znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 64/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. K., bytom B., zastúpenej advokátkou Mgr. I. M., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 55/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 55/95 p o r u š i l základné právo Ing. J. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jej   právo   na   prerokovanie   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. J. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. J. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   V p o v i n n ý   jej   vyplatiť   na   účet   advokátky Mgr.   I.   M.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. apríla   2005   č.   k.   I.   ÚS   64/05-11   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing.   J.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 55/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala 24. marca 1995 na okresnom súde žalobu o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). V prvom roku podania žaloby sa konali štyri pojednávania, pričom žalovaný sa dostavil až na štvrté pojednávanie, na ktorom navrhol uzavretie dohody vo veci, ale k jej uzavretiu   nedošlo.   V roku   1996   bolo   vo   veci   nariadených   6   pojednávaní,   z ktorých   sa odporca   nedostavil   na   dve   pojednávania,   a súd   prerokovával   väčšinou   otázky   návrhov o tom, či označené veci patria do BSM. V roku 1998 sa uskutočnili tri pojednávania, v roku 1999   päť   pojednávaní   a v roku   2000   sa   uskutočnili   dve   pojednávania,   na   ktorých   sa opätovne riešil rozsah vecí patriacich do BSM. Do roku 2001 sa celkovo uskutočnilo 26 súdnych pojednávaní, z ktorých sa odporca neustanovil spolu na jedenástich z nich, a to častokrát bez riadneho ospravedlnenia. V roku 2002 sa uskutočnili spolu dve pojednávania, pričom   24.   júna   2002   sťažovateľka   navrhla   znaleckým   dokazovaním   určiť   cenu vyporiadavanej   nehnuteľnosti   –   rodinného   domu.   Odporca   neustále   sťažoval   znalcovi vypracovať   znalecký   posudok   tým,   že   maril   účel   ohliadky   rodinného   domu   znalcom. Navyše, súdny znalec nesprávne stanovil všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti, preto bol   odvolaný   a súd   odporučil   vypracovať   kontrolný   znalecký   posudok.   Na   pojednávaní konanom 18. decembra 2002 sťažovateľka poukazovala na neprimerane dlhú dobu konania. V roku 2003 súd nenariadil žiadne pojednávanie vo veci. V roku 2004 boli nariadené dve pojednávania. Ako   vyplynulo z prílohy   k sťažnosti,   18.   mája   2004   podala sťažovateľka Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.   Dňa   22.   septembra   2004   bolo   sťažovateľke   doručené   odmietavé   stanovisko predsedu okresného súdu, ktorý žiadne prieťahy v konaní nezistil.

Pojednávanie 31. januára 2005, na ktorom boli prezentované stanoviská účastníkov, okresný   súd   odročil   na   14.   február   2005,   keď   vyniesol   rozsudok   s tým,   že   doručenie rozsudku bude pre neprítomnosť sudkyne v neskoršom termíne.

Sťažovateľka   vzhľadom   na   všetky   skutočnosti   uvádzané   vo   svojej   sťažnosti   je presvedčená, že v tejto veci nemôžu byť splnené podmienky na bezprieťahové konanie, počas celého konania bola aktívna a mala záujem o ukončenie sporu. Preto sťažovateľka navrhuje vydať toto rozhodnutie:

„Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené jej   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a na   prejednanie   jej   veci   v rozumnej a primeranej   lehote   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ľudských   právach   a základných slobodách v konaní pred Okresným súdom v Bratislave V sp. zn. 10 C 55/95 porušené bolo. Prikazuje Okresnému súdu v Bratislave V v uvedenej veci konať. Zakazuje   Okresnému   súdu   v Bratislave   V pokračovať   v porušovaní   uvedeného základného práva.

Priznáva Ing. J. K. finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Slovenská republika v zastúpení Okresného súdu Bratislava V povinná zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Priznáva Ing. J. K. trovy konania pre advokátku Mgr. I. M., pred Ústavným súdom SR a to náhradu trov konania vo výške 18 978 Sk (t. j. za písomné podania na súd § 10 ods. 1 a 6 z hodnoty veci 3 034 817 Sk Vyhlášky MS SR č. 586/2003 Z. z.).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. D. S., listom z 24. mája 2005 sp. zn. Spr.   2029/05   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu zo 16. júna 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov súdu v danej veci a vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„Návrh na vysporiadanie BSM bol podaný na tunajší súd 24. 3. 1995. Zákonným sudcom bol JUDr. J. P. (...). V januári 2002 prebrala oddelenie 10 C JUDr. A. M. (...) z dôvodu odchodu JUDr. P. na krajský súd, a to v počte 388 nevybavených vecí, z toho bolo 315   nerozhodnutých.   Menovaná   zároveň   dovybavovala   agendu   poručenskú   v počte   110 nevybavených spisov. (...)

Pokiaľ ide o obsah sťažnosti navrhovateľky, je pravdou, že prieťahy v konaní boli spôsobené nečinnosťou odporcu, jeho nespoluprácou so súdom, najmä čo do sprístupnenia nehnuteľnosti – rodinného domu v L. znalcovi.

Subjektívne prieťahy zo strany zákonného sudcu JUDr. M. v konaní nie sú. Pokiaľ ide o obsah sťažnosti čo do rozhodnutia vo veci samej, predsedovi súdu ako orgánu   štátnej   správy   neprináleží   zasahovať   do   procesných   úkonov   sudcu   alebo   do rozhodovania. Tieto časti sťažnosti sťažovateľka môže využiť v odvolaní voči rozsudku vo veci samej, čo i urobila.

Účastníkom do 25. 5. 2005 plynie lehota na podanie odvolania. Účastníci vo veci podali odvolanie, sú vyzvaní k zaplateniu súdneho poplatku. (...)

Zároveň Vám oznamujem, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie (§ 30 ods. 1 a 2 Zák. o ústavnom súde).“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla, že:

„(...) Okresný súd po celé roky neuložil odporcovi poriadkovú pokutu za vytvárané ním prieťahy, ani iným spôsobom nemal snahu ho prinútiť byť vo veci činný, a preto si odporca dovoľoval neustále obštrukcie v konaní.

Súd od roku 1995 až do r. 2002 neustálil ani čiastočné vyporiadanie BSM, a preto celé   konanie   zo   strany   súdu   ako   napr.   oceňovanie   nehnuteľností   v lehote   2,5   roka považujem za neospravedlniteľné.

Na   pojednávaniach   som   sa   zúčastňovala   pravidelne   tak   ja   ako   aj   moji   právni zástupcovia   a svoju   neúčasť   som   vždy   ospravedlnila   iba   z vážnych   pracovných   alebo zdravotných dôvodov.

Oznamujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrvám, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Zároveň by som chcela objasniť ústavnému súdu, že moja sociálna situácia od roku 2000   sa   výrazným   spôsobom   zmenila,   pretože   už   nie   som   schopná   pracovať   v trvalom pracovnom pomere, nakoľko som utrpela dňa 25. 9. 2000 dopravnú nehodu, nie z mojej viny. Vážne poranenia, ktoré zapríčinili moju čiastočnú invaliditu, teda trvalé následky s obmedzením   cca   na   50   %.   Táto   skutočnosť   nevyhnutne   ovplyvnila   môj   budúci   život, a preto je skutočne tento súdny proces pre mňa veľmi vyčerpávajúci a to ešte s dôrazom na to, že mám pocit úplnej bezmocnosti v snahe na jeho rýchle ukončenie.

Tento stav doslova narúša moju vnútornú sféru a cítim sa už po 11 rokoch úplne vyčerpaná! (...)

Na   základe   uvedeného   považujem   za   dôvodné,   aby   som   požiadala   aj   o finančné zadosťučinenie   v zmysle   mojej   podanej   sťažnosti,   ako   aj   za   poskytnutie   trov   právneho zastúpenia pre moju advokátku, Mgr. I. M.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 55/95:

Dňa 24. marca 1995 podala sťažovateľka na okresný súd návrh proti Ing. arch. V. N. (ďalej len „odporca“) na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 55/1995.

Dňa 18. apríla 1995 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 6. jún 1995.Dňa 15. mája 1995 sťažovateľka doručila súdu podanie, v ktorom oznámila ďalšiu adresu odporcu.

Dňa 6. júna 1995 odporca doručil   okresnému súdu podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 6. jún 1995.

Dňa   6.   júna   1995   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktoré   sa   odporca nedostavil,   doručenie   predvolania   odporcu   nebolo   vykázané,   preto   bolo   pojednávanie odročené na 18. júl 1995.

Dňa   18.   júla   1995   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavil odporca,   hoci   doručenie   bolo   vykázané   uložením   na   pošte,   preto   bolo   pojednávanie odročené na 19. september 1995.

Dňa 19. septembra 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, pričom predvolanie sa nepodarilo doručiť odporcovi, preto bolo pojednávanie odročené na 3. november 1995.Dňa   27.   septembra   1995   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   B.   oznámilo okresnému súdu, že dožiadanie vo veci doručenia predvolania a návrhu odporcovi bolo odoslané na Obvodné oddelenie Policajného zboru B.

Dňa 3. novembra 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sťažovateľka urobila čiastočné späťvzatie návrhu, pričom konanie v tejto časti žiadala zastaviť. Okresný súd konanie v časti zastavil uznesením a pojednávanie odročil na 9. január 1996 s tým, že účastníci sa pokúsia dohodnúť.

Dňa   6.   novembra   1995   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   B.   oznámilo okresnému súdu, že zásielka bola doručená manželke odporcu, ktorá uviedla, že zásielku odovzdá manželovi.

Dňa 15. novembra 1995 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že napriek pokusu o uzavretie mimosúdneho zmieru s odporcom k dohode nedošlo.

Dňa   30.   novembra   1995   odporca   oznámil   okresnému   súdu,   že   k dohode   o BSM nedošlo.

Dňa 9. januára 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil odporca,   jeho   neprítomnosť   ospravedlnila   právna   zástupkyňa   a   na   návrh   sťažovateľky okresný súd pojednávanie odročil na 13. február 1996.

Dňa 9. januára 1996 odporca doručil okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM, ktorý bol predložený na rokovanie sporových strán, avšak k dohode nedošlo.

Dňa 13. februára 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa účastníci riadne a včas dostavili, a ktoré bolo odročené na 26. marec 1996 s tým, že účastníci založia do spisu doklady v zmysle svojich tvrdení na pojednávaní.

Dňa 26. marca 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa účastníci riadne a včas dostavili, a ktoré bolo odročené na 17. máj 1996 s tým, že účastníci založia do spisu doklady v zmysle svojich tvrdení.

Dňa 17. mája 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 26. júla 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. september 1996.Dňa   12.   septembra   1996   právny   zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu kolízie pojednávaní, ako aj neúčasti odporcu, ktorý je mimo republiky, na pojednávaní nariadenom na 17. september 1996.

Dňa 17. septembra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom právny zástupca   odporcu   ospravedlnil   neúčasť svojho klienta a pojednávanie bolo odročené na 8. november 1996.

Dňa 3. októbra 1996 právny zástupca sťažovateľky telefonicky oznámil okresnému súdu, že sa nemôže zúčastniť nariadeného termínu pojednávania z dôvodu, že sa zúčastňuje školenia.

Dňa   3.   októbra   1996   konajúci   sudca   zmenil   nariadený   termín   pojednávania   na 22. november 1996.

Dňa 22. novembra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa účastníci riadne a včas dostavili, pojednávanie bolo odročené na 11. február 1997.

Dňa 11. februára 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. marec 1997 za účelom vypočutia odporcu, svedkov a predloženia účtovnej evidencie a peňažného denníka k položkám, ktoré boli zaprotokolované.

Dňa 24. marca 1997 svedok Ing. E. F. doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 25. marec 1997.

Dňa 25. marca 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavili svedkovia,   pričom   len   u jedného   z nich   bolo   vykázané   doručenie,   pojednávanie   bolo odročené na 30. máj 1997.

Dňa 29. mája 1997 svedok Ing. E. F. doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 30. máj 1997.

Dňa   30.   mája 1997   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavil odporca a svedkovia, pojednávanie bolo odročené na 25. júl 1997.

Dňa   25.   júla   1997   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavili svedkovia, pričom súdu sa nevrátili doručenky, neprítomnosť odporcu ospravedlnil jeho právny zástupca, pojednávanie bolo odročené na 3. október 1997.

Dňa   2.   októbra   1997   právny   zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu ospravedlnenie   svojej   neúčasti   z dôvodu   kolízie   pojednávaní,   ako   aj   neúčasti   odporcu z dôvodu jeho pracovných povinností na pojednávaní nariadenom na 3. október 1997.Dňa 3. októbra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci, pričom právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil jej neúčasť, pojednávanie bolo odročené na 14. november 1997.

Dňa 28. októbra 1997 svedok Ing. J. J. doručil okresnému súdu žiadosť, aby nebol predvolávaný ako svedok v tejto veci.

Dňa 14. novembra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavili svedkovia,   ktorým   bola   uložená   poriadková   pokuta   vo   výške   2   000   Sk   každému a pojednávanie bolo odročené na 6. február 1998.

Dňa 6. februára 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila sťažovateľka,   pričom   doručenie   predvolania   bolo   vykázané   a svedok   V.,   u ktorého doručenie   predvolania   nebolo   vykázané,   dodatočne   sa   dostavil   právny   zástupca sťažovateľky, pojednávanie bolo odročené na 24. marec 1998 s tým, že bude predvolaný svedok V. a účastníci navrhnú doplnenie dokazovania do troch dní.

Dňa 16. februára 1998 sťažovateľka doručila súdu návrh na doplnenie dokazovania.Dňa   9.   marca   1998   konajúci   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala odporcu,   aby   predložil   súdu   jednotlivé   doklady   a aby   dožiadala   S.   s.,   a.   s.   (ďalej   len „SLSP“), o zaslanie výšky stavu na účtoch v lehote 7 dní.

Dňa 24. marca 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom neprítomnosť sťažovateľky ospravedlnil jej právny zástupca, ďalej sa nedostavil svedok V., pojednávanie bolo odročené na 2. jún 1998 s tým, že budú predvolaní sťažovateľka a svedok V.

Dňa 31. marca 1998 odporca doručil súdu dôkazy a návrh na doplnenie dokazovania.Dňa 22. apríla 1988 SLSP doručila súdu   žiadosť o upresnenie údajov za účelom poskytnutia vyžiadaných stavov účtov.

Dňa 30. apríla 1998 odporca doručil súdu prehlásenie o darovaní vecí.Dňa 14. mája 1998 konajúci sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala od Okresného súdu Bratislava IV dedičský spis nebohého S., požiadala SLSP o oznámenie stavov účtov a Bytové družstvo P. o zaslanie zostatkovej hodnoty členského podielu.Dňa   25.   mája   1998   Bytové   družstvo   P.   doručilo   súdu   vyžiadané   oznámenie o zostatkovej hodnote členského podielu.

Dňa 2. júna 1998 sa   uskutočnilo vo veci   pojednávanie, na ktorom   neprítomnosť odporcu   ospravedlnila   jeho   právna   zástupkyňa,   svedok   V.   sa   nedostavil   a nemal   ani vykázané   doručenie   predvolania,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu predvolania svedkov a doručenia vyžiadaných oznámení.

Dňa 8. júna 1998 SLSP oznámila súdu vyžiadané údaje.Dňa 15. júna 1998 SLSP doručila súdu faktúru za podanie správy o obratoch na účtoch odporcu.

Dňa 21. septembra 1998 súd vydal uznesenie č. k. 10 C 55/95-128, ktorým úpravou dal učtárni pokyn, aby vyplatila faktúru SLSP.

Dňa 25. októbra 1998 sťažovateľka doručila súdu žiadosť o vytýčenie pojednávania vo veci.

Dňa 28. januára 1999 súd nariadil pojednávanie na 18. marec 1999.Dňa   1.   marca   1999   právny   zástupca   odporcu   doručil   súdu   ospravedlnenie   svojej neúčasti   na   pojednávaní   z dôvodu   pobytu   v zahraničí   a požiadal   súd   o odročenie pojednávania z dôvodu, že odporca nesúhlasí so zastupovaním iným advokátom.

Dňa 18. marca 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil odporca, súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 21. apríla 1999 súd nariadil pojednávanie na 1. jún 1999.Dňa 1. júna 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil svedok V., ktorý mal vykázané doručenie, súd uložil svedkovi V. poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk, pojednávanie bolo odročené na 1. júl 1999 s tým, že odporca doloží do spisu doklady do 3 dní a budú predvolaní svedkovia V. a P.

Dňa 8. júna 1999 odporca doručil súdu fotokópiu inventárnej karty k motorovému vozidlu.

Dňa 10. júna 1999 odporca doručil súdu prehlásenie svedka P.Dňa   1.   júla   1999   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 28. september 1999 s tým, že účastníci si pripravia prednesy ohľadne kníh.

Dňa 27. septembra 1999 právny zástupca odporcu   faxovou správou doručil súdu ospravedlnenie   svojej   neúčasti   z dôvodu   práceneschopnosti   a neúčasti   žalovaného   na pojednávaní   z dôvodu   pobytu   v zahraničí   a požiadal   súd   o odročenie   pojednávania z dôvodu, že odporca nesúhlasí so zastupovaním iným advokátom.

Dňa 28. septembra 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. november 1999.

Dňa   29.   septembra   1999   právny   zástupca   odporcu   doručil   súdu   originál   svojho ospravedlnenia.

Dňa 4. novembra 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil odporca, doručenie nebolo vykázané, pojednávanie bolo preto odročené na 8. február 2000.Dňa 8. februára 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že odporca zašle súdu stanovisko k vyporiadavaným knihám a rozpis prác na dome vykonaných po rozvode.

Dňa 24. februára 2000 odporca doručil súdu rozpis prác vykonaných na rodinnom dome po rozvode.

Dňa 13. októbra 2000 doručil žalovaný plnú moc pre nového právneho zástupcu.Dňa 21. septembra 2001 právny zástupca sťažovateľky doručil súdu ospravedlnenie svojej   neúčasti   na   nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   vojenského   cvičenia   a neúčasti sťažovateľky   na   pojednávaní   z dôvodu   práceneschopnosti   a požiadal   súd   o odročenie pojednávania z dôvodu, že nesúhlasí s jeho konaním v jeho neprítomnosti.

Dňa 27. septembra 2001 sa uskutočnilo o veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 9. apríla 2002 súd nariadil pojednávanie na 24. jún 2002.

Dňa   12.   júna   2002   právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil   súdu,   že   došlo k vypovedaniu plnomocenstva.

Dňa   24.   júna   2002   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavil odporca   ani   jeho   právny   zástupca,   predvolanie   vykázané   nebolo,   pojednávanie   bolo odročené na 21. október 2002 s tým, že súd si vyžiadal ďalšie listiny.

Dňa 22. júla 2002 Okresný úrad B. doručil súdu vyžiadané kolaudačné rozhodnutie.Dňa 5. septembra 2002 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie k veciam patriacim do BSM.Dňa   8.   októbra   2002   konajúca   sudkyňa   zmenila   termín   pojednávania   na 18. december 2002.

Dňa 18. decembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom neúčasť odporcu   bola ospravedlnená jeho právnym zástupcom   a pojednávanie bolo odročené   na neurčito   s tým,   že   bude   nariadené   znalecké   dokazovanie   a dokazovanie   stavu   splatenia úverov.

Dňa   3.   februára   2003   sťažovateľka   doručila   súdu   žiadosť   zúčastniť   sa   ohliadky rodinného   domu   a zároveň   namietala   zaujatosť   konzultanta   Ing.   H.,   ktorý   je   priateľom odporcu.

Dňa 22. apríla 2003 súd vydal uznesenie č. k. 10 C 55/95-141, ktorým ustanovil znalca Ing. H. na ocenenie stavby rodinného domu.

Dňa 9. júla 2003 sťažovateľka doručila súdu stanovisko k súpisu prác, ktoré vykonal odporca na rodinnom dome po rozvode.

Dňa 26. novembra 2003 sťažovateľka doručila súdu námietky proti osobe znalca a spôsobu vykonania ohliadky predmetného rodinného domu.

Dňa 16. decembra 2003 znalec doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny za znalecký posudok č. 55/2003.

Dňa 7. januára 2004 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila účastníkom   znalecký   posudok   č.   55/2003,   vyzvala   účastníkov,   aby   oznámili súdu   čísla účtov,   na   ktorých   mali   uložené   spoločné   úspory   a podnikateľské   financie,   a nariadila pojednávanie na 16. február 2004.

Dňa 12. januára 2004 súd vydal uznesenie č. k. 10 C 55/95–192, ktorým priznal znalcovi odmenu.

Dňa   29.   januára   2004   sťažovateľka   doručila   súdu   oznámenie   čísiel   účtov   a stav splatenia pôžičiek.

Dňa 6. februára 2004 sťažovateľka doručila súdu návrh na nepriznanie znalečného znalcovi z dôvodu závažných pochybení a nepresností.

Dňa 16. februára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude vykonané kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne posudku na rodinný dom.

Dňa   27.   februára   2004   sťažovateľka   doručila   súdu   zoznam   hnuteľných   vecí patriacich do BSM.

Dňa   8.   marca   2004   odporca   oznámil   súdu,   že   sa   nemôže   vyjadriť   k hnuteľným veciam patriacim do BSM a zostatky úverov k 3. marcu 2004

Dňa 9. marca 2004 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala odporcu, aby oznámil súdu zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu a uviedol, kto splácal úver pred a po rozvode v lehote 15 dní.

Dňa 15. marca 2004 konajúca sudkyňa predložila spis znaleckej komisii a požiadala o preskúmanie znaleckého posudku.

Dňa   15.   marca   2004   sťažovateľka   oznámila   súdu   stav   úverových   účtov   ku   dňu právoplatnosti rozvodu.

Dňa   30.   marca   2004   Krajský   súd   v Bratislave   vrátil   spis   súdu,   pretože   nebol pripojený sprievodný list, z ktorého by vyplýval účel predloženia spisu znaleckej komisii a ani telefonicky nebolo možné tento účel zistiť.

Dňa   17.   mája   2004   znalecká   komisia   doručila   súdu   odpoveď   na   dožiadanie o preskúmanie znaleckého posudku.

Dňa   18.   mája 2004   sťažovateľka   doručila   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej republiky podanie, v ktorom upozornila na prieťahy v konaní sp. zn. 10 C 55/95

Dňa 26. mája 2004 súd vydal uznesenia č. k. 10 C 55/95–241, 10 C 55/95–243, 10 C 55/95–245,   10   C   55/95–246,   10   C   55/95–248,   10   C   55/95–249,   ktorými   nariadil znalecké dokazovanie vo veci.

Dňa   23.   júna   2004   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie,   v ktorom   upozornila   na nesprávnosť v uznesení č. k. 10 C 55/95-241 a 10 C 55/95–248.

Dňa 24. júna 2004 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k nariadenému znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností.

Dňa 28. júna 2004 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie.Dňa 29. júna 2004 sťažovateľka doručila súdu rekapituláciu výdavkov spojených s užívaním družstevného bytu.

Dňa 2 júla 2004 znalec Ing. O. doručil súdu vyúčtovanie znalečného a znalecký posudok č. 10/2004.

Dňa 9. júla 2004 znalec Ing. G. doručil súdu vyúčtovanie znalečného a znalecký posudok č. 15/2004

Dňa 13. júla 2004 znalec Ing. M. doručil súdu vyúčtovanie znalečného a znalecký posudok č.11/2004.

Dňa 14. júla 2004 znalec Ing. K. doručil súdu vyúčtovanie znalečného a znalecký posudok č. 24/2004.

Dňa 16. júla 2004 znalec Ing. B. ustanovený uznesením č. k. 10 C 55/95-246 doručil súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 18. augusta 2004.Dňa 14. júla 2004 súd vydal uznesenie č. k. 10 C 55/95-345, ktorým uložil znalcovi vrátiť znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 55/2002.

Dňa 14. júla 2004 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala oznámenia od obchodných spoločností, a to Z. e., a. s., B. v. s., a. s., a S. p. p.

Dňa 28. júla 2004 obchodná spoločnosť – Z. e., a. s., predložila súdu vyžiadanú históriu odberného miesta elektriny P.

Dňa 29. júla 2004 obchodná spoločnosť – B. v. s., a. s., predložila súdu vyžiadaný výpis histórie odberu z odberného miesta P.

Dňa 30. júla 2004 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn na nariadenie pojednávania na 10. september 2004 a vyzvala účastníkov, aby na pojednávaní predložili všetky dostupné materiály týkajúce sa vykonaných prác na rodinnom dome do rozvodu a pripravili svoje vyjadrenia k tomuto dokazovaniu.

Dňa 4. augusta 2004 znalec ustanovený uznesením č. k. 10 C 55/95-246 oznámil súdu, že nemôže vypracovať znalecký posudok, pretože odporca je do 14. augusta 2004 v zahraničí, v podkladoch nevyhnutných na vypracovanie znaleckého posudku sú značné nezrovnalosti a kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe bolo zrušené.

Dňa 5. augusta 2004 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k úlohám predloženým na termín pojednávania 10. septembra 2004.

Dňa 9. augusta 2004 znalec doručil súdu odvolanie proti uzneseniu súdu o vrátení znalečného.

Dňa 9. augusta 2004 sťažovateľka doručila súdu potvrdenie o trovách znaleckého dokazovania.

Dňa 12. augusta 2004 obchodná spoločnosť – S. p. p., a. s., oznámil súdu vyžiadané skutočnosti o odbere plynu z odberného miesta P.

Dňa 24. augusta 2004 súd vydal opravné uznesenie č. k. 10 C 55/95-396 k uzneseniu č. k. 10 C 55/95-246.

Dňa 10. septembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom neúčasť odporcu ospravedlnil jeho právny zástupca, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd vyčká na podanie znaleckého posudku Ing. B., bude urgovaný znalec K. pod hrozbou poriadkovej pokuty 5 000 Sk a vyzvaný odporca, aby poskytol podklady znalcovi.Dňa 21. septembra 2004 súd telefonicky urgoval znalca, aby vypracoval posudok, v tento deň znalec prevzal spis.

Dňa 6. októbra 2004 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie k znaleckým posudkom. Dňa 14. októbra 2004 znalec JUDr. K. doručil súdu písomnosť, v ktorej oznámil stav vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   4.   októbra   2004   znalec   Ing.   B.   osobne   oznámil   súdu   stav   znaleckého dokazovania a požiadal o predĺženie lehoty do 30. októbra 2004.

Dňa 4. novembra 2004 znalec JUDr. K. oznámil súdu, že znalecký posudok predloží 8. novembra 2004.

Dňa 9. novembra 2004 bol súdu doručený znalecký posudok č. 10/2004 o určenie zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí.

Dňa 16. novembra 2004 bol súdu doručený znalecký posudok č. 26/2004 o určení ceny rodinného domu.

Dňa   16.   novembra   2004   bol   súdu   doručený   znalecký   posudok   znalca   Ing.   B. č. 24/2004 o určení ceny rodinného domu.

Dňa 2. decembra 2004 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie k znaleckému posudku o určení ceny rodinného domu a návrh na vyporiadanie tejto nehnuteľnosti. Dňa   6.   decembra   2004   konajúca   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn na nariadenie pojednávania na 31. január 2005 a zaslanie prípisu účastníkom, aby na tomto pojednávaní preukázali stav zostatku úverov a kto ich spláca.

Dňa 6. decembra 2004 súd vydal uznesenie č. k. 10 C 55/95-548, ktorým ustanovil Ing. H. za znalca na vypracovanie znaleckého posudku o určenie hodnoty bytu v B.Dňa 9. decembra 2004 znalec Ing. B. doručil súdu vyúčtovanie svojej odmeny a svoj znalecký posudok č. 29/2004 o určenie ceny rodinného domu.

Dňa   23.   decembra   2004   znalec Ing.   H.   doručil   súdu   žiadosť   o upresnenie   úlohy znalca.

Dňa 19. januára 2005 znalec Ing. H. doručil súdu znalecký posudok č. 003/2005 o určení hodnoty bytu v B.

Dňa 30. januára 2005 sťažovateľka oznámila súdu vyžiadané skutočnosti o splácaní úverov.

Dňa 31. januára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14.   február   2005   s tým,   že   súd   sa   musí   oboznámiť   s doloženými   listinami   a spisom vzťahujúcim sa k zrušeniu spoločného nájmu bytu účastníkov konania.

Dňa   4.   februára   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   námietky   proti   vykonávaniu dokazovania.

Dňa 9. februára 2005 žalovaný doručil súdu doplnenie svojho stanoviska.Dňa 14. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok č. k. 10 C 55/958-771.

Dňa 14. februára 2005 vydal súd uznesenia č. k. 10 C 55/95-770a, 10 C 55/95-770b a 10 C 55/95-770c, 10 C 55/95-770d, 10 C 55/95-770e, 10 C 55/95-770f, 10 C 55/95-770g, 10 C 55/95-770h, ktorými priznal znalcom Ing. H., Ing. B., JUDr. K., Ing. K., Ing. M., Ing. O. a Ing. G. znalečné.

Dňa   28.   apríla   2005   podal   znalec   Ing.   H.   odvolanie   proti   uzneseniu   o priznaní znalečného.

Dňa 5. mája 2005 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny znalcovi Ing. H.

Dňa 20. mája 2005 odporca podal odvolanie proti rozsudku vo veci č. k. 10 C 55/95-771.Dňa 20. mája 2005 sťažovateľka doručila súdu svoje odvolanie proti rozsudku č. k. 10 C 55/95-771.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o vyporiadanie BSM vedenom pod sp. zn. 10 C 55/95, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zrušení   a   vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   môže   predstavovať určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s určovaním   jeho hodnoty,   v danom   prípade   viacerými znaleckými posudkami. Doterajší desaťročný priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Táto dĺžka konania je celkom zjavne neprimeraná.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane bezdôvodne nečinný, a to konkrétne od   15.   júna   1998   do   28.   januára   1999   (šesť   mesiacov),   od   24.   februára   2000   do 27. septembra 2001 (minimálne osemnásť mesiacov) a od 27. septembra 2001 do 9. apríla 2002 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej dvoch rokov a šiestich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Samé osebe by však tieto   nečinnosti   neznamenali   aj   porušenie   označených   základných   práv   sťažovateľky, pretože okresný súd vykonal vo veci značné množstvo pojednávaní a napokon už rozhodol vo veci samej, teda ústavný súd neprehliadol snahu okresného súdu o odstránenie právnej neistoty   sťažovateľov   v napadnutom   konaní.   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   však nadobudla charakter zbytočných prieťahov najmä podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v kontexte neprimerane   dlhého,   desaťročného   konania   okresného   súdu   v danej   veci.   Vzhľadom   na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „subjektívne prieťahy zo strany   zákonného   sudcu   JUDr.   M.   v konaní   nie   sú.   (...)   prebrala   oddelenie   10   C   (...) z dôvodu odchodu JUDr. P. na krajský súd, a to v počte 388 nevybavených vecí, z toho bolo 315   nerozhodnutých.   Menovaná   zároveň   dovybavovala   agendu   poručenskú   v počte   110 nevybavených   spisov   (...)“,   nemožno   akceptovať.   V tejto   súvislosti   treba   zdôrazniť,   že ústavný   súd   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   predsedu   okresného   súdu.   V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo len   dočasne   ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Pretože vo veci sťažovateľky okresný súd rozsudkom zo 14. februára 2005 č. k. 10 C   55/958-771   vo   veci   rozhodol,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä   vzhľadom   na   opakovanú   bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu   považuje   za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti zo 4. marca 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júna 2005). Za tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk a k tomu trikrát náhrada režijného paušálu po 150 Sk [§ 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkom sumu 7 953 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005