znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 641/2014-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť J. K., J. N., M. Š. a V. Z., zastúpených JUDr. Miroslavom Stopkom,   advokátom   a konateľom   Advokátskej   kancelárie   JUDr.   Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD, s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99, a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Čadca   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8   C 1079/99 aj po náleze Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   II.   ÚS   169/2011-25   z 20.   októbra   2011 p o r u š i l základné právo J. K., J. N., M. Š. a V. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. J. K., J. N., M. Š. a V. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po   2 000   €   (slovom   dvetisíc eur),   ktoré   j   e   Okresný   súd   Čadca   p   o v i n   n   ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   J.   K.,   J.   N.,   M.   Š.   a V.   Z.   p   r   i z n   á   v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume 662,50 € (slovom šesťstošesťdesiatdva eur a päťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. Miroslava Stopku do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšku návrhu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

5.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 3. októbra 2014   doručená   sťažnosť   J.   K.,   J.   N.,   M.   J.,   M.   Š.   a V.   Z.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 (ďalej len „namietané konanie“).

6.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   uviedli,   že   na   okresnom   súde   prebieha od 15. februára 1999 konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené napriek tomu, že uplynula doba viac ako 15 rokov a vo veci už bol 20. októbra 2011 vydaný nález ústavného súdu, ktorý okrem iného prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal niektorým účastníkom konania primerané finančné zadosťučinenie v sume po 3 000 € a náhradu trov konania v sume 754 €.

7. Sťažovatelia podali 26. augusta 2014 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu,   ktorá   bola vybavená listom   sp.   zn.   Spr   86/2014 z 2.   septembra   2014. Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi   na   sťažnosť   konštatovala,   že   v   namietanom konaní nedošlo k zbytočným prieťahom vzhľadom na objektívny zlý stav v obsadení súdu a existenciu množstva vecí, ktoré musia súdy vybavovať, a veľmi zložitý prípad určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom v priebehu konania niektorí účastníci zomreli.

8. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „... ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 porušené bolo, okresnému súdu prikázal, aby konal bez zbytočných prieťahov, každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľom do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu a prizná im náhradu trov konania v sume 662,50 €“.

9. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania prostredníctvom ich právneho zástupca a okresný súd v zastúpení jeho predsedníčkou, ktorá listom z 18. novembra 2014 zaslala podrobnú chronológiu procesných úkonov so záverom, že   prieťahy   síce   existujú,   ale   boli   spôsobené   aj   účastníkmi   konania   či   častou   zmenou účastenstva v konaní po úmrtí niektorého z účastníkov. Okresný súd, ako aj sťažovatelia súhlasili, aby sa vec prerokovala na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s ich   stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

12.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, a to aj po predchádzajúcom náleze ústavného súdu z 20. októbra 2011.

13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

14.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“   garantovaného   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   aj   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   pretože   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

15.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s viacerými účastníkmi konania a potrebou znaleckého dokazovania, avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej   veci.   Napokon,   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť   predmetnej   veci,   skôr   sa   venovala správaniu účastníkov konania a problému s účastenstvom v konaní a s doručovaním.

15.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritériá,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom   sťažovatelia   neprispeli   svojím   správaním k zbytočným   prieťahom   v konaní,   hoci   opakovane využili   možnosti   podľa   Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   podať   odvolania,   avšak   využitie   možnosti   daných účastníkom   konania   procesnými   predpismi   na   uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje   síce   predĺženie   priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

15.3 Napokon, ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci   a v tomto   prípade   poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   už   viac   ako 15 rokov (začaté bolo 12. apríla 1999) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj napriek tomu, že vo veci už konal a rozhodoval ústavný súd, ale bez adekvátneho riešenia, teda ukončenia právnej neistoty pre účastníkov konania, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie   spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

16. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom   na   okolnosti   veci   dospel   ústavný   súd   k názoru,   že   len   konštatovanie porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovo neobvykle dlhé trvanie napadnutého konania považuje za primerané každému zo sťažovateľov v sume po 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného   súdu.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti)   v celkovej   výške   662,50   €.   Uvedenú   sumu   je   povinný   zaplatiť   okresný   súd do 1 mesiaca na účet ich právneho zástupcu, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

19.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   už   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez zbytočných   prieťahov   nálezom   z 20.   októbra   2011,   v tejto   časti   sťažnosti   sťažovateľov nevyhovel.

20.   Podľa   čl.   133   ústavy   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014