znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 64/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, H., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   v konaní   sp.   zn.   4   C   1384/91   vedenom   na   Okresnom   súde v Humennom   v spojení   s konaním   sp.   zn.   12   Co   386/92   vedenom   na   Krajskom   súde v Košiciach   a v spojení   s konaním   sp.   zn.   4   Cdo   58/93   vedenom   na   Najvyššom   súde Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. J.   o d m i e t a   ako návrh podaný oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2003   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   J.,   bytom   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   K.,   Advokátska   kancelária,   H.,   ktorou   v spojení   s podaním z 22. februára   2003   žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol   v tomto   znení:   „1.   V konaní 4 C 1384/91 vedenom na Okresnom súde v Humennom v spojení s konaním 12 Co 386/92 vedenom na Krajskom súde v Košiciach a v spojení s konaním 4 Cdo 58/93 vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky bolo porušené ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľa Ing. J. J. a právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci garantované sťažovateľovi v čl. 6 Dohovoru o základných ľudských právach a slobôd v znení protokolu č. 11, 2. Sťažovateľovi Ing. J. J. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000.-Sk“ a „3. konaním Krajského súdu v Košiciach v konaní č. 12   Co   386/92   a následne   v konaní   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k. 4 Cdo 58/93   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky, aby sa moja vec prejednala v mojej prítomnosti“.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   „Rozsudkom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní 12 Co 386/92-144 zo dňa 19. januára 1993 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Humennom č. k. 4 C 1384/91-110 zo dňa 21. júla 1992, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 24. marca 1993 a ktorým som bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi Technické služby mesta   Humenné (...)   náhradu škody   vo výške 5.012,-   Kčs. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím – Uznesením č. 4 Cdo 58/93 zo dňa 30. júna 1993 moje dovolanie zamietol“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Pretože napadnuté rozsudky súdu prvého a druhého stupňa nadobudli právoplatnosť 24.   marca   1993   a pretože   je   nepochybné,   že   aj   napadnuté   uznesenie   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky,   ktorým   bolo   30.   júna   1993   rozhodnuté   o dovolaní   sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť v roku 1993 (sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplýval   opak),   bola   predmetná   sťažnosť   podaná   v čase   (21.   februára   2003),   keď   už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok v sťažnosti uvedených.

Z tohto dôvodu bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2003