znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 639/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   W.,   s.   r.   o.,   P.,   zastúpenej advokátskou   kanceláriou   JUDr.   R.   K.,   advokát,   s.   r.   o.,   P.,   konajúcou   prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   W.,   s.   r.   o.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   JUDr.   R.   K.,   advokát,   s.   r.   o.,   P.,   konajúcou prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   R.   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01.

Zo   sťažnosti   vyplýva: „Návrhom   na   vykonanie   exekúcie   zo   dňa   08.   03.   2001 (podaným   pôvodným   oprávneným   –   S.,   a.   s...),   sa   oprávnený   domáhal   vymoženia pohľadávky, judikovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. 11. 1998... zaplatenia   sumy   21.230,-   Sk/704,70   Eur   spolu   s   príslušenstvom...   Zmluvou   o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 12. 2010, postúpil oprávnený – Slovenská sporiteľňa, sťažovateľovi – spoločnosti W., s. r. o... pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na   Okresnom   súde   pod   sp.   značkou:   39 Er 720/01   (značka   exekútora   EX   38/01).   Z uvedeného dôvodu podal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, súdnemu exekútorovi JUDr. L. S. dňa 02. 09. 2011 návrh na zmenu účastníka konania... ktorý bol súdnym exekútorom následne doručený Okresnému súdu Bratislava III, a to dňa 08. 09. 2011. Nakoľko exekútor a ani sťažovateľ neobdržali rozhodnutie Okresného súdu, ktorým by podanej žiadosti na zmenu   účastníka   konania   vyhovel,   resp.   neobdržali   žiadne   oznámenie   o   akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa podaného návrhu zo dňa 02. 09. 2011, zaslal sťažovateľ dňa 25. 05. 2012 Okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka konania... Na túto však tiež do dňa podania tohto návrhu neobdržal žiadnu odpoveď... Z   uvedených   dôvodov,   podal   sťažovateľ   dňa   20.   12.   2012   na   Okresný   súd Bratislava III – k rukám predsedu Okresného súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní... Táto sťažnosť predsedovi taktiež zostala bez adekvátnej, resp. akejkoľvek reakcie...

Súčasný   protiprávny   stav   spočíva   v   tom,   že   Okresný   súd,   do   dnešného   dňa nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 02. 09. 2011, čím sa sťažovateľ dostal   do   právneho   stavu   neistoty,   z   dôvodu   prieťahov   v   konaní   spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...

Nakoľko   prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   39   Er   720/01,   zapríčinené Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do rozhodnutia o návrhu na   zmenu   účastníka   konania   nemôže   exekútor   považovať   sťažovateľa   za   oprávneného z exekúcie   EX   38/01,   uplatňuje   si   sťažovateľ   aj   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   1.000,00   Eur.   V   tejto   sume   sťažovateľ   zohľadnil   najmä   dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v   pocitoch   právnej   neistoty   a   straty   dôvery   v   efektívne   poskytnutie   súdnej   ochrany v predmetnej veci.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 porušil základné právo spoločnosti W., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti W., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v   sume   331,12   €   (2   úkony   právnej   pomoci (prevzatie a prvá porada s klientom zo dňa 12. 07. 2013, písomné podanie – sťažnosť zo dňa 15. 07. 2013): 2 x 130,16 € (základom pre výpočet je v zmysle z. č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1/6 vymeriavacieho základu), t. j. 260,32 €, 3 paušálne sumy náhrad: 2 x 7,81 €, t. j. 15,62 € a 20 % DPH: 55,18 €), v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania ku dňu podania sťažnosti.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 39 Er 720/01 zistil, že súdny exekútor JUDr. L. S. doručil 8. septembra 2011 okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania z dôvodu   postúpenia   pohľadávky   oprávneným   S.,   a.   s.,   na sťažovateľku.   Okresný   súd uznesením sp. zn. 39 Er 720/01 z 9. septembra 2013 zmenu oprávneného pripustil.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a   tým   ani   porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“   (II.   ÚS   109/03),   resp.   ak   „argumenty v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v   čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Po   preskúmaní postupu   okresného   súdu   v   danej   veci   ústavný   súd   konštatuje,   že okresný súd pochybil, keď o návrhu súdneho exekútora JUDr. L. S. rozhodol až po dvoch rokoch od doručenia návrhu. Nečinnosť okresného súdu v období od 8. septembra 2011 do 9. septembra 2013 možno hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   (napr.   I. ÚS 42/01).   Ústavný   súd   tiež   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach   vyslovil,   že   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva a iného práva nečinnosťou okresného súdu v exekučnom konaní. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že aj keď postup okresného súdu vo veci sťažovateľky bol poznačený nečinnosťou, táto nečinnosť nemala žiadny vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavný súd nepovažoval doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi   uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013