znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 63/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 291/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 291/2006.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v dĺžke konania, v nesprávnom meritórnom rozhodnutí okresného súdu vo veci samej rozsudkom z 25. októbra 2006, ako aj v nesprávnych procesných rozhodnutiach okresného súdu jeho uzneseniami vydanými v namietanom konaní.

Sťažovateľ pripojil k sťažnosti aj svoju sťažnosť na prieťahy v konaní podanú 6. júla 2010 predsedníčke okresného súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

II.B.   Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu BA II   konať vo veci 52C/291/2006 spravodlivo, zabezpečiť dôkazy a rešpektovať existenciu falsifikátov pri rozhodovaní. II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000 EUR (pre opakované delikty) v lehote 3 dni od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu. Okresný súd je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania v prípade omeškania vo výške 200 EUR denne za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Ústavný súd zrušuje Rozsudok OS BA II 52/291/06-87 z dňa 25. 10. 2006, uznesenie 52C/291/06-111 z dňa 10. 05. 2007, uznesenie 52C/291/06-154 z dňa 07. 09. 2007.“

Sťažovateľ   požiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   pre zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 291/2006.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 52 C 291/2006 zistil tento priebeh konania:

Žalobou   podanou   okresnému   súdu   20.   februára   2006   sa   žalobca   označený   ako „BYTOVKA..., spoločenstvo vlastníkov bytov, D...“, domáhal proti žalovanému označenému ako „MUDr. Š. B..., B...“, zaplatenia sumy 25 083 Sk s príslušenstvom.

Okresný   súd   v   marci   2006   vydal   vo veci   platobný rozkaz, v   máji 2006   žalobca upravil   označenie   mena   žalovaného   na „MUDr.   D.   B.“ a   okresný   súd   zrušil   vydaný platobný rozkaz. V auguste 2006 bola zaslaná sťažovateľovi ako žalobcovi na vyjadrenie žaloba, 11. októbra 2006 sa vo veci konalo prvé pojednávanie a 25. októbra 2006 druhé pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (okresný súd čiastočne vyhovel žalobe a v ostatnej časti ju zamietol, trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania).

Po   odvolaniach   podaných   oboma   účastníkmi   proti   rozsudku   okresného   súdu z 25. októbra 2006 bol spis 20. decembra 2006 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   a 7. mája 2007 bol vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaniach   z   dôvodu,   že   sťažovateľ   nezaplatil   súdny   poplatok   za   odvolanie,   čo odôvodňuje zastavenie konania o odvolaní sťažovateľa okresným súdom.

Uznesením z 10. mája 2007 okresný súd zastavil konanie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku z 25. októbra 2006 pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Po odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 10. mája 2007 bol spis 11. júna 2007 predložený krajskému súdu a 29. júna 2007 bol vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že dosiaľ okresný súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku.

Uznesením   zo   7.   septembra   2007   okresný   súd   rozhodol   o   žiadosti   sťažovateľa o priznanie oslobodenia od poplatku tak, že mu oslobodenie nepriznal.

Po odvolaní sa sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 7. septembra 2007 bol spis 16. januára 2008 predložený krajskému súdu a 15. júla 2008 bol vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu z 30. júna 2008 o zrušení uznesenia okresného súdu zo 7. septembra 2007 a o zrušení rozsudku okresného súdu z 25. októbra 2006 a vrátení veci na ďalšie   konanie.   Krajský   súd   odôvodnil   svoje   rozhodnutie   procesnými   vadami   konania spočívajúcimi v nesprávnom označení žalobcu v zrušenom uznesení a rozsudku. Po vrátení veci žalobca upresnil svoje označenie v žalobe v súlade s jeho registráciou ako právnickej osoby na „BYTOVKA... D...“.

Pojednávanie nariadené na 28. november 2008 bolo zrušené z dôvodu, že v inom konaní, ktorého účastníkom bol sťažovateľ a ktoré prerokúvala totožná zákonná sudkyňa ako posudzované konanie, bola táto sudkyňa vylúčená. Z uvedeného dôvodu bola opatrením predsedníčky súdu z 20. novembra 2008 vec pridelená novému zákonnému sudcovi.

Ďalšie   pojednávanie   sa   konalo   27.   mája   2009,   na   ktorom   bola   vec   meritórne prerokovaná.

Podaním doručeným okresnému súdu   1. júna 2009 sťažovateľ vzniesol   námietku zaujatosti zákonného sudcu, dôvody svojej námietky zhrnul aj na pojednávaní konanom 29. júna   2009,   ktoré   bolo   následne   odročené   na   neurčito   pre   účely   preloženia   spisu krajskému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke.

Spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti 13. novembra   2009   a   vrátený   okresnému   súdu   11.   decembra   2009   bez   rozhodnutia o námietke   z   dôvodu,   že   obsahovo   ide   o námietku,   na   ktorú   okresný   súd   neprihliada a nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie s poukazom na § 14 ods. 3 s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa   9.   decembra   2010   okresný   súd   nariadil   vo   veci   ďalšie   pojednávanie   na 24. január 2011, ktoré sa riadne konalo a na ktorom bola vec meritórne prerokovaná a pojednávanie bolo odročené na 7. marec 2011.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Pokiaľ sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v nesprávnom meritórnom rozhodnutí   okresného   súdu   vo   veci   samej   rozsudkom   z   25.   októbra   2006,   ako   aj v nesprávnych   procesných   rozhodnutiach   okresného   súdu   jeho   uzneseniami   vydanými v namietanom konaní 10. mája 2007 a 7. septembra 2007, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu a jeho rozhodnutia mohli byť na základe prípustného opravného prostriedku a   aj   boli   na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania   preskúmané   krajským   súdom, a preto na ich preskúmanie nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmieta pre nedostatok svojej právomoci.

Sťažovateľ videl porušenie ním označených práv aj v nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   síce   v   postupe   okresného   súdu   je možné   ustáliť isté procesné pochybenia (nesprávne označenie účastníkov v rozhodnutiach, predčasné alebo nedôvodne predkladanie spisu krajskému súdu na konanie o odvolaniach), uvedené však vzhľadom na dĺžku konania (v trvaní piatich rokov) nie je možné hodnotiť ako taký prieťah v konaní, ktorý by mohol viesť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Pred doručením sťažnosti ústavnému súdu 10. decembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. január 2011, ktoré bolo odročené na 7. marec 2011, z čoho vyplýva, že okresný súd vo veci v čase doručenia sťažnosti riadne konal a jeho konanie necharakterizujú prieťahy a nečinnosť.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011