znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 63/06-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť I. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo veci porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 1 Co 63/05 z 31. mája 2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Prešove postupom a uznesením sp. zn. 1 Co 63/05 z 31. mája 2005 p o r u š i l   základné právo I. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   1   Co   63/05   z 31.   mája   2005 z r u š u j e   a vec v r a c i a   na ďalšie konanie.  

3. I. K. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.

4. I. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 200 Sk (slovom osemtisícdvesto slovenských korún), ktorú je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. V. P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 1. marca 2006   č.   k.   I.   ÚS   63/06-11   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 63/05 z 31. mája 2005 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

1. 1 Zo sťažnosti vyplynuli nasledovné relevantné skutočnosti: «(...) Vediem súdny spor o ochranu listového tajomstva, ktorý je zaregistrovaný na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4 C 200/02.   Uznesením tohto súdu, zo dňa 3.   VI. 04, mi bolo ním priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 3/4 z celkovej sumy, čo predstavuje povinnosť uhradiť finančnú čiastku vo výške 4 250.- Sk. Napriek tomu, že aj táto suma sa mi vzhľadom na naše sociálne a tým aj finančné pomery v rodine zdala byť privysoká, proti tomuto rozhodnutiu súdu som sa odvolal, ale Krajský súd svojím uznesením sp. zn. 2 Co 167/04-50,   zo   dňa   16.   VIII.   04,   môjmu   odvolaniu   nevyhovel   a napadnuté   rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Pritom zdôrazňujem závažnú skutočnosť, že odvolací súd do odôvodnenia svojho uznesenia, že ja som síce schopný uhradiť stanovený súdny poplatok ešte uviedol to, že – citujem: „...prípadne aj s využitím možnosti požiadať o úhradu tohto poplatku v splátkach, prípadne v dlhšej lehote“, koniec citátu, čo som ja následne skutočne aj urobil a splácanie svojho dlhu, ktorý som plne uznal, a tiež súčasne vykonával! No na tieto závažné okolnosti prvostupňový súd však absolútne neprihliadal a svojím uznesením, zo dňa 22. XII. 04, toto konanie zastavil, čím ho aj vedome s pomocou odvolacieho súdu zmaril! Pritom poznamenávam, že hneď po obdržaní uznesenia prvostupňového súdu, t. j. ešte v čase plynutia odvolacej lehoty, som ho osobne navštívil a ponúkol som mu peniaze dokonca v hotovosti, ktoré on odmietol odo mňa prijať. Súčasne som ho žiadal na určenie splátok na splácanie tohto dlhu, čo tiež odmietol urobiť a ani neskôr to neurobil! Preto nezostalo mi nič iné, len sa proti tomuto skrivodlivému rozhodnutiu súdu odvolať, pretože ja som   skutočne   nebol   v stave   (a   nevyžadoval   to   odo   mňa   ani   súd   –   pozn.)   tento   súdny poplatok   zaplatiť   jednorázovo!   Preto toto   som uviedol   aj   do   svojho   odvolania,   zo   dňa 20. I. 05, v ktorom som súd taktiež explicitne požiadal o určenie dlhšej doby na vyrovnanie svojej   podlžnosti   voči   nemu,   ale   to   už   odvolací   súd   absolútne   nezohľadnil   a svojím konečným uznesením sp. zn. 1 Co 63/05, zo dňa 31. V. 05, mnou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Pritom ma veľmi zaráža, že toto svoje konečné rozhodnutie odvolací súd odôvodňuje aj vyloženou nepravdou, že ja som odo dňa 16. XI. 04 neuhradil ani časť vyrubeného súdneho poplatku, keď skutkový stav a pravda je taká, že do dňa nadobudnutia právoplatnosti   rozhodnutia   o zastavení   tohto   konania   som   uhradil   na   účet   súdu   sumu 1 500.- Sk v troch splátkach a v splácaní tohto dlhu mienim takto ďalej pokračovať. O tom sa   môže   Ústavný   súd   SR   presvedčiť   priamo   z predložených   účtovných   dokladov bardejovského súdu, ktoré pripojene, ako dôkaz k tejto ústavnej sťažnosti predkladám. (...) Som presvedčený, že v danom prípade obidva súdy porušili na môj úkor označené základné a ľudské práva podľa Ústavy SR i Európskeho Dohovoru, pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu, resp. o právo na reálny súd, a to nielen konaním bardejovského súdu v tom, že odoprel odo mňa prevziať hotové peniaze a neurčil mi splátky vyrovnávania dlžoby, včítane dlhšej lehoty na splácanie dlhu, ale aj konaním odvolacieho súdu, ktorý nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne ho aj právne vyhodnotil, už nehovoriac o tom, že sám sa neriadil svojími zásadami, ktoré vytýčil ako právny názor pre prvostupňový súd vo svojom uznesení, zo dňa 16. VIII. 04. (...)»

1. 2 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ sa domáhal toho, aby ústavný súd «konečným verdiktom vo svojom ústavnom náleze rozhodol takto:

1.   Vyslovuje,   že   základné   a ľudské   práva   I.   K.   podľa   ods. 1),   čl. 46   Ústavy   SR a ods. 1),   čl.   6   Európskeho   Dohovoru   o ich   ochrane,   postupom   (...)   Krajského   súdu v Prešove (...) sp. zn. 1 Co 63/05 porušené boli.

2. Zrušuje uznesenia (...) a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 63/05, zo dňa 31. V. 05.

3. Priznáva I. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 tis. Sk (...), ktoré sú mu povinné označené súdy v tejto ústavnej sťažnosti uhradiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ukladá   označeným   súdom   spoločne   a nerozdielne   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto konania   na   označený   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   a to   do   15-tich   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)

Spravodlivé finančné zadosťučinenie požadujem ako nemajetkovú ujmu za odopretie práva na reálny súd a za veľké obavy z toho, že sa nebude môcť rozhodnúť vo veci samej a nakoniec aj za odopretie spravodlivosti, ako takej.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: krajský súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. J. A., listom z 28. marca 2006 sp. zn. Spr. 10040/06 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu z 12. apríla 2006.

2. 1   Podpredseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   nasledovné skutočnosti:

„(...) Predmetná vec napadla na Krajský súd v Prešove na odvolacie konanie dňa 18. 2. 2005 a bola zaradená pod vyššie uvedenú sp. zn. 1 Co 63/05.

Po   naštudovaní   veci   a zvládnutí   jej   skutkovej   a právnej   náročnosti   bolo   vo   veci rozhodnuté dňa 31. 5. 2005 a odvolací senát vychádzal z toho, že podľa § 10 ods. 1 zákona 71/1992   Zb.   ak   nebol   zaplatený   poplatok   splatný   podaním   návrhu   na   začatie   konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú mu určí;   ak   poplatok   nebol   zaplatený   ani   v lehote   určenej   súdom,   súd   konanie   zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník poučený.

Pre   rozhodovanie   odvolacieho   súdu   je   rozhodujúci   stav   v čase   vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1, § 167 ods. 2, § 211 O. s. p.).

Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvého stupňa dňa 23. 9. 2004 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 4.205,- Sk z návrhu na začatie konania.

Je taktiež zrejmé, že žalobca v súdom určenej lehote 15 dní a ani do konca odvolacej lehoty   proti   uzneseniu   o zastavení   konania   súdny   poplatok   nezaplatil.   Je   pravdou,   že žalobca písomným podaním z 15. 11. 2004 požiadal súd prvého stupňa, aby sa postupovalo v zmysle odôvodnenia a právneho názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu zo dňa 16. 8. 2004 a teda o splácanie tohto poplatku v splátkach prípadne v dlhšej lehote. Od doby podania tejto žiadosti, teda od 16. 11. 2004 však žalobca neuhradil ani časť vyrubeného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.

Keďže k splneniu poplatkovej povinnosti, ktorá vznikla žalobcovi podaním žalobného návrhu nedošlo ani do doby rozhodovania odvolacieho súdu o jeho včas podanom odvolaní, odvolaciemu súdu neostáva iná možnosť ako napadnuté uznesenie potvrdiť postupom podľa § 219 O. s. p.

Preto   okolnosti   uvádzané   navrhovateľom   v ústavnej   sťažnosti   považujeme   za nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť.

Zároveň súhlasíme s tým, aby bolo Ústavným súdom v predmetnej veci rozhodnuté bez našej účasti.“

2. 2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu podpredsedu krajského súdu uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) 1.) Netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie za mojej osobnej účastni na ňom, ale ani advokátovej.

2.) Trovy tohto súdneho konania si môj právny zástupca uplatňuje (...).

3.) Nesúhlasím s vyjadrením podpredsedu Krajského súdu v Prešove k veci samej a ani   so   záverečným   návrhom,   ako   má   byť   o tejto   mojej   sťažnosti   rozhodnuté,   najmä z týchto dôvodov:

- (...)

- súd prvého stupňa ma nemal (...) vyzývať na jednorázovú úhradu súdneho poplatku vo výške 4 250,- Sk, ktorá bola jednak pre mňa nezvládnuteľná, no najmä nie vtedy, keď mi súd už predtým v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu neurčil mesačné splátky tohto poplatku, resp. nestanovil mi dlhšiu dobu na vyrovnanie tejto pohľadávky, ktorú ja som plne akceptoval a nezdráhal sa ju zaplatiť, ale vzhľadom na môj príjem, nemohol som to urobiť jednorázovo   a ani   nie   v 15-dňovej   odvolacej   lehote   proti   rozhodnutiu   o zastavení   tohto konania pre túto príčinu prvostupňovým súdom;

- nie je pravdou,   čo uvádza kr. súd,   že ja som od doby podania svojej žiadosti o určenie   mi   splátok   z jeho   strany   na   vyrovnanie   mojej   dlžoby   neuhradil   ani   časť vyrubeného súdneho poplatku, ba naopak do dňa 5. XII. 2005 som vyrovnal celú výšku vykazovanej pohľadávky voči mne, a to počnúc od 21. V. 05, potom 11. a 13. VII. 05 á 500.- Sk a končiac mesiacom XII. 05, keď som jednorázovo uhradil zbytok, t. j. sumu 2 750.- Sk, ktoré som si musel zapožičať od príbuzných a tie nemám vrátené dodnes;

- (...) V danom prípade je relevantnou dobou iba doba právoplatnosti rozhodnutia súdu a ešte väčšmi je tu rozhodujúce to, že súd mi nestanovil splátky dlžoby, o čom som ho výslovne požiadal a čo bol povinný bard. súd v zmysle právneho názoru odvol. súdu urobiť! Preto   vôbec   neobstojí   výhovorka   odv.   súdu,   že   mu   nič   iné   nezostalo   iba   rozhodnutie potvrdiť!

Je   preto   nesporné,   že   moje   tvrdenia   sú   plne   opodstatnené   a sťažnosti   je   treba vyhovieť aj s priznaním satisfakcie (...).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na súdnu ochranu podľa   čl. 46   ods.   1   ústavy   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru.  

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) pod sp. zn. 4 C 200/02 a na krajskom súde pod sp. zn. 1 Co 63/05:

Dňa 4. marca 2002 podal sťažovateľ na okresnom súde proti S., š. p., so sídlom v B., a proti C. so sídlom v B. „žalobu na porušenie práva ochrany listového tajomstva“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 200/02.

Dňa 4. apríla 2002 sťažovateľ doručil súdu podanie označené ako „Úprava návrhu na začatie konania“, ktorým rozšíril svoj žalobný návrh aj proti C. so sídlom v B.

Dňa 29. apríla 2002 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa aj na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 7 dní.

Dňa 8. mája 2002 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku tak, že požiadal súd o oslobodenie od zaplatenia.

Dňa   25.   júna   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   o osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch   sťažovateľa,   v súvislosti   s jeho   žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   21.   augusta   2003   sudkyňa   nariadila   termín   pojednávania   a dala   úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa aj na predloženie originálu dokladu o výške jeho príjmov.

Dňa 22. októbra 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, ktorým predložil súdu vyžiadané listiny podľa výzvy z 21. augusta 2003.

Dňa   15.   marca   2004   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala sťažovateľa na upresnenie petitu a aby predložil dôkaz o výške jeho príjmov v lehote 7 dní.Dňa 14. apríla 2004 sťažovateľ doručil súdu podanie, ktorým na základe výzvy súdu z 15. marca 2004 upresnil petit svojho návrhu a predložil doklad o svojom príjme.Dňa   3.   júna   2004   vydal   súd   uznesenie   č.   k.   4   C   200/02-47   ktorým   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 3/4 (troch štvrtín).

Dňa 20. júla 2004 sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu č. k. 4 C 200/02-47. Dňa 16. augusta 2004 krajský súd svojím uznesením č. k. 2 Co 167/04-50 potvrdil napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   č. k.   4   C   200/02-47,   pričom   z odôvodnenia   tohto rozhodnutia vyplýva aj to, že: „Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozsah oslobodenia 3/4 je primeraný a žalobca je schopný uhradiť súdny poplatok vo výške 4 250 Sk, prípadne aj s využitím možnosti požiadať o úhradu tohto poplatku v splátkach, prípadne v dlhšej lehote.“

Dňa   23.   septembra   2004   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   uznesenie krajského súdu č. k. 2 Co 167/04-50 doručila sťažovateľovi a vyzvala ho na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 15 dní.

Dňa 16. novembra 2004 sťažovateľ doručil súdu podanie z 15. novembra 2004, svoju reakciu   na   výzvu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   v ktorej   uviedol,   že   tejto   výzve „momentálne   vyhovieť   nemôžem,   pretože   nemám   (...)   čo   i len   jednu   jedinú   slovenskú korunu. Poznamenávam, že sa nezbavujem tejto povinnosti (...). Preto žiadam, aby v tejto mojej veci sa postupovalo v zmysle odôvodnenia a právneho názoru, ktorý je vyslovený v konečnom rozhodnutí o tejto veci – v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 167/04-50, zo dňa 16. VIII. 2004“.

Dňa   22.   decembra   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C 200/02-54   predmetné konanie zastavil.

Dňa   21.   januára   2005   sťažovateľ   doručil   súdu „Odvolanie   proti   rozhodnutiu prvostupňového súdu spojené so žiadosťou o úhradu súdneho poplatku v dlhšej lehote“, ktoré smerovalo proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 C 200/02-54.

Dňa   18.   februára   2005   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. mája 2005 bol v spise krajského súdu zaznamenaný úradný záznam, podľa ktorého „u tajomníčky senátu JUDr. S.“ bolo telefonicky „zistené, že žalobca doposiaľ neuhradil súdny poplatok a ani jeho časť“.

Dňa 31. mája 2005 krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 63/05 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 200/02-54 z 22. decembra 2004, ktorým bolo konanie zastavené. Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2005.

Dňa 23. júna 2005 bol v spise okresného súdu sp. zn. 4 C 200/02 vyhotovený záznam o zložení, podľa ktorého sťažovateľ zaplatil 500 Sk ako súdny poplatok.

Dňa 14. júla 2005 bol v spise okresného súdu sp. zn. 4 C 200/02 vyhotovený záznam o zložení, podľa ktorého sťažovateľ zaplatil 500 Sk ako súdny poplatok.

Dňa 18. júla 2005 bol v spise okresného súdu sp. zn. 4 C 200/02 vyhotovený záznam o zložení, podľa ktorého sťažovateľ zaplatil 500 Sk ako súdny poplatok.

Dňa 22. augusta 2005 bola upravená kancelária súdu, aby vrátila súdny poplatok zložiteľovi   a boli   vyhotovené   tri   platobné   poukazy   na   vrátenie   súdneho   poplatku sťažovateľovi, každý na sumu 500 Sk.

Dňa 1. decembra 2005 bol v spise okresného súdu sp. zn. 4 C 200/02 vyhotovený záznam   o zložení,   podľa   ktorého   sťažovateľ   zložil   1   500   Sk   ako „neprevzatý   súdny poplatok“.

Dňa 7. decembra 2005 bol v spise okresného súdu sp. zn. 4 C 200/02 vyhotovený záznam o zložení, podľa ktorého sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 2 750 Sk.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 63/05 z 31. mája 2005 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

1. Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy).Článok 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo, aby sa zákonom ustanoveným postupom mohol domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Obsahom tohto základného práva je preto povinnosť súdu takémuto právu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky procesné podmienky súdneho konania (napr. I. ÚS 62/97). Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež uviedol, že k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza v prípade, keď sa „každý“ a zákonom ustanoveným postupom domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto právu napriek tomu   poskytnutá   nebola   (I.   ÚS   24/97).   Zmyslom   práva   na   súdnu   ochranu   je   umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať.

V danom prípade však krajský súd tým, že vôbec neprihliadol na opakované žiadosti sťažovateľa   (z   15.   novembra   2004   a z 20.   januára   2005) „o   úhradu   súdneho   poplatku v dlhšej   lehote“,   ktoré   si   uplatnil   v súlade   s   platnými   predpismi,   a v zmysle   uznesenia krajského súdu zo 16. augusta 2004 č. k. 2 Co 167/04-50, a napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie   okresného   súdu   o zastavení   konania   sp.   zn.   4   C   200/02,   znemožnil   tak sťažovateľovi realizáciu jeho základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie.  

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že rešpektovanie práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie si v danom prípade vyžadovalo, aby všeobecné súdy rozhodli o žiadostiach sťažovateľa, ktorými sa domáhal využitia možnosti požiadať o úhradu súdneho poplatku v splátkach, prípadne v dlhšej lehote. Pretože okresný súd v danom prípade nebral do úvahy predmetné žiadosti sťažovateľa a ani krajský súd nepostupoval   v súlade   s princípom   spravodlivosti   a neposkytol   sťažovateľovi   ochranu, svojím postupom a uznesením sp. zn. 1 Co 63/05 z 31. mája 2005 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 tohto nálezu.

2. V zmysle   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný   súd   vzhľadom   na   skutočnosti   uvedené   v bode   II   tohto   nálezu   a pretože porušenie   označených   základných   práv   sťažovateľa   nie   je   možné   odčiniť   inak,   dospel k záveru,   že   sú   splnené podmienky   pre   zrušenie   napadnutého   uznesenia   a vrátenie   veci krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie,   a preto   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode   2 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah,   je   povinný   vec   znova   prerokovať   a rozhodnúť.   V tomto   konaní   alebo   postupe   je viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).

3. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.

Vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   však   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   závery o porušení   práva   sťažovateľa   zaručené   v čl.   46   ods.   1   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru a zrušenie napadnutého rozhodnutia predstavujú primerané spravodlivé zadosťučinenie pre sťažovateľa.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

4. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 8. augusta 2005 a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 12. apríla   2006).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume dvakrát po 2 501 Sk a dvakrát režijný paušál v sume   po   150   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2006, patrí odmena v sume 2 730 Sk a režijný paušál v sume 164 Sk v zmysle citovanej vyhlášky.

Trovy   právneho   zastúpenia   pre   sťažovateľa   predstavujú   celkovú   sumu   po zaokrúhlení 8 200 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

5. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2006