znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 64/00

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval podnet Ing. F. H., B., na začatie konania pre   porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 14 C 123/92 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 14 C 121/92 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet Ing. F. H. v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   postupom   súdov   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava   II   pod   sp.   zn.   14   C   123/92   a v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92   p r i j í m a   na konanie.

2. Vo zvyšnej časti podnet   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   dňa 5. mája 2000 doručené podanie Ing. F. H. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu, prieťahy v súdnom konaní a porušenie ľudských   práv“,   v ktorom   žiadal   „o   pomoc   proti   rozhodnutiu   slovenského   súdu v súdnom spore o zrušení kúpnej zmluvy a jeho prieťahy v konaní“. Porušenie svojich práv vidí v tom, že Krajský súd v Bratislave dňa 22. júna 1999 po ôsmich rokoch konania   zrušil   kúpnu   zmluvu,   ktorou   8.   apríla   1991   nadobudol   nehnuteľnosti   – rodinný dom a záhradu v kat. území Prievoz v Bratislave.

Keďže podanie neobsahovalo náležitosti požadované ustanovením § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení platnom v čase podania návrhu (ďalej len „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd navrhovateľa vyzval listom zo dňa 23. mája 2000, aby svoje podanie doplnil, najmä aby uviedol, ktoré jeho ústavné právo, kto a akým spôsobom porušil, v akom konaní, kedy   k porušeniu   došlo   a akého   rozhodnutia   ústavného   súdu   sa   na   tomto   základe domáha.

Dňa   12.   augusta   2000   navrhovateľ   svoje   podanie   doplnil   s tým,   že   za porušovateľa jeho práv označil Okresný súd Bratislava II, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/92 a Krajský súd v Bratislave v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn.   15   Co   168/99.   V týchto   konaniach   namietal   porušenie   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy.

Porušenie čl. 20 bližšie nešpecifikoval, z obsahu podania však vyplynulo, že porušenie   práva   vlastniť   majetok   vidí   predovšetkým   v tom,   že   Okresný   súd Bratislava II svojím rozhodnutím zo dňa 2. októbra 1998 v konaní vedenom pod sp. zn.   14   C   123/92   zrušil   kúpnu   zmluvu   riadne   zaregistrovanú   bývalým   štátnym notárstvom, ktorou získal 9/10-ín domu a záhrady v kat. území Prievoz v Bratislave.

Navrhovateľ   namietal   aj   prieťahy   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 123/92 a v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 168/99 na Krajskom   súde   v Bratislave   a namietal   tiež   prieťahy   v konaní   vedenom   pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92.

V ďalšom doplnení svojho podania zo dňa 29. augusta 2000 vymedzil aj časové úseky,   v ktorých   malo   dôjsť   k prieťahom   v uvedených   konaniach.   Na   prieťahy v konaniach vedených pod   sp. zn. 14 C 123/92 na Okresnom súde Bratislava II a pod sp.   zn.   15 Co 168/99   na   Krajskom   súde   v Bratislave   podal   sťažnosti,   ktorých kópie pripojil k svojmu podaniu.

V návrhu   petitu   žiadal,   aby   ústavný   súd:   „zrušil   rozsudok   Okresného   súdu v Bratislave   II   a   rozsudok   Krajského   súdu   v Bratislave   a prikázal   nehnuteľnosť   – parcela č. 721/50 – dom a dvor vo výmere 442 m2, podľa EN parcela č. 721/322- záhrada vo výmere 642 m2, podľa EN parcela č. 1876 do môjho vlastníctva v čiastke 19/20 a zahraničnej spoluvlastníčke v čiastke 1/20 podielu“.

II.

Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv (čl. 130 ods. 3 ústavy). Ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktoré sa týka návrhu na začatie konania, platí aj pre podanie podnetu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých   nie   je   ústavný   súd   príslušný,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   25   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   návrh   nebol   odmietnutý,   je prijatý na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   podnet   navrhovateľa   pri   jeho   predbežnom   prerokovaní posudzoval vcelku.

1a) Navrhovateľ vo svojich podaniach uviedol, že v januári 1991 (v skutočnosti zmluva bola podpísaná účastníkmi zmluvy 8. apríla 1991) v dobrej viere zakúpil 9/10-ín   nehnuteľností,   rodinného   domu   so   záhradou,   ktoré   ležia   v kat.   území   Prievoz v Bratislave.

V konaní   o zrušenie   podielového   spoluvlastníctva   vedenom   na   bývalom Obvodnom súde Bratislava 2 pod sp. zn. 10 C 25/92 získal do svojho vlastníctva aj zvyšnú 1/10-inu spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, a tak sa stal ich výlučným vlastníkom. Keďže konanie sp. zn. 10 C 25/92 na Obvodnom súde Bratislava 2 bolo vedené proti odporcom na neznámom mieste, v zmysle rozsudku Obvodného súdu Bratislava 2 sp. zn. 10 C 25/92 zo dňa 10. februára 1992 navrhovateľ protihodnotu 1/10-iny spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností vo výške 84.235,-   Kčs   uložil   do   notárskeho   depozitu   a potom   už   ako   vlastník   celej nehnuteľnosti začal investovať do svojej nehnuteľnosti. Predovšetkým zrekonštruoval dom   a na   základe   stavebného   povolenia   z roku   1992   vybudoval   na   nehnuteľnosti dvojgaráž.

Medzitým sa objavili v zahraničí dedičky po odporcoch na neznámom mieste, proti ktorým sa viedlo konanie na Obvodnom súde Bratislava 2 pod sp. zn. 10 C 25/92,   ktoré   podali   na   Obvodnom   súde   Bratislava   2   žalobu   o určenie   neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 8. apríla   1991 a taktiež návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10 C 25/92 na Obvodnom súde Bratislava 2. Navrhovateľ ich však vyhľadal v Rakúsku a oznámil im, že protihodnota ich právneho predchodcu je v notárskom   depozite.   Dve   dedičky   žijúce   v Rakúsku   si   v júli   1992   aj   prevzali z notárskeho   depozitu   1/20-inu   finančného   podielu   a svoj   návrh   na   vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 8. apríla 1991 a návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10 C 25/92 na bývalom Obvodnom súde Bratislava 2 zobrali späť.

Zostal však ešte podiel – 1/20-ina po odporcovi na neznámom mieste v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 25/92 na Obvodnom súde Bratislava 2, ohľadom ktorého vyšlo najavo, že tiež žije dedička v Anglicku (vo Veľkej Británii), ktorá už nesúhlasila iba   s prevzatím   protihodnoty   spoluvlastníckeho   podielu   jej   právnej   predchodkyne, ktorá   bola   uložená   v notárskom   depozite,   ale   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu trvala na podstatne vyššej finančnej čiastke za 1/20-inový spoluvlastnícky podiel   na predmetných   nehnuteľnostiach.   Vzhľadom   na to,   že   k dohode   nedošlo, dedička   po nebohej E.   W.,   ktorá   v konaní sp.   zn. 10 C 25/92 bola označená ako odporkyňa na neznámom mieste – M. M. R sa dňa 3. júla 1992 obrátila na Obvodný súd Bratislava 2 so žalobou o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 8. apríla 1991 a v ten istý deň podala na Obvodnom súde Bratislava 2 návrh na obnovu konania sp. zn. 10 C 25/92.

Žaloba   o neplatnosť   kúpnej   zmluvy   zo   dňa   8.   apríla   1991   bola   vedená   na Obvodnom súde Bratislava 2, neskôr na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 123/92. Okresný súd Bratislava II svojím rozsudkom zo dňa 2. októbra 1998 č. k. 14 C 123/92-112 určil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 8. apríla 1991. Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom zo dňa 22. júna 1999 č. k. 15 Co 168/99-121 uvedený rozsudok potvrdil.

Navrhovateľ je toho presvedčenia, že rozsudkami Okresného súdu Bratislava II sp.   zn.   14   C   123/92   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k. 15 Co 168/99-121 bolo porušené jeho ústavné právo na vlastníctvo zaručené v čl. 20 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd tieto rozsudky zrušil a nehnuteľnosti ležiace v kat. území Prievoz v Bratislave označené ako parcela č. 721/50 – dom a dvor vo výmere 442 m2, podľa EN parcela č. 721/322 – záhrada vo výmere 642 m2, podľa EN parcela č. 1876 prikázal do vlastníctva navrhovateľa v čiastke 19/20-ín a zahraničnej spoluvlastníčke v čiastke 1/20-inu podielu.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   predovšetkým   poznamenáva,   že   z   rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   sústavu   završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (mutatis mutandis I. ÚS 42/00). Ústavný súd preto nepreskúmava námietky porušenia tých práv, ktoré sa fyzickým a právnickým osobám ustanovujú právnymi predpismi občianskeho hmotného práva, ak namietané porušenie práva   nemôže   znamenať   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   zaručených Ústavou   Slovenskej   republiky   alebo   medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   11   ústavy (napr. II. ÚS 58/98).

Teda,   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   z dôvodu   svojej nepríslušnosti zásadne nie je oprávnený v konaní o podnete fyzickej osoby určiť, ktorý hmotnoprávny predpis má tvoriť základ pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, akým spôsobom ho mal súd vykladať a uplatňovať, ako ani zrušiť či potvrdiť rozhodnutia všeobecných súdov (pozri napr. II. ÚS 8/00).

Navrhovateľ žiadal zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14 C 123/92   a rozsudku   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   15   Co   168/99-121,   ako   aj prikázanie nehnuteľností do jeho spoluvlastníctva. Nakoľko však pre takéto konanie nie je daná príslušnosť ústavného súdu, bolo potrebné podnet navrhovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

1b) Navrhovateľ vo svojich podaniach uviedol aj to, že postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/92 v spojení s konaním Krajského súdu v Bratislave vedeným pod sp. zn. 15 Co 168/99 došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Navrhovateľ   označil   aj   časové   úseky,   kedy   mal   byť   súd   v predmetnej   veci nečinný, teda kedy malo dôjsť k prieťahom v konaní. Podľa neho od 28. januára 1993 do 3. februára 1994 sa vo veci 12 mesiacov nekonalo, potom od 23. júna 1994 do 5. marca 1996 mal byť súd nečinný 18 mesiacov a od 5. marca 1996 do 3. apríla 1998 uplynulo nečinnosťou súdu podľa navrhovateľa 24 mesiacov.

Navrhovateľ   v súvislosti   s tvrdenými   prieťahmi   vyčerpal   ešte   pred   začatím konania   pred   ústavným   súdom   aj   prostriedky,   ktoré   mu   poskytuje   zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe súdov“),   tým,   že   dňa   26.   marca   1999   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   na Okresnom súde Bratislava II, ako aj dňa 4. mája 1999 na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Predseda Okresného súdu Bratislava II, ale ani Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky   vo   svojich   odpovediach   na   jeho   sťažnosti nezaujali jednoznačné stanovisko. Fotokópie sťažností navrhovateľ pripojil k svojim podaniam.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   podnet   navrhovateľa   po formálnej, ako aj po obsahovej stránke spĺňa zákonom stanovené podmienky, a preto v tejto časti ústavný súd podnet podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.

2. Navrhovateľ vo svojom podnete uviedol, že aj postupom Okresného súdu Bratislava   II   v   konaní   vo   veci   návrhu   na   obnovu   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 14 C 121/92 dochádza k prieťahom v konaní. Okresný súd Bratislava II totiž svojím uznesením   č.   k.   14 C 121/92-58   zo   dňa   18.   januára 2000   povolil   obnovu   konania v predmetnej veci, avšak uznesením Okresného súdu Bratislava II bolo toto konanie prerušené   dňa   3.   februára   1994   až   do   ukončenia   súdneho   sporu   vedeného   na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 123/92. Podľa tvrdenia navrhovateľa napriek tomu, že návrh na obnovu konania bol podaný ešte 3. júla 1992, v tomto spore prakticky ešte žiadne konanie neprebehlo.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   podnet navrhovateľa   po   formálnej,   ako   aj   obsahovej   stránke   spĺňa   zákonom   stanovené podmienky, a preto aj v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92 ústavný súd podnet navrhovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2000