znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 635/2013-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť S. B., zastúpenej advokátkou JUDr. Olgou Szabóovou, J.   Fučíka   213,   Patince,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 282/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti S. B.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. 635/2013-30 z 24.   októbra   2013   prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie sťažnosť   S. B. (ďalej len „sťažovateľka“),   ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 282/2009. V ostatnej časti bola sťažnosť sťažovateľky   odmietnutá   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie a rozhodnutie, ako aj pre zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na strane žalobcu je účastníkom označeného súdneho konania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha od žalovanej (jej bývalej zubnej   lekárky)   náhrady   škody   vo   výške   1 277,65   €   a náhrady   za   bolesť   a sťaženie spoločenského   uplatnenia.   K priebehu   konania,   ktoré   sa   začalo   podaním   jej   žaloby 1. decembra 2009, uviedla:

,,Predmetnej žalobe   na   začatie   konania   predchádzal môj podnet,   ktorým som   sa obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky..., ktorý prešetril môj podnet a oznámil mi jeho výsledok, v ktorom konštatoval pochybenie odporcu

-stomatológa a opodstatnenosť môjho podania...

Po dôkladnom zvážení všetkých okolností som sa obrátila na nezávislý a nestranný súd so žalobou o náhradu škody vo výške 1 277,65 Eur a o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia...

V predmetnej žalobe som nešpecifikovala výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko pri jej určení   som   chcela   vychádzať   zo   znaleckého   posudku   -   znalca   z   odboru   zdravotníctvo a farmácia, odvetvie stomatológia...

Bola   som   prvostupňovým   súdom   vyzvaná   k   určeniu   výšky   náhrady   škody za nemajetkovú ujmu. Opäť zdôrazňujem, že bez znaleckého posudku požadovaná suma je otázna.   Napriek   tomu   som   musela   uviesť   výšku   náhrady   škody   a   vychádzala   som zo subjektívneho posúdenia veci na základe vlastného uváženia, aj napriek tomu, že výška nároku by mala vyplývať z miery poškodenia, ktoré určí znalec.

Súd ma zároveň vyzval aj na zaplatenie súdneho poplatku. Využila som svoje právo podľa   §   138   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   požiadala   som   prvostupňový   súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko moje finančné pomery túto skutočnosť plne odôvodňovali...

Okresný   súd   svojim   rozhodnutím   zo   dňa   22.   2.   2010   zamietol   môj   návrh na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   nepriznal   mi   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov...

Krajský súd v Nitre rozhodol Uznesením zo dňa 26. 3. 2010 tak, že zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd napokon vo svojom uznesení zo dňa 14. 6. 2010 priznal navrhovateľke oslobodenie   od platenia   súdneho   poplatku.   Na   základe vyššie   uvedených   skutočnosti   je dokázané, že Okresnému súdu Komárno trvalo viac ako pol roka od podania žaloby, aby mi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a vydal uznesenie, na základe ktorého by som bola oslobodená od ich platenia...

Mojim   cieľom bolo,   aby   v uvedenej   právnej   veci   konajúci   súd nariadil   znalecké dokazovanie   vypracovaním   znaleckého   posudku   -   znalcom   z   odboru   zdravotníctvo a farmácia,   odvetvie   stomatológia   hneď   na   začiatku   konania,   aby   som   mohla   správne určiť výšku   nemajetkovej   ujmy.   Preto   som   viac   krát   požiadala   svojimi   prípismi   zo   dňa 22. 2. 2011,   7.   4.   2011,   10.   6.   2011,   26.   8.   2011   Okresný   súd   Komárno,   aby   nariadil znalecké dokazovanie, avšak bezvýsledne.

Okresný   súd   uznesením   zo   dňa   23.   9.   2011,   č.   6C/282/2009-168   po   niekoľko násobných žiadostiach, nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku. Prijatie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania trvalo Okresnému súdu vyše pol roka od doručenia mojej prvej žiadosti.

Medzičasom   boli   na   súde   vypočutí   svedkovia,   ktorí   nemohli   objasniť   okolnosti prípadu pre znalca, preto som niekoľkokrát žiadala aj o výsluch veľmi dôležitého svedka V. R.   -   odborný   konzultant   Úradu   pre   dohľad nad   zdravotnou starostlivosťou,   pobočka Nové Zámky - avšak opätovne neúspešne. Okresný súd mojim žiadostiam nevyhovel, ani na ne neodpovedal. Iba dňa 5. 11. 2012 som obdržala od Okresného súdu Nitra upovedomenie o konaní výsluchu V. R. Dňa 14. 11. 2012 sa uskutočnil výsluch na dožiadanom Okresnom súde Nitra...

Okresný súd Komárno ma vyzval dňa 13. 1. 2012, aby som predložila RTG snímok z októbra 2007 znalcovi v lehote do 10 dní. Nakoľko RTG snímky som nemala k dispozícii, požiadala som o ich zaslanie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky, Najprv tvrdili, že v spise sa nenachádzajú, neskôr ich však našli a zaslali mi ich.... J. S. - znalec vypracoval znalecký posudok, s ktorým ja súhlasiť nemôžem. Znalec ani na jednu z položených otázok nevedel jednoznačne zodpovedať, v značnej miere sa opieral o nedostatočne vedenú zdravotnú dokumentáciu odporcu - stomatológa...

Z vyššie uvedeného dôvodu som sa rozhodla, že dám vypracovať náhradný znalecký posudok iným súdnym znalcom. K nemu som potrebovala RTG snímky, ktoré použil aj súdny znalec J. S. pri vypracovaní svojho znaleckého posudku.

Z   uvedeného   dôvodu   som   nepretržite   viacnásobne   žiadala   sudkyňu   o   zaslanie RTG snímkov, ktorá nereagovala na moje žiadosti zo dňa 18. 12. 2012, 2. 1. 2013 a 19. 3. 2013. Už som nemohla ďalej akceptovať nečinnosť sudcu, vzniesla som prostredníctvom môjho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa   5. 4. 2013 námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni A. N. na Okresnom súde Komárno. Predmetnú námietku zaujatosti som odôvodnila tým, že od samého začiatku súdneho konania je jednoznačne dokázateľné,   že sudkyňa nemá záujem na   spoľahlivom   a náležitom zistení   objektívneho skutkového   stavu   veci,   čo   dokazujú   aj   vyššie   opísané   fakty.   Mám   za   to,   že   celé   súdne konanie   nepredstavuje   garanciu   spravodlivého   súdneho   procesu,   čo   sa   v konečnom dôsledku premietne v budúcnosti aj do vyneseného rozsudku...

Na moju opätovnú žiadosť o vydanie rtg snímkov zo dňa 19. 3. 2013 -zdôrazňujem po 3   mesiacoch   nečinnosti   -   som   obdržala   dňa   5.   4.   2013   odpoveď,   v ktorom   sudca konštatuje   „Vo   vyššie   uvedenej   právnej   veci   na   Vaše   podanie   doručené   súdu   dňa 20. 3. 2013   /žiadosť   o vrátenie   RTG   snímku/   Vám   oznamujem,   že   RTG   snímok   bol predložený navrhovateľkou na preukázanie jej tvrdení v tomto konaní a tým sa stal súčasťou spisu až do právoplatného skončenia veci...“

Ďalej sudkyňa vo svojej odpovedi obdržanej dňa 5. 4. 2013 uvádza: „Ak sa však navrhovateľka rozhodla tento dôkaz vo veci nepoužiť na preukázanie jej tvrdení v tomto konaní, súd jej tento dôkaz môže vrátiť avšak s tým procesným následkom, že tento dôkaz v tomto   konaní   už   nebude   opakovane   predkladaný   súdu   a   súd   vo   veci   rozhodne bez vykonania   tohto   dôkazu   a   tak   posúdi   splnenie   dôkaznej   povinnosti   toho   ktorého účastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené Vás vyzývam, aby ste súdu oznámili do 3 dní, či navrhovateľka naďalej žiada o vrátenie tohto ňou predloženého dôkazu.“

Je   to   veľmi   zarážajúce,   že   Krajskému   súdu   v   Nitre   to   neprekážalo   a   rozhodol uznesením   č.   25   NcC/12/2013-330   zo   dňa   17.   4.   2013,   že   sudkyňa   Okresného   súdu Komárno A. N. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. č. 6 C/282/2009...

Súd bol nečinný, nesledoval môj záujem na tom, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty. Jeho predlžovanie spôsobilo odmietnutie výkonu spravodlivosti. Konajúci všeobecný   súd   nezabezpečil,   ale   porušil   moje   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov.“

4. Sťažovateľka následne 31. júla 2013 doručila ústavnému súdu podanie nazvané doplnenie sťažnosti, v ktorom poukázala na prípis okresného súdu z 1. júla 2013, v zmysle ktorého jej okresný súd oznamuje, že ak si zoberie zo spisu tento rtg. snímok, tak ani na neho a ani na prípadný,,náhradný znalecký posudok“ v ďalšom priebehu konania nebude prihliadať.   Dňa 6. augusta 2013 sťažovateľka ústavný súd informuje, že 26. júla 2013 požiadala   okresný   súd   o odročenie   pojednávania   nariadeného   na   30. júl   2013   z dôvodu choroby   jej   samotnej,   ako   aj   právnej   zástupkyne.   Túto   žiadosť   však   okresný   súd neakceptoval a na pojednávaní 30. júla 2013 vyhlásil rozsudok, ktorým konanie o náhradu bolestného   a sťaženia   spoločenského   uplatnenia   v sume   8 300   €   zastavil   (v   dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti) a zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 1 277,65 €.

5.   V petite   sťažnosti   v rozsahu,   v akom   bola   táto   prijatá   na   ďalšie   konanie, sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu v predmetnom   konaní   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov   konania   spolu   v sume   275,94   €.   Návrh   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   odôvodnila   dlhotrvajúcim   pocitom   neistoty   a nespravodlivosti,   ktoré   im svojím konaním takmer 4 roky spôsobuje okresný súd.

II.

6. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá   na   ústnom   pojednávaní,   a pripojil   spis   sp.   zn.   6   C   282/2009.   Okresný   súd   v liste doručenom 15. mája 2014 k priebehu konania uviedol:

,,Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci konal priebežne a bez prieťahov. Žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku súdu nebola doručená súčasne s podanou žalobou, ale až   dňa   9.   12.   2009.   Preukázať   celkove   osobné   a   majetkové   pomery,   teda   skutočnosti odôvodňujúce   priznanie   oslobodenia   od   súdneho   poplatku   bolo   procesnou   povinnosťou sťažovateľky   t.   j.   v   predmetnom   spore   žalobkyne.   Po   zrušení   uznesenia,   ktorým prvostupňový súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdneho poplatku sa prvostupňový súd ďalej riadil právnym názorom odvolacieho súdu a bez zbytočných prieťahov zadovážil podklady   pre   opakované   rozhodnutie   o   žiadosti   o   priznanie   oslobodenia   od   súdneho poplatku. Z chronológie spisu ďalej vyplýva, že súd vo veci priebežne a bez zbytočných prieťahov vykonal potrebné dokazovanie, ako aj to, že právna zástupkyňa sťažovateľky bola súdom informovaná aj o tom, že pred nariadením znaleckého dokazovania súd považuje za potrebné vykonať výsluch svedkov. V návrhových konaniach podľa § 120 ods. 1 O.s.p. s poukazom   na   dôkaznú   povinnosť   účastníkov   konania   a   z   hľadiska   nestrannosti   súdu v zásade neprípustnú vyhľadávaciu povinnosť súdu, je zadováženie a predloženie dôkazov procesnou   povinnosťou   účastníka   konania   (čo   sa   nemôže   považovať   za   zaťažovanie účastníka konania - ako to uvádza sťažovateľka) a súd je povinný zadovážiť iba taký dôkaz, ktorý si účastník objektívne nemôže sám zadovážiť. Námietka o tom, že súd nereagoval na jej žiadosti o vydanie Rtg. snímky tiež neobstojí, pretože z obsahu spisu vyplýva opak. Čo sa týka predmetu sporu, jedná sa o vec skutkovo a právne zložitú t. j. náhradu škody na zdraví a náhradu odškodnenia bolesti a spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k primeranosti dĺžky predmetného konania je však nutné poukázať na procesné správanie sa sťažovateľky v priebehu konania a doposiaľ vykonaného dokazovania.

Sťažovateľkou boli využité (opakovane) všetky možnosti dané jej Občianskym súdnym poriadkom,   a   to   podávanie   rôznych   procesných   podaní   (napr.   opakované   žiadosti o predĺženie lehoty na vykonanie procesného úkonu účastníka podľa výzvy súdu, podanie námietky zaujatosti, ako aj opakované žiadosti o odročenie pojednávaní), ktorými vytvárala takú procesnú situáciu, aby súd vo veci nemohol vykonávať dokazovanie a po jeho vykonaní rozhodnúť konečným rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že k dĺžke posudzovaného   konania   podstatne   prispeli   aj   okolnosti   na   strane   sťažovateľky. Sťažovateľka   neposkytovala   súčinnosť   súdu   a   pri   podávaní   opakovaných   žiadostí   o odročenie   pojednávaní   si   musela   byť   vedomá   toho,   že   tým   prirodzene   dochádzalo   k odďaľovaniu rozhodnutia aj vo veci samej. Sťažovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa sa v konečnom   dôsledku   dostavili   na   pojednávania   iba   dvakrát   (pri   výsluchu   účastníkov   a svedkov),   následné   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ich   opakovane   žiadala   odročiť.   Pri hodnotení procesného správania sa sťažovateľky preto žiadam zohľadniť tieto skutočnosti, ako aj to, že sťažovateľka aj v čase, kedy bola podaná ústavná sťažnosť podala opakovane žiadosti o odročenie pojednávaní. Z tohto pohľadu môže mať potom jej ústavná sťažnosť iný rozmer a zámer, ako ňou verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty...

Z vyššie uvedeného postupu súdu tiež vyplýva, že som nezistil žiadne také obdobie, ktoré by bolo možné označiť ako nečinnosť súdu, alebo procesne neefektívnu. Som toho názoru, že zákonná sudkyňa konala priebežne a bez prieťahov počas celej doby konania, vykonávala potrebné úkony vyvolané či už dôkaznou situáciou ako aj procesnými úkonmi účastníkov.“

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   zároveň   súhlasil   s upustením od ústneho pojednávania.

7. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa sťažovateľky   v prípise   doručenom   20.   januára   2014   uviedla,   že   súhlasí   s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

8. Po   posúdení   obsahu   súdneho   spisu   v právnej   veci   sťažovateľky,   sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

III.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje aj čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota.“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé   namietané porušenie základného   práva podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,   pričom   tri   základné   kritériá   sú   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00, alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či   postupom   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   došlo   k porušeniu   označených   práv sťažovateľky.   Z obsahu   vyžiadaného   súdneho   spisu   okresného   súdu   vyplývajú   tieto podstatné časové súvislosti korešpondujúce s obsahom vyjadrenia predsedu okresného súdu:

- 1. december 2009 - podaná žaloba sťažovateľky,

- 2. december 2009 - uznesenie okresného súdu s výzvou na doplnenie žaloby,

- 9. december 2009 - súdu doručená žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 11. február 2010 - rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku,

- 9. marec 2010 - súdu doručené odvolanie proti tomuto uzneseniu,

- 11. marec 2010 - vyhotovená predkladacia správa pre Krajský súd v Nitre,

- 15. marec 2010 - doručený spis odvolaciemu súdu,

- 19. apríl 2010 - spis vrátený z Krajského súdu v Nitre, uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie,

- 19. apríl 2010 - úprava zákonnej sudkyne na vyžiadanie podkladov pre rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku,

-   21.   máj   2010   - súdu   bolo   doručené   upresnenie   žaloby   podľa   výzvy,   ako   aj rozhodnutie o znížení dávky a príspevku,

- 14. jún 2010 - uznesenie o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku,

- 9. júl 2010 - súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe,

- 27. júl 2010 - nariadený termín pojednávania na 8. október 2010,

- 10. august 2010 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania,

- 14. október 2010 - súdu faxom doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti,

- 15. október 2010 - pojednávanie odročené na 7. december 2010,

-   7.   december   2010   - odročené   pojednávanie   na   8.   február   2011   z   dôvodu,   že žalobkyňa neovláda úradný jazyk (táto skutočnosť však súdu oznámená vopred nebola),

- 8. február 2011 - pojednávanie (na ktorom bola pripustená zmena petitu žaloby a uskutočnený výsluch účastníkov); pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právnej zástupkyni žalobkyne bolo uložené v lehote 10 dní oznámiť adresu svedkov,

-   15.   marec 2011   –   nariadený termín   pojednávania   na   24.   jún   2011,   na   základe ospravedlnia zástupkyne žalovanej bola 7. apríla 2011 vykonaná úprava zákonnej sudkyne na vydanie upovedomenia o odročení pojednávania na 27. máj 2011,

-   13.   apríl   2011   - oznámenie   súdu   právnej   zástupkyni   žalobkyne   o   tom,   že pred nariadením znaleckého dokazovania považuje za nutné realizovať výsluch svedkov,

- 27. máj 2011 - pojednávanie, uskutočnený výsluch svedkov; pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníkom bolo uložené do 10 dní súdu doručiť písomne dôkazné návrhy,

-   3.   jún   2011   - súdu   faxom   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne   žalobkyne o predĺženie sudcovskej lehoty na predloženie písomného dôkazného návrhu do 13. júna 2011,

- 8. august 2011 - určený termín pojednávania na 23. september 2011,

- 31. august 2011 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania, ako aj opakovaná žiadosť o ustanovenie znalca,

- 23. september 2011 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,

- 19. marec 2012 - súdu doručený znalecký posudok znalca J. S., aj s vyúčtovaním odmeny znalca,

- 2. apríl 2012 - úprava zákonnej sudkyne na doručenie opisu znaleckého posudku, s výzvou   na   vyjadrenie   v   lehote   12   dní,   ako   aj   uznesenia   o   priznaní odmeny   znalcovi z 2. apríla 2012,

- 26. apríl 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku,

- 15. máj 2012 - súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku, ako aj čiastočné späťvzatie žaloby,

- 26. júl 2012 - úprava zákonnej sudkyne na doručenie vyjadrenia znalca právnym zástupkyniam   účastníkov   aj   s   výzvou,   aby   prípadné   dôkazné   návrhy   účastníkov   súdu doručili v lehote 8 dní,

-   7.   september   2012   - súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne   žalobkyne o predĺženie sudcovskej lehoty (pretože sa jedná o veľmi náročný prípad a potrebuje dlhšiu lehotu a konzultáciu s odborníkom, aby mohla podať dôkazný návrh),

- 28. september 2012 - podanie právnej zástupkyne žalobkyne aj s okruhom otázok, na ktoré žiada, aby svedok bol vypočutý,

- 19. október 2012 - zaslaný spis Okresnému súdu Nitra na uskutočnenie výsluchu svedka,

- 26. november 2012 - súdu vrátený spis,

-   19.   december   2012   - súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne   žalobkyne o vydanie   RTG   snímku,   pretože   toto   potrebuje   za   účelom   vypracovania   náhradného znaleckého posudku,

- 16. január 2013 - určený termín pojednávania na 15. marec 2013,

-   13.   marec 2013   - súdu   doručená   faxom   žiadosť   právnej   zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania,

- 14. marec 2013 - úprava zákonnej sudkyne na zrušenie termínu,

- 5. apríl 2013 - súdu doručená námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni,

-   12.   apríl   2013   - spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   námietke zaujatosti,

- 6. máj 2013 - spis vrátený s tým, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z konania rozhodovania vo veci,

- 20. máj 2013 - určený termín pojednávania na 17. júl 2013,

- 15. júl 2013 faxom súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania,

- 15. júl 2013 - faxom oznámené právnej zástupkyni žalobkyne, že súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje,

- 17. júl 2013 - odročené pojednávanie na 30. júl 2013,

- 29. júl 2013 - súdu faxom doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu choroby a práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobkyne,

- 29. júl 2013 - faxom oznámené právnym zástupkyniam účastníkov, že súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje,

- 30. júl 2013 - vyhlásený rozsudok,

- 16. september 2013 - súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku,

- 10. október 2013 - spis predložený odvolaciemu súdu, o odvolaní sťažovateľky ako žalobkyne doteraz odvolacím súdom rozhodnuté nebolo.

12. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľky z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

a) Pokiaľ   ide   o   zložitosť   veci   (právnu   a   skutkovú),   ústavný   súd   konštatuje,   že rozhodovanie o žalobe o náhradu škody na zdraví, prípadne aj o náhrady nemajetkovej ujmy patrí   do   štandardnej   občianskoprávnej   agendy   všeobecných   súdov   a bez   ďalšieho   ho nemožno hodnotiť ako právne ani skutkovo osobitne zložité. V okolnostiach danej veci, najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania ústavný súd pripúšťa určitú mieru skutkovej   zložitosti,   táto   však   nemala   priamy   vplyv   na   dĺžku   predmetného   konania na okresnom súde.

b) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil viaceré okolnosti, ktoré museli byť zohľadnené v jej neprospech pri posudzovaní celkovej dĺžky konania. Išlo o:

podanie žaloby s̶ nevykonateľným petitom, v dôsledku čoho ju musel okresný súd vyzývať na jej doplnenie, ktoré uskutočnila až po takmer šiestich mesiacoch od podania žaloby,

opakované žiadosti o̶ odročenie pojednávania (8. októbra 2010, 15. októbra 2010, 23. septembra 2011, 15. marca 2013), ktoré boli okresným súdom akceptované spravidla z dôvodov   na   strane   právnej   zástupkyne sťažovateľky.   Aj   keď   ústavný   súd   uznáva,   že niektoré   z uvedených   žiadostí   o odročenie   pojednávaní   boli   relevantne   odôvodnené, nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľky) na prieťahy v konaní   neprihliadnuť   na   tieto   okolnosti,   pokiaľ   skutočne   mali   preukázateľný   dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

opakované žiadosti právnej zástupkyne sťažovateľky o̶ predĺženie sudcovskej lehoty na vyjadrenie, resp. predloženie dôkazných návrhov, z dôvodu ňou tvrdenej,,náročnosti prípadu“.

c) Pokiaľ ide o postup okresného súdu v predmetnom konaní, možno konštatovať, že tento postupoval plynulo a v zásade sústredene a efektívne. Nadväznosť procesných úkonov okresného   súdu   vyplývajúca   z účinnej   procesnoprávnej   úpravy   jeho   postupu   bola primeraná,   rešpektovala   kontradiktórnosť   civilného   procesu   a   zodpovedala   aktuálnej dôkaznej situácii. Čiastočnú zodpovednosť za zistenú dobu konania možno okresnému súdu pripísať   iba   v počiatočnom   štádiu   konania,   keď   jeho   nesprávne   uznesenie   o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zrušil odvolací súd. Táto však nemala zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania, keďže v čase rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov sťažovateľka   opravovala   svoju   žalobu   a jej   doplnený   petit   doručila   okresnému   súdu   až takmer šesť mesiacov po podaní žaloby. Pokiaľ ide o výhrady sťažovateľky k neskorému nariadeniu   znaleckého   dokazovania,   ústavný   súd   konštatuje,   že   poradie   dokazovania a postupnosť dôkazných prostriedkov určuje v zásade všeobecný súd podľa konkrétnych okolností   prípadu.   Vzhľadom   na   charakter   súdenej   veci   sťažovateľky,   kde   išlo   o jej zdravotný   stav,   však   ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu,   ktorý   najskôr vypočul účastníkov a svedkov, a až následne nariadil znalecké dokazovanie, bol rozumne odôvodnený a nemal priamy dopad na označené práva sťažovateľky.

13. Iste,   dobu   tri   a pol   roka   konania   o civilnej   veci   na   jednom   stupni   súdnictva spravidla   nemožno   hodnotiť   ako   primeranú,   v konkrétnych   okolnostiach   prípadu   však podstatný   podiel   na   tejto   dobe   možno   vzhľadom   na   už uvedené   pripísať   sťažovateľke. Okresný súd naopak postupoval plynule, bezprieťahovo, spis predkladal odvolaciemu súdu na   rozhodovanie   o procesných   otázkach   (oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   návrh na vylúčenie sudkyne) promptne, procesné návrhy účastníkov bezodkladne zasielal druhej strane, termíny pojednávaní určoval v ústavne akceptovateľných lehotách.

Vzhľadom   na uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   nebolo   možné   z hľadiska komplexného posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny ani jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Keďže sťažnosti vyhovené nebolo, ďalšími návrhmi sťažovateľky sa ústavný súd pri   svojom   rozhodovaní   ďalej   nezaoberal   (primerané   finančné   zadosťučinenie).   Keďže sťažovateľka v konaní úspech nemala, nepripadalo do úvahy, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014