znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 642/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej spoločnosťou Capitol Legal Group s. r. o., Kollárovo námestie 20,Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rastislava Hanuláka,vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právona prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenompod sp. zn. 30 Cb 68/2009 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.30 Cb 68/2009 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   ⬛⬛⬛⬛, p r i z n á v a   finančnézadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava Ip o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov)na účet spoločnosti Capitol Legal Group s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca2014   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že «Návrhom   na   začatie   konania   doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 11.03.2009 sa spoločnosť ⬛⬛⬛⬛... voči   sťažovateľovi   domáhala   zrušenia   rozhodcovského   rozsudku   zo   dňa   02.02.2009 č. k. 1Rci 5001/08-7 (ďalej len „rozsudok“) a súčasne sa domáhala odkladu vykonateľnosti označeného   rozsudku   až   do   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Uznesením   z   23.06.2009 č. k. 30Cb/68/2009-48 Okresný súd Bratislava I odložil vykonateľnosť rozsudku. Písomným podaním   datovaným   dňa   16.07.2009,   ktoré   bolo   prostredníctvom   pošty   doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2009, sťažovateľ podal voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.06.2009 č. k. 30Cb/68/2009-48 odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia   rozhodnutia   o odklade   vykonateľnosti.».   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len„krajský súd“) rozhodnutím č. k. 2 Cob 222/2009-74 z 9. marca 2010 napadnuté uznesenieokresného súdu č. k. 30 Cb 68/2009-48 z 23. júna 2009 potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania pred okresným súdoma poukazuje   na   to,   že „...   ako   žalovaný   v   súdnom   spore   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/68/2009 od podania návrhu na začatie konania (t. j. viac než 5 rokov spätne) žiadnym spôsobom svojim konaním alebo nekonaním nespôsobil prieťahy v súdnom   konaní,   naopak   vzhľadom   na   škodu,   ktorá   mu   bola   spôsobená   zo   strany spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, a ktorej časti sa úspešne domohol v rozsudku, od počiatku konania mal a prejavoval záujem o urýchlené rozhodnutie veci, ktorého sa nespočetne krát domáhal neformálnym i formálnym (písomným) spôsobom“.

4. Ako ďalej uvádza, „... Okresný súd Bratislava I napriek tomu, že priznal svoju nečinnosť a konštatoval prieťahy v konaní a súčasne navzdory prísľubu, ktorý sťažovateľ v danej   veci   obdržal,   neurobil   v   konaní   žiadne   kroky   smerujúce   k   ukončeniu   súdneho konania   a   odstránenia   stavu   pretrvávajúcej   právnej   neistoty   sťažovateľa.   Z   časového hľadiska   nie   je   zanedbateľný   ani   fakt,   že   celkový   stav   odstránenia   právnej   neistoty sťažovateľa nastane až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Aj v prípade, ak by došlo k vytýčeniu prvého termínu pojednávania vo veci samej, s ohľadom na bežnú prax okresných a krajských súdov a priemernú dĺžku trvania súdneho konania i v prípade, ak sú súdy   činné,   tento   stav   u   sťažovateľa   nenastane   skôr   než   s   odstupom   niekoľkých   rokov od vytýčenia prvého termínu pojednávania (zohľadňujúc využívanie opravných prostriedkov voči rozhodnutiam, ktoré v tomto prípade bezpochyby nastane)...

Predmet sporu, ktorý je riešený a rozhodnutý v rozsudku, a ktorý spoločnosť napadla žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I má pre sťažovateľa zásadný význam, nakoľko sa bezprostredne dotýka jeho základných podnikateľských aktivít a plánov, ktoré boli práve neserióznosťou, nedbanlivým, ba až priam lajdáckym spôsobom realizácie   diela   zo   strany   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ výrazným   spôsobom   obmedzené a niektoré z následkov nebude možné už do budúcnosti žiadnym spôsobom zhojiť... Okresný súd Bratislava I týmto spôsobom podľa názoru sťažovateľa len podporuje oddialenie   celkovej   spravodlivosti.   Sťažovateľ   tak   stráca   dôveru   v   štát   a   jeho   súdne inštitúcie a celkovo v právnu ochranu, ktorej sa mu včas nedostáva.“.

5.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľka   oznamuje   svoj   súhlas   s upustenímod ústneho pojednávania v danej veci a ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tentonález:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačlánku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranejlehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,postupom Okresného súdu Bratislava I porušené bolo...

Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný sťažovateľovizaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume340,90   €,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa...

Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať v označenej veci.“

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.zn. Spr. 3549/2014 doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2014, ku ktorému predsedníčkaokresného súdu zároveň pripojila i pomerne podrobnú chronológiu konania okresného súduvypracovanú zákonnou sudkyňou JUDr. Szullovou.

Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila stanovisko, v zmysle ktorého „... po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci s poukazom na časový   odstup   jednotlivých   úkonov   súdu   vykonaných   v   namietanej   veci   tak,   ako   to vyplýva z priloženej chronológie úkonov, sa mi javí dĺžka konania namietanej veci sp. zn. 30Cb/68/2009 neprimerane dlhá s tým, že obdobie odo dňa 21.07.2009 (kedy bola vec predložená na KS v BA) do dňa 01.04.2010 (kedy bola vec tunajšiemu súdu vrátená z KS v BA)   som   neposudzovala,   nakoľko   mi   uvedené   ako   predsedníčke   Okresného   súdu Bratislava I neprináleží.

Na celkovú dĺžku konania mala vplyv opakovaná zmena zákonných sudcov, ku ktorej došlo v dôsledku zmien v rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 03.09.2010, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Marte Barkovej a dňa 02.03.2011, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Emílii Szullovej. Opakované zmeny v rozvrhu práce a zároveň aj s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdnych oddelení zákonných sudcov (tak, ako   to   vyplýva   aj   z   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   JUDr.   Emílie   Szullovej   uvedeného za chronológiou úkonov) neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci a skoršie vytýčenie termínu pojednávania.

Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   bolo   porušené,   aby   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov v konaní došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.

Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“.

Z pripojenej   chronológie   úkonov   okresného   súdu   považoval   ústavný   súdza preukázané, že:

«1. Dňa 11.3.2009 bola súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009 a návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.

2.   Dňa   23.3.2009   navrhovateľ   doručil   súdu   podanie   „Odstránenie   vady   návrhu zo dňa 6.3.2009“.

3. Dňa 30.3.2009 bol zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 €.

4. Dňa 3.4.2009 navrhovateľ doručil súdu opravený návrh na začatie konania.

5. Dňa 23.6.2009 OS BA I vydal uznesenie č. k. 30Cb/68/2009-48, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009.

6. Dňa 17.7.2009 bolo súdu doručené odvolanie odporcu datované dňom 16.7.2009 proti uzneseniu OS BA I zo dňa 23.6.2009.

7. Dňa 21.7.2009 bol spis predložený KS BA.

8. Dňa 10.8.2009 OS BA I zaslal KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu doručené OS BA 17.8.2009.

9. Dňa 7.8.2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu, v ktorom súdu   oznámil   vyhlásenie   konkurzu   na   navrhovateľa   sp.   zn.   2K/14/2009   dňa   27.7.2009 s pripojeným uznesením o vyhlásení konkurzu.

10. Dňa 19.10.2009 OS BA I doručil KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu z 15.10.2009 s pripojeným uznesením KS BA č. k. 2CoKr/26/2009-110 z 10.9.2009.

11.   Dňa   5.2.2010   bola   súdu   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu o pokračovanie v konaní.

12.   Dňa   1.4.2010   bol   OS   BA   I   vrátený   spis   z   KS   BA   s   uznesením   č.   k. 2Cob/222/2009-74, ktorým bolo uznesenie OS BA I č. k. 30Cb/68/2009-48 zo dňa 23.6.2009 potvrdené.

13.   Dňa   12.4.2010   OS   BA   I   bola   daná   úprava   na   doručenie   uznesenia   KS   BA

-uznesenie KS BA bolo doručené PZN 26.4.2010 a PZO 26.4.2010.

14. Dňa 3.9.2010 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Marte Barkovej.

15. Dňa 13.12.2010 OS BA I vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

16. Dňa 13.12.2010 zaslal OS BA I Bratislavskému rozhodcovskému súdu žiadosť o zapožičanie originálu spisu 1Rci 5001/08.

17. Dňa 13.1.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe.

18.   Dňa   19.1.2010   Bratislavský   rozhodcovský   súd   doručil   OS   BA   I   fotokópiu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/2008.

19. Dňa 2.3.2011 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Emílii Szullovej (spolu s ďalšími asi 500 spismi a následne pridelenými ďalšími spismi).

20.   Dňa   9.8.2011   bolo   súdu   doručené   „Doplnenie   vyjadrenia   odporcu“   aj s uznesením KS BA 3Cob 195 zo dňa 31.5.2011.

21. Dňa 23.9.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.

22.   Dňa   5.12.2011   bolo   súdu   doručené   „Doplnenie   vyjadrenia   odporcu“   aj s uznesením KS BA č. k. 2Cob/389/2010-307 zo dňa 20.9.2011.

23. Dňa 21.5.2009 bola súdu doručená žiadosť PZO o pokračovanie v konaní.

24. Dňa 1.7.2013 vyjadrenie sudkyne k Spr. 3536/2013.

25. Dňa 3.4.2014 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania“ s pripojeným uznesením KS BA č. k. 1Cob/409/2013- 169 zo dňa 30.1.2014.

26.   Dňa   4.4.2014   konajúca   sudkyňa   nariadila   termín   pojednávania   na   8.9.2014 o 11,30 hod..

27. Dňa 8.9.2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 24.11.2014 s tým, že súd si opätovne vyžiada originál rozhodcovského spisu.

28. Listom zo dňa 8.9.2014 si OS BA I opätovne požiadal Bratislavský rozhodcovský súd o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/08-7.»

V závere   pripojenej   chronológie   úkonov   okresného   súdu   zákonná   sudkyňaJUDr. Szullová   s poukazom   na   bod   19   chronológie   poznamenala,   že   pokiaľ   došlok prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to prerozdeľovaním spisu,ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré vzhľadom na ich množstvonebolo možné vybaviť bez prieťahov.

7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 642/2014-17z 28.   októbra   2014   v zmysle   dikcie   ustanovenia   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie.   Zároveň   požiadal   predsedníčkuokresného súdu o zaslanie súdneho spisu sp. zn. 30 Cb 68/2009.

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2014 predsedníčka Okresnéhosúdu   oznámila,   že „...   vzhľadom   na   vytýčené   pojednávania   vo   veci   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 na deň 24. 11. 2014 a 21.01.2015 Vám uvedený spis nemôžeme zaslať.

Vašu žiadosť o zaslanie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 si evidujeme k vybaveniu.“.

9. Po tom, ako ústavný súd 10. februára 2015 urgoval okresný súd o poskytnutieinformácií o stave konania, resp. o oznámenie dôvodov, pre ktoré súdny spis ústavnémusúdu   dosiaľ   nebol   zaslaný,   bolo   zo   strany   vedenia   okresného   súdu   predsedníčkouJUDr. Fulcovou   oznámené,   že „...   nadväzujúc   na   moje   vyjadrenie   zo   dňa   02.12.2012(bod 8,   pozn.) k Vašej   žiadosti   zo   dňa   11.11.2014   pod   č.   I.   ÚS   642/2014   doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 si Vám dovoľujeme oznámiť, že zákonná sudkyňa dňa 21.01.2015 z dôvodu doplnenia listinných dôkazov odročila pojednávanie na neurčito s tým, že v priebehu mesiaca február 2015 bude vytýčený termín pojednávania, ktorý smeruje k rozhodnutiu vo veci.

Vašu žiadosť k zaslaniu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 evidujeme k vybaveniu.“.

10. Podľa zistení ústavného súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.30 Cb 68/2009 do 25. februára 2015 nový termín pojednávania dosiaľ nariadený nebol.

11.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákonao ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože pooboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohtopojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   Z uvedeného   dôvodu   senátpredmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ichzástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti a stanoviska predsedníčkyokresného   súdu   (bod   6),   pretože   predmetný   súdny   spis   okresného   súdu   sp.   zn.30 Cb 68/2009 ústavnému súdu do dňa prerokovania veci nebol z vôle zákonnej sudkynezaslaný (bod 8 a 9).

II.

12. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Priznaniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcuna organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo   (II. ÚS 21/01,I. ÚS 251/05).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorýsúdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, abyochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sakonanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktoréhosa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sapojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.   Ak   závisí   rozhodnutie   od   posúdenia   skutočností,   na   ktoré   treba   odbornévedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.

17.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku(napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa rovnakých   kritérií   postupoval   ajv danom prípade.

17.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o zrušenierozhodcovského   rozsudku   Rozhodcovského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   1   Rci   5001/08-7z 2. februára 2009 v konaní podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskomkonaní a o návrhu na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Kým okresný súd rozhodnutímč. k. 30 Cb 68/2009-48 z 23. júna 2009 potvrdeným zo strany krajského súdu uznesenímč. k. 2 Cob 222/2009-74 z 9. marca 2010 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudkuč. k. 1 Rci 5001/08-7 z 2. februára 2009, o merite veci dosiaľ nerozhodol.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorú z hľadiska skutkového či právneho,resp. z hľadiska platnej právnej úpravy nie je možné pokladať za zložitú. Riešenie predmetudaného sporu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ide o druhkonania, ktorého metodika postupu je upravená v hmotnoprávnych, ako aj v procesnýchpredpisoch   a v prípade   ktorého   súdy   disponujú   dostatkom   stabilizovanej   a   rozsiahlejjudikatúry.

17.2   V   rámci   hodnotenia   prípadných   zbytočných   prieťahov   v   súdnom   konaníz hľadiska druhého kritéria ústavný súd rovnako nezistil žiadne významné okolnosti, ktoréby   signalizovali   podiel   sťažovateľky   ako   jeho   účastníka   na   zbytočnom neodôvodnenompredĺžení konania narušením jeho plynulosti.

Sťažovateľka bola v konaní aktívna a podaním doručeným okresnému súdu 3. apríla2014   požiadala   o nariadenie   termínu   pojednávania   a   následne   podaním   doručenýmokresnému súdu 26. júna 2013 opakovane urgovala o pokračovanie v konaní bez prieťahova vykonanie nápravy.

17.3   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka vsťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu (takmer6 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj na neefektívnu činnosť súdu. Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postupokresného   súdu   v   namietanom   konaní   sa   skutočne   vyznačoval   viacerými   obdobiaminečinnosti okresného súdu, a to najmä:

- od 12. apríla 2010, keď bola okresným súdom daná úprava na doručenie uzneseniakrajského súdu č. k. 2 Cob 222/2009-74 z 9. marca 2010, do 13. decembra 2010, keďokresný   súd   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie   k návrhu   a zaslal   Rozhodcovskému   súduv Bratislave žiadosť o zapožičanie originálu spisu sp. zn. 1 Rci 5001/08 (ide o nečinnosťv trvaní viac ako osem mesiacov; a to i napriek skutočnosti, že 3. septembra 2010 bol spispridelený sudkyni JUDr. Barkovej),

- od 2. marca 2011, keď bol spis pridelený sudkyni JUDr. Szullovej, do 4. apríla2014,   keď   konajúca   sudkyňa   nariadila   termín   pojednávania   na   8.   september   2014(ide o nečinnosť v trvaní takmer troch rokov, počas ktorých podpredsedníčka JUDr. Barkoválistom sp. zn. Spr. 3536/2013 z 19. júla 2013 sťažovateľke okrem iného oznámila dlhodobúpráceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako i skutočnosť, že nový termín pojednávania budenariadený na október   november 2013).̶

18.   Ústavný   súd   tiež   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredenáa neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenieústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, akčinnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

V nadväznosti na námietku zákonnej sudkyne JUDr. Szullovej (bod 6), v zmyslektorej „... pokiaľ   došlo k prieťahom v konaní, tieto vznikli   z objektívnych dôvodov, a to jednak prerozdeľovaním spisu, ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré nebolo možné vybaviť bez prieťahov vzhľadom na ich množstvo“, ústavný súd zdôrazňuje, ženedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musiazabezpečiť súdne konania, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to lenv prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. V posudzovanom prípade totam však nebolo (bod 17.3).

Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, abyprijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a týmvykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálneproblémy,   ktoré   nedokázal   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konaniaa nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestnepríslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02).

19. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenomkonaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmerovalk odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania(takmer 6 rokov) bez právoplatného skončenia veci.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupomokresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   30   Cb   68/2009   došlo   k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnémusúdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 konal bez zbytočnýchprieťahov.

III.

21. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

23. Keďže   ústavný súd rozhodol,   že bolo porušené základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťouo priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolopriznané   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   5   000   €,   poukazujúc   najmä   nadlhotrvajúcu právnu neistotu.

24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

25. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

26.   Pri   určení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzalzo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   nakonkrétne okolnosti prípadu.

27. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom podsp. zn.   30   Cb   68/2009   (najmä   však   dobu   prieťahov   okresného   súdu   v konaní),   ako   ajnaplnenie   princípu   spravodlivosti   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   1   200   €za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavnýsúd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenianepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančnézadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodualebo za ušlý zisk.

28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola voveci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právnehozastúpenia advokátom.

29. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľke   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vznikliv súvislosti s právnym zastupovaním.

30.   Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov zadva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2014   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 € +2   x   8,04   €).   Odmena   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   za poskytnuté   právne   službyv konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a takpredstavuje celkovú sumu 340,90 €.

32.   Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenienad ústavným   súdom   priznanú   sumu   uvedenú   v   bode   3   výroku   nálezu.   Z   uvedenýchdôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohtonálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015