znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 64/09-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   februára   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C/36/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. decembra   2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C/36/2008.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal žalobu «... 04. 07. 2007 na Okresnom súde Bratislava I. Po zbytočných ťahaniciach bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava II sp. zn.: 5C/36/08.

… Zákonná sudkyňa... však vyvíja OPAKOVANE   TÚ ISTÚ SNAHU - KONANIE ZMARIŤ na základe protizákonného výpalnictva súdnych poplatkov vo výške 602.000.- Sk. …   V   konaní   ide   o   spáchaný   trestný   čin   „NEPOSKYTNUTIA   POMOCI   PRI OHROZENÍ ŽIVOTA a sudkyňa sa ihrá, ihrá a ihrá, marí konanie a marí konanie, a je dôvod ju preskúmať psychiatrom, či je spôsobila na právne úkony! Ona má rada iba spory pre Mestský dopravný podnik o 1414.- Sk! Tak, ale nech potom ide kamsi inam!

... Zákonná sudkyňa... nedokázala zabezpečiť DÔKAZY, za dobu jedného roku a tak spôsobuje marenie a ničenie dokazovania,   čím BRUTÁLNYM SPROSTÝM   SPÔSOBOM porušuje   základné   ľudské   práva   garantované   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1 medzinárodného dohovoru.

Zákonná sudkyňa... nedokázala ani len zabezpečiť spisy od polície, aby sme mohli zistiť čo polícia vykonala vo veci!

… Sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní nemajú odozvu! TAKŽE OPÄŤ MUSÍM ZDÔRAZNIŤ, ŽE SÚDNICTVO JE SKRIMINALIZOVANÉ A ZMAFIANIZOVANE!».

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol: „II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné ľudské práva D. B., garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach. Okresný súd Bratislava II porušuje aj povinnosť zhromaždil dôkazy k spoznaniu skutkového stavu!!!!!

II.B.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   konať   bez   ďalších   prieťahov a bezodkladne získavať dôkazy a výsluchy svedkov.

II.C.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   satisfakciu   vo   výške 500.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Rovnako je povinný zaplatiť trovy zastupujúceho advokáta.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   tiež   o ustanovenie   advokáta   na zastupovanie   pred   ústavným súdom z dôvodov, že „je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku, nemá žiaden príjem. Má majetok, ktorý mu je na príťaž (byt v Ž.) a má byt v ohrození dražby pre platobnú neschopnosť.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky „... Odvolací súd   nemusí   neustále   naprávať   chyby   hlúpych   na   prvostupňovom   súde“,   a o zákonnej sudkyni,   ktorá   vydala   uznesenie   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov sťažovateľa, sa vyjadril, že „vyvíja opakovane tú istú snahu – konanie zmariť na základe protizákonného výpalníctva súdnych poplatkov... sa ihrá, ihrá a ihrá, marí konanie a marí konanie, a je dôvod ju preskúmať psychiatrom, či je spôsobila na právne úkony!“.

Predseda okresného súdu sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní zhodnotil ako neoprávnenú,   čo   sťažovateľ   skomentoval   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   takto: „Sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní nemajú odozvu! Takže opäť musím zdôrazniť, že súdnictvo je skriminalizované a zmafianizované.“

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v zmysle   ktorej   „V zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade   hrubého,   neslušného   a urážlivého   obsahu   návrhu   tento   môže   byť odmietnutý ústavným súdom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža okresný súd a konkrétnu sudkyňu, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty k okresnému súdu a jeho sudcom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

2.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   priložených   listín   zistil,   že okresný   súd   konal priebežne   a vykonával   jednoduché   úkony   súvisiace   s odstraňovaním   nedostatkov   žaloby sťažovateľa   a zisťovaním   jeho   majetkových   pomerov   na   rozhodnutie   o oslobodení   od platenia súdnych poplatkov.

V   období   od   4.   júla   2007,   keď   bola   podaná   žaloba   sťažovateľom   na   miestne nepríslušnom Okresnom súde Bratislava I, až do postúpenia veci 14. februára 2008 na okresný   súd   ubehlo   viac   ako   8   mesiacov,   avšak   tento   prieťah   voči   Okresnému   súdu Bratislava   I sťažovateľ   nenamieta.   Následne   okresný   súd   21.   februára   2008   vyzval sťažovateľa,   aby   v lehote   10   dní   zaplatil   súdny   poplatok   za   podaný   žalobný   návrh, s upozornením, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku v určenej dobe konanie zastaví. Sťažovateľ   nezaplatil   súdny   poplatok,   ale   podaním   zo   6.   marca   2008   požiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Dňa   8.   apríla   2008   bolo   sťažovateľovi   doručené z okresného súdu tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“, ktoré mal vyplnené, potvrdené a vlastnoručne podpísané doručiť okresnému súdu v lehote 10   dní.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   50C/36/2008-43   z   12.   mája   2008   nepriznal sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   podaním   z   23. júna   2008 požiadal okresný súd o vydanie opravného uznesenia, ktoré bolo okresným súdom posúdené ako odvolanie, a preto 23. júla 2008 predložil spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie.   Krajský   súd   vrátil   spis okresnému súdu bez rozhodnutia, lebo podanie sťažovateľa z 23. júna 2008 vyhodnotil ako žiadosť o opravu uznesenia, a teda nemá náležitosti odvolania, lebo nenamieta rozhodnutie súdu prvého stupňa. Okresný súd uznesením č. k. 50 C/36/2008-64 z 26. novembra 2008 vo veci samej konanie zastavil.

Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   tohto   konania   (necelých 11 mesiacov   od   postúpenia   spisu   z Okresného   súdu   Bratislava   I)   ústavný   súd   sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 50 C/36/2008 odmietol ako zjavne   neopodstatnenú.   Doterajší   priebeh   konania   pred   označeným   súdom   bol   celkom bez prieťahov   a   nezakladá   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa navyše   vykazovala   nedostatky,   ktoré   musel   okresný   súd   odstraňovať.   Až   pokračujúca nečinnosť   okresného   súdu   by eventuálne   mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 50 C/36/2008 opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   [čl.   6   ods.   1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože jeho podanie nemalo primeranú   slušnosť   vo   vyjadrovaní,   ale aj   z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti,   lebo v konaní   nedošlo   k takej   intenzite   zásahu   do   práva   sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala ústavnorelevantnému   porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, a z toho   dôvodu   už   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

4. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (31. decembra 2008) k sťažovateľom namietaným prieťahom už ani nemohlo dochádzať, keďže okresný súd rozhodol 26. novembra 2008 (proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009