znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 64/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti M. B., D., A. B., D., a R. M., D., zastúpených advokátom JUDr. O. P., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 90/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. B., A. B. a R. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 90/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 90/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. B., A. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur) a R. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť   im   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť M. B., A. B. a R. M. trovy právneho zastúpenia v sume 385,32 € (slovom tristoosemdesiatpäť eur a tridsaťdva centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. O. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2011 doručená sťažnosť M. B., D., A. B., D., a R. M., D. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom   JUDr.   O.   P.,   P.,   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 90/2008.

Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a vyžiadaného   predmetného   spisu   okresného   súdu vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému súdu 6. júla 2004 domáhali proti odporcovi náhrady škody na zdraví a škody na motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali jednotlivé úkony okresného súdu vo veci, ako aj úkony Okresného súdu Trnava, ktorým bolo vedené posudzované konanie v čase od zrušenia do obnovenia konania okresným súdom, a uviedli: „Okresný súd v Piešťanoch doteraz nerozhodol o merite veci, nebolo vydané ani I. stupňové rozhodnutie. Vytýkame súdu, že vo veci koná so značnými prieťahmi. Nepostupuje účelne a racionálne. Konanie trvá viac ako šesť rokov, posledné pojednávanie bolo vykonané dňa 2. 6. 2008. Medzi jednotlivými úkonmi súdu sú dlhé časové obdobia, počas ktorých súd efektívne nekonal. Prieťahy v konaní sú nedôvodné a preto podávame túto ústavnú sťažnosť.“

Sťažovatelia   podali   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy   v konaní z 21.   apríla   2010,   na   ktorú   odpovedala   listom   sp.   zn.   Spr   388/2010   z 13.   mája   2010, v ktorom poukázala na dôvody doručovania uznesení okresného súdu zo 16. októbra 2008 účastníkom až v máji 2010 a uviedla: „Za vzniknutý nedostatok na strane súdu sa Vám ospravedlňujem a v rámci svojej kompetencie dohliadnem, aby v predmetnom konaní ďalej k prieťahom nedochádzalo.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd v Piešťanoch v konaní sp. zn. 4C 90/2008 porušil základné právo sťažovateľov… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   článku 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Piešťanoch sa prikazuje v konaní sp. zn. 4C 90/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, A. B. v sume 1.000 € a R. M.v sume 100 €, ktoré je Okresný súd v Piešťanoch povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný   súd   v   Piešťanoch   je   povinný   uhradiť   sťažovateľom   trovy   právneho zastúpenia v sume 904,48 € na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. O. P… do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 64/2011-15 z 23. februára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.   Spr   166/11   zo   16.   marca   2011,   v   ktorom   podrobne   vymenoval   jednotlivé   úkony okresného súdu v namietanom konaní.

K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľov v podaní z 28. marca 2011 nezaujal meritórne stanovisko.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení zo 16. marca 2011 a právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení z 28. marca 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť   v   tejto   veci   pôvodne   prijal   na   ďalšie   konanie   I.   senát   ústavného   súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová a Peter Brňák (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od 1. marca 2011 I. senát ústavného   súdu   rozhoduje   v tomto   zložení:   Peter   Brňák   (predseda   senátu),   Marianna Mochnáčová   (sudkyňa)   a   Milan   Ľalík   (sudca).   Z   uvedeného   dôvodu   vec   prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 90/2008 ústavný súd zistil tento priebeh konania:

- 6. júla 2004 sťažovatelia ako žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o náhradu škody na zdraví a motorovom vozidle v súvislosti dopravnou nehodou, konanie o nej bolo vedené pod sp. zn. 5 Ro 2/2004 a následne pod sp. zn. 6 C 115/2004,

-   25.   augusta   2004   bol   pripojený   súvisiaci   trestný   spis   a   vyžiadané   podklady o likvidácii poistnej udalosti od príslušnej poisťovne,

- počnúc od 1. januára 2005 po zrušení okresného súdu vo veci konal Okresný súd Trnava a konanie viedol pod sp. zn. PN 6 C 115/2004,

-   14.   apríla   2005   bola   zaslaná   žaloba   na   vyjadrenie   žalovanému,   opätovne   bola vyzvaná poisťovňa na doloženie dokladov a bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci,

- po doručení vyjadrení žalovaného a poisťovne sa vo veci konalo 22. júla 2005 prvé pojednávanie, ktoré po prerokovaní veci bolo odročené pre účely nariadenia znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a cestnej dopravy,

- 28. marca 2006 boli uzneseniami ustanovení znalci na vyhotovenie znaleckých posudkov, ktoré boli doručené súdu v júni a auguste 2006,

- po zaslaní znaleckých posudkov na vyjadrenie účastníkom a poisťovni a po ich vyjadrení sa vo veci konalo druhé pojednávanie 4. decembra 2007, ktoré po prerokovaní veci bolo odročené pre účely predvolania znalca,

- počnúc od 1. januára 2008 vo veci opäť konal okresný súd a konanie viedol pod sp. zn. 4 C 90/2008,

- 2. apríla 2008 okresný súd uznesením pripustil sťažovateľmi navrhovanú zmenu žaloby a vo veci sa konalo tretie pojednávanie,

-   po   doručení   písomných   vyjadrení   účastníkov   (čiastočného   späťvzatia   žaloby sťažovateľmi a návrhu na doplnenie dokazovania predloženého poisťovňou ako vedľajším účastníkom) a ich zaslaní ostatným účastníkom na vyjadrenie sa štvrté pojednávanie konalo 2.   júna   2008,   ktoré   bolo   odročené   pre   účely   nariadenia   kontrolného   znaleckého dokazovania,

- 14. októbra 2008 a 16. októbra 2008 boli okresným súdom vypracované uznesenia o čiastočnom zastavení konania na základe späťvzatia žaloby sťažovateľmi a o nariadení kontrolného   znaleckého   dokazovania   na   určenie   hodnoty   motorového   vozidla   a   na vypracovanie   posudku   bol   ustanovený   Ústav   súdneho   inžinierstva   v   Žiline   (ďalej   len „znalecký ústav“),

- napriek tomu, že pokyn sudcu na doručovanie už uvedených uznesení bol daný ešte v októbri 2008, k ich doručovaniu účastníkom došlo až máji 2010 potom, ako sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu,

- uznesením z 2. júla 2010 okresný súd zrušil ustanovenie znaleckého ústavu na vypracovanie znaleckého posudku a ustanovil iného znalca a 23. júla 2010 bol okresnému súdu vrátený spis od znaleckého ústavu,

- vo februári 2011 bol spis predložený ústavnému súdu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného konania vedeného okresným súdom   je nárok sťažovateľov na náhradu škody   na zdraví a motorovom   vozidle   v   súvislosti   s   dopravnou   nehodou.   Žaloby   tohto   typu   tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napriek tomu určitú právnu a skutkovú   náročnosť   posúdenia   nárokov   sťažovateľov   mohla   predstavovať   potreba znaleckého skúmania rozhodných skutočností pre posúdenie nárokov sťažovateľov.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní okresného súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa   ktorého ústavný súd hodnotil, či   v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd sa z vyžiadaného spisu oboznámil s predmetom a doterajším priebehom posudzovaného konania a konštatuje, že okresný súd od začatia konania 6. júla 2004 do 16. októbra 2008 priebežne vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Napriek časovým odstupom medzi jednotlivými úkonmi súdu nie je možné v jeho konaní v tomto období od 6. júla 2004 do 16. októbra 2008 ustáliť prieťahy takej intenzity, ktoré by nasvedčovali možnosti porušenia označeného základného práva sťažovateľov.

Prieťahy väčšej intenzity v trvaní jedného a pol roka nastali v období od 16. októbra 2008 do mája 2010, keď neboli účastníkom doručené už vyhotovené uznesenia a okresný súd vo veci nevykonával ani žiadne iné úkony. Avšak potom, ako bola sťažovateľmi podaná sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, došlo k zjednaniu nápravy vo vzťahu   k   uvedenej   nečinnosti   okresného   súdu   spočívajúcej   v   nedoručení   už vypracovaných uznesení.

Sťažnosť na prieťahy v konaní podaná sťažovateľmi sa však neprejavila ako účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k činnosti okresného súdu v ďalšom období, keďže okresný súd napriek ustanoveniu nového znalca na ohodnotenie motorového vozidla ešte v júli 2010 a stanoveniu 60-dňovej lehoty na vypracovanie posudku (2. júla 2010 bol ustanovený znalec a 23. júla 2010 mal okresný súd k dispozícii spis od skoršie ustanoveného znaleckého ústavu)   ani   do   podania   sťažnosti   sťažovateľmi   ústavnému   súdu   7.   januára   2011 nezabezpečil vyhotovenie tohto znaleckého posudku.

Nečinnosť   okresného   súdu   pri   zabezpečení   znaleckého   posudku,   ktorého vykonanie bolo nariadené v júli 2010, nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý   by   mohol   viesť   k   porušeniu   označeného   základného   práva   sťažovateľov,   avšak v spojitosti s predchádzajúcou nečinnosťou okresného súdu v období od 16. októbra 2008 do mája 2010 a s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 6 a pol roka a predmet   tohto   konania   (nárok   na   náhradu   škody   na   zdraví   a   majetku   vzniknutej   pri dopravnej nehode) ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. M. B. v sume 5 000 €, A. B. v sume 1 000 € a R. M. v sume 100 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre M. B., sumy 1 000 € pre A. B. a sumy 100 € pre R. M. za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Pri   ustálení   sumy   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal   na celkovú   dobu   posudzovaného   súdneho   konania   a   jeho   priebeh,   na   mieru   zavinenia okresného   súdu   na   vzniknutých   prieťahoch   v   posudzovanom   konaní,   ako   aj   správanie sťažovateľov v konaní.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľom   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) u každého z troch advokátom zastúpených sťažovateľov. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6 z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej   odmeny   zníži   o   50   %,   ak   ide   o   spoločné   úkony   pri   zastupovaní   dvoch   alebo viacerých osôb, čo v danom prípade predstavuje zníženie odmeny za jeden úkon právnej služby zo sumy 123,50 € o 50 %, t. j. na sumu 61,75 €. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu 385,32 € [(2 x 61,75 €) x 3 zastúpené osoby plus (2 x režijný paušál 7,41 €) = 385,32 €]. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Podanie   sťažovateľov   z   28.   marca   2011   nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom   na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011