znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 633/2013-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana Ľalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   VP.   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   VP.   s.   r.   o.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní   vedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti VP. s. r. o. finančné zadosťučinenie nepriznáva.

4. Spoločnosti   VP.   s.   r.   o.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 633/2013-16 z 24. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   VP.   s. r. o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na strane žalobcu je účastníkom označeného súdneho   konania   vedeného   na   okresnom   súde,   v   ktorom   sa   domáha   od   Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 13 278 429,87 Sk (440 763,12 €) z titulu náhrady škody. K priebehu konania, ktoré začalo podaním   jej   žaloby   15.   októbra   2008,   uviedla,   že   po   dvoch   rokoch   nečinnosti   podala 8. novembra 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní k rukám predsedníčky okresného súdu. Táto sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná a predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 15. novembra 2010 uviedla, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi, a preto ho bude   ďalej   priebežne   sledovať   tak,   aby   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany okresného súdu   ďalej nedochádzalo. V ďalšom   sťažovateľka poukázala na postup súdu a účastníkov v konaní, zvýraznila podľa jej názoru šikanózny a účelový návrh žalovanej na zloženie   preddavku   na   trovy   konania,   dvojinštančné   rozhodovanie   o   tomto   návrhu, odročovanie   pojednávaní   bez   splnenia   zákonných   podmienok   na   takýto   postup,   ako   aj na iné, podľa jej názoru rozhodujúce skutočnosti.  

3. Vo vzťahu k jednotlivým kritériám, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažovateľka uviedla:

,,Namietaným nekonaním poznamenaným viac ako 4 rokov, 8 mesiacov, porušením ust. §-u 6 O.s.p. a procesné neefektívnymi ad hoc úkonmi porušovateľ vedome a neprípustne predĺžil stav neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania, ktoré nebyť zjavnej pasivity porušovateľa už nielenže mohlo, ale aj malo byť dávno právoplatne ukončené. A to max. do jedného roka od podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I.

Sťažovateľ   vníma   pasivitu   a   neefektívne,   zmätočné   konanie   porušovateľa   ako odmietnutie spravodlivosti súdneho konania.

Konanie v danej veci nie je zložité po skutkovej a právnej stránke. Nesprávny úradný postup exekútora voči sťažovateľovi za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. bol ustálený z podnetu Ministra spravodlivosti SR v disciplinárnom konaní voči exekútorovi orgánom SKE (rozhodnutie DK č. 20/2006).

Vec   má   pre   sťažovateľa   mimoriadny   význam.   Tento   stav   neistoty   a   bezmocnosti sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania na Okresnom súde Bratislava I aj naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá.

Na prieťahoch a neefektívnom konaní súdu sa sťažovateľ nepodieľal, dôkazom sú priložené   listinné   dôkazy,   ako   aj   spisový   materiál   Okresného   súdu   Bratislava   I (tzv. prázdny spis).

Sťažovateľ   od   počiatku   mal   a   má   iba   záujem   na   zákonnom   a   spravodlivom rozhodnutí   súdu   v   predmetnej   kompenzačnej   veci   v   primeranej   lehote,   čo   porušovateľ zjavne naďalej neprípustne ignoruje. Navyše konaním odporkyne - Slovenskej republiky - došlo   účelovým   zneužitím   procesného   práva   k   predĺženiu   neistoty   sťažovateľa o 1 rok a ½ roka.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému   súdu   ďalej konať bez zbytočných   prieťahov,   priznal jej   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume 269,58 €.

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Okresný súd   v   liste   doručenom   10.   marca   2014   po   rekapitulácii   dôvodov   sťažnosti   poukázal na priebeh   konania, pričom   sa   stotožnil   s názorom   sťažovateľky, že od   podania   žaloby 15. októbra 2008 do 10. januára 2011 bolo konanie poznačené prieťahmi, v nasledujúcom období   však   okresný   súd   konal   priebežne.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   ďalšom poukázala na úkony, ktoré okresný súd vo veci vykonal (rozhodovanie o návrhu žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania, rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty), ale aj na pojednávania,   ktoré   museli   byť   odročené   z   dôvodov   na   strane   sťažovateľky (12. septembra 2011, 25. januára 2012, 16. januára 2013). Na záver vyjadrenia okresný súd uviedol:

,,Prosím   ústavný   súd,   aby   prihliadol   na   skutočnosť,   že   celkovú   dĺžku   konania ovplyvnilo   správanie   sťažovateľky,   ktorá   opätovne   žiadala   o   odročenie   vytýčených pojednávaní (za čo jej súd uložil aj poriadkovú pokutu), ako aj na skutočnosť, že spis sa v období od 30.7.2012 do 11.9.2012 a od 22.2.2013 do 15.4.2013 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave.“

Okresný súd zároveň uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.  

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa sťažovateľky   v   prípise   doručenom   24.   januára   2014   uviedla,   že   súhlasí   s   upustením od ústneho pojednávania vo veci.

7.   Po   posúdení   obsahu   súdneho   spisu   v   právnej   veci   sťažovateľky,   sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára právna istota.“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil,   že každé   namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,   pričom   tri   základné   kritériá   sú   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu súdneho spisu v zhode s vyjadrením predsedníčky okresného súdu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

•15. októbra 2008 bola podaná žaloba sťažovateľky,

•28. októbra 2008 okresný súd uznesením uložil sťažovateľke, aby opravila a doplnila žalobu,

•2. decembra 2008 bolo doručené opravené podanie – žaloba sťažovateľky,•19. decembra 2008 okresný súd uznesením vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

•29. mája 2009 doručené okresnému súdu vyjadrenie žalovanej,

•11. marca 2010 prvá zmena zákonného sudcu,

•9. augusta 2010 druhá zmena zákonného sudcu, spis pridelený opäť novej zákonnej sudkyni,

•5. novembra 2010 bol nariadený termín pojednávania na 10. január 2011,•10.   januára   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky označené ako doplnenie podania spolu s listinnými dôkazmi,

•10.   januára   2011   meritórne   pojednávanie   za   účasti   účastníkov,   odročené na 18. apríl 2011 pre účely vykonania navrhnutých dôkazov a oboznámenia sa s podaním sťažovateľky z toho istého dňa,

•18.   apríla   2011   meritórne   pojednávanie   za   účasti   účastníkov,   odročené na 12. september 2011 pre účely vykonania ďalších dôkazov,

•12. septembra 2011 pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky pre práceneschopnosť konateľa,

•25. januára 2012 pojednávanie odročené na žiadosť sťažovateľky z dôvodu kolízie s výsluchom jej konateľa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Nové Zámky,•16. apríla 2012 meritórne pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľky – jej ospravedlnenie nebolo súdom akceptované a uznesením jej bola uložená poriadková pokuta v sume 300 €. Uznesením odvolacieho súdu zo 6. septembra 2012 bolo toto uznesenie potvrdené,

•19.   septembra   2012   meritórne   pojednávanie   za   prítomnosti   všetkých účastníkov, odročené na 16. január 2013,

•24.   septembra   2012   doručené   podanie   sťažovateľky,   nazvané   ako   žaloba (kompenzačná),   ktorou   sa   sťažovateľka   proti   Slovenskej   republike,   zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 3 713,62 € s príslušenstvom a trov konania,

•10.   januára   2013   sťažovateľka   požiadala   o   odročenie   pojednávania nariadeného na 16. január 2013 z dôvodu kolízie pojednávaní, okresný súd jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na 17. apríl 2013,

•pojednávanie 17. apríla 2013 za prítomnosti všetkých účastníkov, odročené na 29. máj 2013, keďže spis po vrátení z krajského súdu bol konajúcej sudkyni predložený až v deň pojednávania,

•21.   mája   2013   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   žalovanej   o   odročenie pojednávania   určeného   na   29.   máj   2013,   okresný   súd   jej   žiadosti   vyhovel   a   odročil pojednávanie na 17. jún 2013,

•17. júna 2013 pojednávanie odročené z dôvodu náhleho ochorenia dieťaťa zákonnej sudkyne,

•7. októbra 2013 na pojednávaní bez prítomnosti sťažovateľky (sťažovateľka sa ospravedlnila, súhlasila však s konaním v jej neprítomnosti) vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal,

•7. novembra 2013 okresný súd predvolal účastníkov na pojednávanie určené na 11. december 2013 pre účely rozhodnutia dopĺňajúcim rozsudkom,

•11. decembra 2013 pojednávanie odročené na neurčito s tým, že okresný súd (aj vzhľadom na podanú sťažnosť na ústavnom súde) zváži ďalší postup v konaní,•16. decembra 2013 okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku zo 7. októbra 2013.

11. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľky z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ   ide   o   zložitosť   veci   (právnu   a   skutkovú),   ústavný   súd   konštatuje,   že predmetná   vec   je   bežnou   občianskoprávnou   vecou,   ktorá   za   štandardných   okolností nevykazuje zvýšenú náročnosť.

Pri   hodnotení   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   ústavný   súd   zistil viaceré okolnosti, ktoré boli zohľadnené v jej neprospech pri posudzovaní doterajšej dĺžky konania. Ide o opakované žiadosti o odročenie pojednávaní z rôznych dôvodov na jej strane, ako   aj   realizáciu   procesných   podaní   v   deň   pojednávania   (prípadne   krátko   pred   ním), v dôsledku   čoho   sa   s   nimi   ani   súd   a   ani   protistrana   nemohli   včas   pred   pojednávaním oboznámiť.   Aj   keď   ústavný   súd   uznáva,   že   niektoré   z   uplatnených   dôvodov   žiadostí o odročenie   pojednávaní   boli   relevantnými   dôvodmi   na   ospravedlnenie   jej   neúčasti na pojednávaniach,   nemožno   však   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   takéhoto   účastníka (sťažovateľky) na prieťahy v konaní neprihliadnuť na tieto okolnosti, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

V postupe   okresného súdu   v predmetnej   veci   zistil   ústavný   súd viaceré obdobia nečinnosti, rozhodujúcou však bola zistená nečinnosť okresného súdu v období rokov 2009 a   2010,   ktorú   napokon   potvrdila   aj   predsedníčka   súdu.   Po   doručení   vyjadrenia žalovanej k žalobe   29.   mája   2009   totiž   okresný   súd   vo   veci   neurobil   žiaden   úkon až do 5. novembra 2010, keď nariadil pojednávanie na 10. január 2011. Úkony okresného súdu teda v napadnutom konaní minimálne po dobu 17 mesiacov nesmerovali k odstráneniu právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného v citovanom článku ústavy a článku dohovoru. V nasledujúcom období síce okresný   súd   vo   veci   priebežne konal, nič   to   však   nemení na   závere,   že   celková   dĺžka konania (zatiaľ iba na súde prvého stupňa) presiahla päť rokov.

12. Ústavný súd preto výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov (vec stále nie je právoplatne skončená a spis bude po vrátení z ústavného súdu v dispozícii okresného súdu).

IV.

13.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   uplatnila   aj   svoj   návrh   na   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď   následky   porušenia   práv   sťažovateľa   (zbytočné   prieťahy   v   konaní)   už   nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd však rozhodnutím sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, a to z dôvodov, že sama svojím správaním   prispela   k   doterajšej   celkovej   dĺžke   konania,   a   zároveň   preto,   že   zo   svojej rozhodovacej   činnosti   o   podaniach   sťažovateľky,   resp.   jej   konateľa   (zatiaľ   vyše 60 sťažností)   disponuje   poznatkami,   že   sťažovateľka   v   obdobnej   miere   využíva   svoje procesné práva v konaniach pred všeobecnými súdmi a následne podáva ústavnému súdu sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v   týchto   konaniach   (porovnaj   napr.   I.   ÚS   767/2013). Uvedené správanie sťažovateľky vyvoláva otázku, či jej postup nenesie znaky účelovosti. Preto   aj   vzhľadom   na   zistené   konkrétne   okolnosti   tejto   veci   bližšie   uvedené   v   bodoch 10 a 11   odôvodnenia   tohto   nálezu   dospel   ústavný   súd   k   názoru,   že   aj   konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru   je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku. Ústavný súd   preto neuznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie.

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou.   Advokátka   vykonala   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie). Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný   paušál   7,81   €,   teda   spolu   137,97   €.   Odmena advokátke   za   poskytnuté   služby v konaní pred ústavným sudom   (za   2   úkony   právnych   služieb   a   2   x   paušálna náhrada) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže sťažovateľka si uplatnila trovy konania len vo výške 269,58 €, ústavný súd jej ich priznal a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto   rozhodnutia.   Priznanú   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014