znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 63/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoobchodnou   spoločnosťou   Advokátska   kancelária   Bauer   s.   r.   o.,   Dénešova   19,   Košice,konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   Richarda   Bauera,   vo   vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 188/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s. r. o.,Dénešova   19,   Košice,   konajúcou   prostredníctvom konateľa   a   advokáta   JUDr.   RichardaBauera, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 188/2012 (ďalejlen „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Ako vyplýva z obsahu spisu vedeného krajským súdom pod sp. zn. 9Co 188/2012, ale   aj   z   Oznámenia   krajského   súdu,   sťažovateľ   podal   proti   Rozsudku   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len ako „okresný súd“) č.k. 10C/68/2011-97 zo dňa 17. januára 2012 (ďalej   len   ako   „napadnutý   rozsudok“)   odvolanie,   pričom   krajský   súd   o   ňom   rozhodol Uznesením č.k. 9Co 188/2012-211 zo dňa 28. februára 2014 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie s celým spisovým materiálom dňa 15. apríla 2014. Podľa následných zistení právnej zástupkyne sťažovateľa, ako aj z prípisu krajského súdu zo dňa 10. septembra 2014 je zrejmé, že namietané konanie vedené pôvodne pred krajským súdom pod sp. zn. 9Co 188/2012 bolo ku dňu doručenia rozhodnutia centra právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 30. júla 2014 už viac ako tri mesiace skončené a pred krajským súdom viac ako tri mesiace neprebiehalo.

Aj   napriek   uvedenému   nakoľko   je   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   viazaná rozhodnutím   centra,   ako   aj   pokynmi   sťažovateľa   podáva   v   zmysle   pokynov   klienta Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej, len ako „ústavný súd“) túto sťažnosť (ďalej len ako „sťažnosť“).

Sťažovateľ uvádza, že namietané konanie vedené pred krajským súdom od 25. apríla 2012   do   15.   apríla   2014,   bolo   poznačené   viac   ako   23   mesačnou   úplnou   nečinnosťou krajského súdu, viac ako 23 mesiacov nebol v odvolacom konaní uskutočnený žiaden úkon, čo   v   konečnom   dôsledku   spôsobilo   zbytočné   prieťahy   v   namietanom   konaní.   Predmet namietaného konania nebol podľa sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Namietané konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť o jeho odvolaní.

Nakoľko dlhodobo nedochádzalo zo stany krajského súdu k vykonaniu akéhokoľvek úkonu smerujúceho k rozhodnutiu o odvolaní a v konečnom dôsledku k skončeniu veci sťažovateľa pred odvolacím súdom podal dňa 30. apríla 2014 sťažovateľ v predmetnom konaní v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. osudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť k rukám predsedníčky krajského súdu. Prípisom Spr. 2139/2014 zo dňa 26. mája 2014 bola sťažnosť sťažovateľa vyhodnotená zo strany podpredsedníčky krajského súdu ako dôvodná.»

Na základe uvedeného sťažovateľ považuje „postup krajského súdu v namietanom konaní, za postup, ktorý je poznačený dlhodobým obdobím nečinnosti a neschopnosťou porušovateľa   rozhodnúť   vo   veci,   pretože   dlhodobo,   viac   ako   23   mesiacov,   efektívne nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa v odvolacom konaní, pričom iba jeho nesústredený postup spôsobil doterajšiu dĺžku namietaného konania.

S   prihliadnutím   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   má   sťažovateľ   za   to,   že v posudzovanom   prípade   boli   zo   strany   krajského   súdu   spôsobené   zbytočné   prieťahy v namietanom súdnom konaní, čím došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľa na spravodlivé a rýchle rozhodnutie v žalovanej veci najmä s prihliadnutím na predmet sporu, nečinnosť a neefektívnu činnosti krajského súdu, ako aj neprimeranosť dĺžky namietaného konania   vo   vzťahu   k   predmetu   konania.   Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   sa   sťažovateľ domáha   vyslovenia   porušenia   ním   namietaných   práv,   ako   aj   priznania   primeraného finančného zadosťučinenia nálezom ústavného súdu.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:„1.   Základné   právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9Co 188/2012 porušené boli.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛, trovy právneho zastúpenia v sume 736,91 €... na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnej veci malo dôjsť postupom krajskéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 188/2012.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právnyprostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02,III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšiekonanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných právalebo slobôd sťažovateľa.

Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, namietané konanie bolo skončené vydanímuznesenia krajského súdu sp. zn. 9 Co 188/2012 z 28. februára 2014 a súdny spis bolOkresnému súdu Bratislava II vrátený 15. apríla 2014. V sťažnosti sťažovateľa z 2. februára2015 doručenej ústavnému súdu v rovnaký deň sám právny zástupca sťažovateľa [viazanýrozhodnutím Centra právnej pomoci – Kancelárie Bratislava (ďalej len „centrum“), ktorýmbol   určený   za   zástupcu   sťažovateľa   v   tejto   veci]   konštatoval,   že   namietané   konaniena krajskom súde neprebiehalo už viac ako 3 mesiace ku dňu doručenia rozhodnutia centra.

Sťažovateľ sa ochrany svojich označených práv domáhal zjavne až po uplynutí lehotydvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015