znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 639/2014-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť P. G. – L., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 21 C 140/2007   a   postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 529/2011 a takto  

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. G. – L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 140/2007 v spojení   s postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Co 529/2011   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   C   140/2007 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. G. – L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   zaplatiť mu každý po 1 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave   s ú   p o v i n n é   spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania P. G. – L. v sume 340,88 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Brázdila do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2014 doručená sťažnosť P. G. – L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecných súdov v označených konaniach o zaplatenie 11 698,50 € s prísl., ktoré bolo začaté 18. júna 2007 a do podania sťažnosti nebolo skončené.

6.   Zo   sťažnosti   sťažovateľa   vyplynulo,   že   po   ostatnom   zrušujúcom   uznesení Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 7. februára 2014 sa vec opätovne vrátila Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), kde je v nerozhodnutom stave.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v   označených   konaniach,   okresnému   súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktorú mu je povinný zaplatiť okresný súd a aj krajský súd do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu, ako aj náhradu trov konania vo výške 340,90 €, ktorú sú mu povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne okresný súd a krajský súd na účet jeho právneho zástupcu taktiež do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrili predsedovia dotknutých súdov; predseda krajského súdu uviedol, že vec sa v nerozhodnutom stave na tomto súde nachádzala od 8. decembra 2011 do 7. februára 2014   (spis bol vrátený okresnému súdu až 20. mája 2014) pre veľkú zaťaženosť referujúcej sudkyne v tomto období. Predsedníčka okresného súdu uviedla, že na celkovú dĺžku konania mala vplyv zmena zákonnej sudkyne a odvolacie   konanie v dvoch   časových   obdobiach.   Spolu uviedli,   že netrvajú na ústnom pojednávaní, rovnako sa vyjadril aj sťažovateľ.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu a krajského súdu v namietanom konaní.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 prvej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonania dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

13.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   mohlo   dôjsť   k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritériá sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

(i) Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na zaplatenie   sumy   11 698,50   €   za   neuhradenú   faktúru   za   dodané   lieky   pre   poistencov poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. V danom prípade ide o konanie, ktoré nie je skutkovo a právne zložité, metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch (Občiansky zákonník), ako aj v procesných predpisoch (Občiansky súdny poriadok) a súdy v týchto prípadoch majú k dispozícii dostatok stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry. (ii)   Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní   pred   všeobecným   súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ žiadnou mierou   neprispel   k predĺženiu   posudzovaného   konania,   keďže   bol   v konaní   aktívny a zúčastňoval sa nariadených pojednávaní.

(iii) Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súdu, a to z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní hodnotí v zásade ako plynulý, no zároveň poznačený značnou neefektívnosťou, keď jeho rozhodnutia už boli dvakrát zrušené odvolacím súdom. Naproti tomu možno krajskému súdu vytknúť, že druhé odvolacie konanie pred krajským súdom trvalo až 29 mesiacov, čo je neprimerane dlhá doba, najmä keď vo veci už raz rozhodoval a aj druhýkrát vydával zrušujúce uznesenie.  

14.   Ústavný   súd   v rámci   svojej   judikatúry   už   uviedol,   že   ak   je   konanie pred všeobecným   súdom   poznačené   zbytočnými   prieťahmi   v dôsledku   neefektívnej činnosti, postačuje len vymedzenie najzávažnejších príkladov takejto neefektívnej činnosti, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (m. m. II. ÚS 131/02).

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   (napr.   IV.   ÚS   22/02,   III.   ÚS   103/09)   taktiež konštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   a to   v prípade,   ak   jeho   činnosť   nesmerovala   k odstránenie   právnej   neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol.

15. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu a krajského súdu   v označenom   konaní   ako   taký,   ktorému   chýbala   efektívnosť   a ktorý   v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (viac ako 7 rokov) bez právoplatného skončenia veci, a to napriek vydaniu dvoch meritórnych rozhodnutí, ktoré boli vzápätí zrušené a vec sa opätovne vrátila na   rozhodnutie   okresnému   súdu.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   rozhodol,   že v namietanom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom   neefektívnou   činnosťou   okresného súdu   a krajského   súdu,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci.

17.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   § 50 ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

18. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 1 500 € od každého súdu poukazujúc na skutočnosť, že majetok, ktorý je predmetom sporu, nemôže užívať, nakladať s ním, zhodnocovať ho a získavať z neho finančné výnosy už viac ako 7 rokov.

19. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

20. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom i krajským súdom a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä skutkovú   jednoduchosť   tejto   veci,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   3 000   € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Uvedenú sumu rovným dielom (po 1 500 €) zaplatí sťažovateľovi každý zo súdov.

21. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €, ku ktorej treba pripočítať 20 % DPH v sume 56,80 €, spolu to je 340,88 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014