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ide o druhkonania, ktorého metodika postupu je upravená v hmotnoprávnych, ako aj v procesnýchpredpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlejjudikatúry.
17.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaníz hľadiska druhého kritéria ústavný súd rovnako nezistil žiadne významné okolnosti, ktoréby signalizovali podiel sťažovateľky ako jeho účastníka na zbytočnom neodôvodnenompredĺžení konania narušením jeho plynulosti.
Sťažovateľka bola v konaní aktívna a podaním doručeným okresnému súdu 3. apríla2014 požiadala o nariadenie termínu pojednávania a následne podaním doručenýmokresnému súdu 26. júna 2013 opakovane urgovala o pokračovanie v konaní bez prieťahova vykonanie nápravy.
17.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka vsťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu (takmer6 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj na neefektívnu činnosť súdu. Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postupokresného súdu v namietanom konaní sa skutočne vyznačoval viacerými obdobiaminečinnosti okresného súdu, a to najmä:
- od 12. apríla 2010, keď bola okresným súdom daná úprava na doručenie uzneseniakrajského súdu č. k. 2 Cob 222/2009-74 z 9. marca 2010, do 13. decembra 2010, keďokresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu a zaslal Rozhodcovskému súduv Bratislave žiadosť o zapožičanie originálu spisu sp. zn. 1 Rci 5001/08 (ide o nečinnosťv trvaní viac ako osem mesiacov; a to i napriek skutočnosti, že 3. septembra 2010 bol spispridelený sudkyni JUDr. Barkovej),
- od 2. marca 2011, keď bol spis pridelený sudkyni JUDr. Szullovej, do 4. apríla2014, keď konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8. september 2014(ide o nečinnosť v trvaní takmer troch rokov, počas ktorých podpredsedníčka JUDr. Barkoválistom sp. zn. Spr. 3536/2013 z 19. júla 2013 sťažovateľke okrem iného oznámila dlhodobúpráceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako i skutočnosť, že nový termín pojednávania budenariadený na október november 2013).̶
18. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredenáa neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenieústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, akčinnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr.I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
V nadväznosti na námietku zákonnej sudkyne JUDr. Szullovej (bod 6), v zmyslektorej „... pokiaľ došlo k prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to jednak prerozdeľovaním spisu, ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré nebolo možné vybaviť bez prieťahov vzhľadom na ich množstvo“, ústavný súd zdôrazňuje, ženedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musiazabezpečiť súdne konania, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to lenv prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. V posudzovanom prípade totam však nebolo (bod 17.3).
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, abyprijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a týmvykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálneproblémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konaniaa nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestnepríslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02).
19. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenomkonaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmerovalk odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania(takmer 6 rokov) bez právoplatného skončenia veci.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnémusúdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 konal bez zbytočnýchprieťahov.
III.
21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.
22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
23. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťouo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolopriznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä nadlhotrvajúcu právnu neistotu.
24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
25. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.
26. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzalzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom nakonkrétne okolnosti prípadu.
27. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom podsp. zn. 30 Cb 68/2009 (najmä však dobu prieťahov okresného súdu v konaní), ako ajnaplnenie princípu spravodlivosti považoval ústavný súd priznanie sumy 1 200 €za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavnýsúd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenianepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančnézadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodualebo za ušlý zisk.
28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola voveci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právnehozastúpenia advokátom.
29. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikliv súvislosti s právnym zastupovaním.
30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.
31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov zadva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 € +2 x 8,04 €). Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne službyv konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a takpredstavuje celkovú sumu 340,90 €.
32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenienad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedenýchdôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohtonálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015