znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 63/08-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z.,   K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   V-2   8   Nc   28/96 p o r u š i l   základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. I. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. I. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 098 Sk (slovom desaťtisícdeväťdesiatosem   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 63/08-20   z 20. februára   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   I.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 Nc 28/96.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:

Sťažovateľ si žalobou doručenou okresnému súdu 16. októbra 1996 uplatnil náhradu škody proti žalovanému P. S. J.

Sťažovateľ podaním z 22. septembra 1997 požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 z 5. marca 2000 konanie zastavil   z dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku.   Sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením sp. zn. 14 Co 230/00 z 27. septembra 2000 sťažovateľom napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Sťažovateľ podal   proti   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   sp.   zn.   14   Co   230/00   z   27.   septembra   2000 dovolanie podaním z 20. novembra 2000. Podľa sťažovateľa okresný súd nekonal skoro šesť rokov. Na dovolanie sťažovateľa z 20. novembra 2000 okresný súd reagoval až listom sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 z 25. októbra 2006, ktorým vyzval sťažovateľa, aby si v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy zvolil právneho zástupcu z radov advokátov a oznámil okresnému súdu, ktorý advokát ho bude v dovolacom konaní zastupovať. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu z 25. októbra 2006 reagoval podaním zo 17. novembra 2006, pričom namietal prieťahy v konaní.

Okresný súd podaním z 15. februára 2007 opätovne poučil sťažovateľa o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Sťažovateľ podaním z 8. januára 2007 oznámil konajúcemu súdu ustanovenie svojho právneho zástupcu.

Okresný súd listom, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 25. mája 2007, vyzval sťažovateľa ako navrhovateľa na doplnenie dovolania z 20. novembra 2000 opätovne v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom ho poučil, že ak v stanovenej lehote dovolanie   neopraví,   resp.   nedoplní,   predloží   súd   prvého   stupňa   dovolanie   dovolaciemu súdu.

Podľa názoru sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré trvajú ku dňu podania sťažnosti.

3. Na základe už uvedených skutočností sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní spis. zn. V-2 8 Nc/28/96 porušené bolo.

2. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- Sk,... ktoré je mu Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia

3. I. P. priznáva úhradu trov konania 6.296,- Sk..., ktoré je Okresný súd Bratislava III.   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   V.   Z.,   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 1. februára 2008 písomne vyjadril   okresný   súd   (sp.   zn.   Spr   3063/08)   a podaním   z   25.   marca   2008   (sp.   zn.   Spr. 3162/08)   zotrval   na svojom   vyjadrení z 1.   februára 2008.   Právny zástupca   sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu zaujal písomné stanovisko podaním z 10. marca 2008.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Vec sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 bola právoplatne skončená uznesením súdu zo dňa 05. 03. 2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 230/00 zo dňa 27. 09. 2000 s právoplatnosťou dňom 20. 10. 2000. Dňa 22. 11. 2000 bolo vo veci súdu doručené   dovolanie.   Dňa   05.   08.   2006   bol   navrhovateľ   súdom   vyzvaný   na   zvolenie   si právneho zástupcu. Dňa 29. 11. 2006 navrhovateľ doložil plnú moc pre právneho zástupcu JUDr. Z. Dňa 11. 05. 2007 bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád dovolania. Dňa 06. 06.   2007   bolo   súdu   doručené   doplnenie   dovolania.   Dňa   31.   08.   2007   bol   spis predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o dovolaní. Dňa 09. 11. 2007 bol spis Najvyšším   súdom   SR   vrátený   s   tým,   že   je   treba   zistiť   včasnosť   podaného   dovolania. Úpravou   súdu   zo dňa 07.   01.   2008 bol navrhovateľ   vyzvaný na preukázanie   včasnosti podania   dovolania.   Možno   však   konštatovať,   že   prieťah   v   konaní   čiastočne   zavinil i sťažovateľ,   nakoľko   jeho   konanie   bolo   zastavené   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku. Dovolanie podal bez právneho zastúpenia, a toto doložil súdu až dňa 29. 11. 2006 od kedy sa vo veci riadne koná.“

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol: „Sťažovateľ vyjadrenie Okresného súdu Bratislava III č. Rvp 7/08 zo dňa 01. 02. 2008, č. Spr. 3063/08 vo veci sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 berie na vedomie, pričom   poukazuje   na   tú   časť   jeho   vyjadrenia,   v   ktorom   Okresný   súd   Bratislava   III nepochybne konštatuje, že v čase od 22. 11. 2000, kedy mu bolo doručené dovolanie, až do 05.   08.   2006   kedy   súd   vyzval   sťažovateľa   ako   navrhovateľa   na   zvolenie   si   právneho zástupcu, bol nečinný.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

6. Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 20. februára 2008 I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Peter Brňák a Lajos Mészáros (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 účinného od 1. marca   2008   I.   senát   ústavného   súdu   tvoria   sudcovia   Peter   Brňák   (predseda   senátu), Marianna   Mochnáčová   (sudkyňa)   a Milan   Ľalík   (sudca).   Z uvedeného   dôvodu   vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.  

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomnosti,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa proti odporcovi P. S. J. o náhradu škody podal 16. októbra 1996 Okresnému súdu Bratislava-vidiek žalobný návrh. K žalobe pripojil okrem iného zmluvu o prenájme poľnohospodárskej pôdy, výpočet výšky škody, výpis z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel.

Okresný súd... žalobný návrh zaevidoval pod sp. zn. 8 Nc 28/96.Okresný   súd   uznesením   č.   k.   V-2   8   Nc   28/96-22   z   24.   februára   1997   vyzval sťažovateľa pod následkom zamietnutia žalobného návrhu na doplnenie žalobného návrhu a odstránenie vady podania tak, aby petit návrhu bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.Sťažovateľ podaním 24. júna 1997 upresnil žalobný petit.Sudca dal 14. augusta 1997 kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Sťažovateľ   podaním   24.   septembra   1997   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od zaplatenia súdneho poplatku.

Sudca   dal   9.   októbra   1997   kancelárii   pokyn,   aby   zaslala   sťažovateľovi   dotazník slúžiaci k oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov na vyplnenie a vrátenie okresnému súdu.Okresný súd uznesením č. k. V-2 8 Nc 28/96-29 z 5. marca 2000 zastavil konanie vo veci. Podpredseda okresného súdu odpovedal 9. mája 2000 listom sp. zn. Spr. 2025/00 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní podanú 6. marca 2000.

Dňa 18. mája 2000 sudca dal kancelárii pokyn doručiť sťažovateľovi uznesenie č. k. V-2 8 Nc 28/96-29 z 5. marca 2000 o zastavení konania.

Sťažovateľ podal 5. júna 2000 odvolanie proti uzneseniu č. k. V-2 8 Nc 28/96-29 z 5. marca 2000.

Sudca dal 26. júna 2000 kancelárii pokyn predložiť spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Sťažovateľ podaním 21. augusta 2000 požiadal okresný súd o vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14 Co 230/00-37 z 27. septembra 2000 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie potvrdil.

Predmetný spis bol okresnému súdu vrátený 4. októbra 2000.Sudca   dal   10.   októbra   2000   kancelárii   pokyn   doručiť   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave č. k. 14 Co 230/00-37 sťažovateľovi.

Sťažovateľ 20. októbra 2000 osobne prevzal uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 230/00-37.

Okresný   súd   22.   novembra   2000   prijal   sťažovateľovo   dovolanie   proti   uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 230/00-37.

Sťažovateľ podaním 26. januára 2001 požiadal okresný súd o vydanie predbežného opatrenia.

Okresný súd listom sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 z 5. augusta 2006 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil, koho si zvolil za advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, v opačnom prípade konanie zastaví. Pošta zásielku vrátila ako nedoručenú.

Okresný súd listom sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 z 25. októbra 2006 vyzval sťažovateľa, aby   v lehote   10   dní   oznámil,   koho   si   zvolil   za   advokáta   na   zastupovanie   v dovolacom konaní, v opačnom prípade konanie zastaví.

Sťažovateľ 27. novembra 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní.Okresnému   súdu   bolo   29.   novembra   2006   doručené   splnomocnenie,   ktoré   udelil sťažovateľ pre advokáta JUDr. V. Z. na zastupovanie v dovolacom konaní.

Okresný súd listom sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 z 5. februára 2007 vyzval sťažovateľa, aby   v lehote   15   dní   oznámil,   koho   si   zvolil   za   advokáta   na   zastupovanie   v dovolacom konaní.

Okresný súd listom sp. zn. V-2 8 Nc 28/96 z 15. februára 2007 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 oznámil, koho si zvolil za advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní. Sťažovateľ   podaním   12.   marca   2007   oznámil   okresnému   súdu,   že   za   právneho zástupcu   si   zvolil   advokáta   JUDr.   Z.,   a zároveň   urgoval   vybavenie   svojej   sťažnosti   na prieťahy v konaní.

Okresný   súd   listom   z 11.   mája 2007   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy dovolanie doplnil tak, aby spĺňalo zákonom požadované náležitosti, inak konanie zastaví.

Právny   zástupca   sťažovateľa   podaním   6.   júna   2007   doplnil   dovolanie   v súlade s výzvou okresného súdu.

Sudca dal 17. augusta 2007 vyššiemu súdnemu úradníkovi pokyn na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Okresný súd spis aj so sprievodnou správou odoslal najvyššiemu súdu 27. augusta 2007 na rozhodnutie o dovolaní.

Najvyšší súd prevzal predmetný spis 31. augusta 2007.Najvyšší súd listom sp. zn. 4 Cdo 198/2007 z 25. októbra 2007 vrátil predmetný spis okresnému súdu ako predčasne predložený, keďže nie je preukázaná včasnosť podaného dovolania sťažovateľom prostredníctvom pošty.

Sudca dal 26. novembra 2007 pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby realizoval pokyn najvyššieho súdu.

Vyšší súdny úradník dal 7. januára 2008 pokyn kancelárii zaslať výzvu sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi, aby predložil v lehote 20 dní dôkaz, kedy zásielku s dovolaním podal na pošte.

V prílohe spisu je založená odpoveď predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 2160/2007 z 20. augusta 2007, ktorou odpovedal na podanú sťažnosť sťažovateľa doručenú 2. augusta 2007 na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že konštatoval skutkový stav bez hodnotenia, či je sťažnosť podaná oprávnene, alebo nie.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa náhrady škody, ktoré sa začalo 16. októbra 1996 a k času podania sťažnosti nebolo (v dôsledku podaného dovolania sťažovateľom) na súde prvého stupňa skončené. K času rozhodovania ústavného súdu konanie vedené okresným súdom v predmetnej veci trvá viac ako jedenásť rokov a sedem mesiacov.

1.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o náhradu škody nehodnotil ako právne a skutkovo zložité konanie.

1.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil   okolnosť,   ktorá   bola   osobitne   zohľadnená   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok včas, aj keď bol na to vyzvaný okresným súdom 14. augusta 1997. Uznesením sp. zn. V-2 8 Nc 28/96-22 z 24. februára 1997 bol sťažovateľ pod   následkom   odmietnutia   žalobného   návrhu   vyzvaný   na   doplnenie   žalobného   návrhu a odstránenie   vady   podania.   Sťažovateľ   podaním   24.   júna   1997   upresnil   žalobný   petit. Okresný súd uznesením č. k. V-2 8 Nc 28/96-29 z 5. marca 2000 konanie vo veci zastavil, proti   tomu   podal   sťažovateľ   odvolanie.   Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   č.   k. 14 Co 230/00-37   z   27.   septembra   2000   rozhodol   tak,   že   napadnuté   uznesenie   potvrdil. Okresný súd 22. novembra 2000 prijal sťažovateľovo dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu   v Bratislave   č.   k.   14   Co   230/00-37. Procesné   návrhy   sťažovateľa   boli   čiastočne dôvodom doterajšej dĺžky súdneho konania (pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci konal, a to   až   do   20.   novembra   2000,   keď   prijal   sťažovateľovo   dovolanie.   V období   od 21. novembra   2000   do   5.   augusta   2006   (keď   vyzval   sťažovateľa,   aby   v lehote   10   dní oznámil, koho si zvolil za advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní) bol okresný súd absolútne nečinný v trvaní viac ako päť rokov a deväť mesiacov. Okresný súd nepredložil spis najvyššiemu súdu, ktorý bol príslušný podľa § 10a Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa.

Aj predseda okresného súdu nepriamo uznal prieťahy v súdnom konaní v liste sp. zn. Spr 3063/08 s tým, že prieťah v konaní čiastočne zavinil i sťažovateľ (podstatný podiel sťažovateľa na prieťahoch nebol ústavným súdom zistený, pozn.).

Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu ako zbytočný prieťah v trvaní viac ako päť rokov a deväť mesiacov.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných   prieťahov,   lebo   sťažovateľ   o to   nepožiadal   a v súčasnej   dobe   bol   spis predložený dovolaciemu (najvyššiemu) súdu.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal   priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume   150 000 Sk z dôvodu nečinnosti okresného súdu.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   (najmä   na   neprimeranú   dĺžku   konania   pred okresným súdom, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až 1.4   tejto   časti),   ako   aj   na   predmet   (povahu)   konania   považuje   za   primerané   v   sume 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z   3.   januára   2008   a vyjadrenie   zo 14.   marca 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   je 1/6   z   výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk, čo spolu s režijným paušálom 190 Sk predstavuje sumu 3 366 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom spolu za tri úkony právnych služieb predstavuje 10 098 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008