znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 63/00-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2001 v senáte prerokoval   prijatý   podnet   Ing.   A.   V.   a Z.   V.,   obaja   bytom   v K.   N.   M.,   zastúpených advokátom JUDr. J. K., vo veci porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 6 C 51/97 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 6 Co 543/99 a takto

r o z h o d o l :

1.   Krajský   súd   v Žiline   v odvolacom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   543/99 p o r u š i l právo Ing. A. V. a Z. V., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Vo zvyšnej časti podnetu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. decembra 2000 sp. zn. I. ÚS 63/00 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podnet Ing. A. V. a Z. V. (ďalej len „navrhovatelia“) z 11. apríla 2000 na konanie   vo   veci   porušenia   ich   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom súdov v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 51/97.

V rámci prípravy pojednávania na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatému podnetu (ďalej len „návrh“) vyjadrili všetci účastníci konania: navrhovatelia vo svojom podaní   z 12.   januára 2001   a z 23.   januára 2001,   okresný   súd,   zastúpený   predsedníčkou súdu JUDr. A. P., v podaní z 29. decembra 2000 a Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), zastúpený predsedom súdu JUDr. R. U., v podaní z 30. apríla 2001.

Predmetom návrhu boli tvrdenia navrhovateľov o porušení ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v právnej veci Ing. A. V. a manž. Z. V. proti mestu Kysucké Nové Mesto o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 51/97, v ktorej krajský súd konal ako odvolací súd pod sp. zn. 6 Co 543/99.

Navrhovatelia   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   videli   v   nečinnosti   súdov   a   najmä   v tom,   že   uznesenie   krajského   súdu z 29. septembra 1999 sp. zn. 6 Co 543/99 bolo písomne vyhotovené až po ich sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní a spis bol okresnému súdu fakticky vrátený na ďalšie konanie podľa názoru navrhovateľov s „oneskorením o 4 mesiace a 22 dní“.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že už pred podaním tohto podnetu vyčerpali prostriedky nápravy podľa skôr platného zákona č. 80/1992 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej správe súdov) tým, že sa 21. januára 2000 obrátili so sťažnosťou na predsedu krajského súdu, pričom predseda tohto súdu ich sťažnosť uznal za opodstatnenú.

Vo svojom   vyjadrení k prijatému podnetu   navrhovatelia zopakovali skutočnosti a argumenty uvedené už v skorších svojich podaniach, ktoré adresovali ústavnému súdu, opäť poukázali na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní a predložili ústavnému súdu plnomocenstvo   z 9.   januára   2001   pre   advokáta   JUDr.   J.   K.   na   ich   zastupovanie   pred ústavným súdom v predmetnej veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 1930/00, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 5. januára 2001, poskytla podrobný prehľad procesných úkonov, ktoré boli vo veci 6 C 51/97 realizované, a   uviedla, že vec podľa   rozvrhu práce ako zákonná sudkyňa vybavuje JUDr. J. Sch. Podľa názoru predsedníčky okresný súd o návrhu navrhovateľov konal a koná bez prieťahov a je toho názoru, že postupom okresného súdu nebolo   porušené   právo   navrhovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 3. mája 2001, uviedol, že tento súd konal v napadnutej veci ako súd odvolací pod sp.   zn.   6   Co   543/99.   Na   krajský   súd   napadla   vec   12.   marca   1999.   Po   pridelení   spisu v zmysle rozvrhu práce príslušnému odvolaciemu senátu predseda senátu podľa spôsobu delenia   veci   v   senáte   určil   referujúceho   sudcu,   ktorý   vec   naštudoval   a zreferoval   na zasadnutí   senátu.   Následne   po   posúdení   relevantných   okolností   senát   dospel   dňa 29. septembra   1999   k rozhodnutiu,   ktorým   zrušil   napadnutý   rozsudok   a vec   vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V danom štádiu veci vzhľadom na náročnosť sporu, rozsiahlosť spisového materiálu, množstvo vecí už skôr v zmysle rozvrhu práce pridelených na prerokovanie a rozhodnutie konkrétnemu   senátu,   celkový   počet   novonapadajúcich   vecí   a personálne   obsadenie krajského súdu podľa názoru jeho predsedu nedošlo k porušeniu práva navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vec bola rozhodnutá v primeranej lehote.

Podľa   stanoviska   predsedu   krajského   súdu   odlišná   situácia   nastáva,   pokiaľ   ide o obdobie po rozhodnutí odvolacieho senátu dňa 29. septembra 1999 do odoslania spisu z krajského súdu na okresný súd. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia v zmysle § 158 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebola dodržaná. Z tohto dôvodu, ako to uvádza predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení, „v časovom úseku od 29. októbra 1999 do 22. februára 2000 je možné konštatovať subjektívne prieťahy v konaní na strane Krajského súdu Žilina...“

Vzhľadom na možnosť rozdielnosti názorov na posúdenie danosti prieťahov v konaní v období   od   nápadu   veci   na   krajský   súd   do   uplynutia   zákonnej   lehoty   na   vyhotovenie rozhodnutia   predseda   menovaného   súdu   trval   na   tom,   aby   sa   o návrhu   konalo   ústne pojednávanie.

  II.

Ústavný   súd   v súlade   s návrhom   predsedu   krajského   súdu   návrh   prerokoval   na verejnom zasadnutí senátu konanom dňa 12. júna 2001 a na základe spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 51/97 a vyjadrení účastníkov konania zistil nasledovný priebeh a stav tohto konania :

Navrhovateľ Ing. A. V., zastúpený advokátom JUDr. J. K., sa žalobným návrhom zo 6. februára 1997 domáhal proti žalovanému, mestu Kysucké Nové Mesto, toho, aby okresný súd   zaviazal   žalovaného   k povinnosti   uzavrieť   zmluvu   o prevode   vlastníctva   bytu   č.   3 v bytovom dome   č. 801 v Kysuckom Novom Meste. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6 C 51/97.

  Dňa 25. marca 1997 sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť žalobcu zo zdravotných dôvodov.

Ďalšie   pojednávanie   vytýčené   na   18.   jún   1997   sa   odročilo   pre   neprítomnosť žalovaného.

Dňa 4. augusta 1997 sa uskutočnilo   vo veci meritórne pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom predloženia upresneného žalobného návrhu a za účelom predloženia listinných dôkazov.

Dňa   4.   decembra   1997   súd   urgoval   právneho   zástupcu   žalobcu   o zaslanie upresneného žalobného návrhu a o predloženie požadovaných písomností.

Dňa 11. decembra 1997 právny zástupca žalobcu zaslal okresnému súdu požadované listiny, nie však upresnenú žalobu.

Dňa 2. marca 1998   predložil okresnému súdu právny zástupca žalobcu opravený žalobný návrh.

Dňa 8. júla 1998 podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa   14.   septembra   1998   žalobca   doručil   okresnému   súdu   späťvzatie   návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 30. septembra 1998 sa uskutočnilo meritórne pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 5. októbra 1998 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 6 C 51/97-104, v zmysle ktorého sa žalobnému návrhu vyhovelo.

Dňa 10. januára 1999 podala proti predmetnému rozsudku odvolanie žalovaná strana.

Dňa 12. marca 1999 bola vec postúpená krajskému súdu ako odvolaciemu súdu.Dňa 29. septembra 1999 krajský súd na odvolacom pojednávaní rozhodol uznesením sp. zn. 6 Co 543/99 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 21. januára 2000 doručil žalobca v 1. rade predsedovi krajského súdu sťažnosť, nakoľko „do dnešného dňa od vyhlásenia rozsudku nebol spisový materiál ani písomné rozhodnutie Krajského súdu zaslaný na Okresný súd v Čadci“.

Uznesenie krajského súdu zo dňa 29. septembra 1999 bolo doručené okresnému súdu 2. marca 2000.

Predseda krajského súdu svojím listom zo 6. marca 2000 vybavil sťažnosť žalobcu v 1. rade, ktorému oznámil, že:

„Po pripojení spisového materiálu v dotknutej veci som zistil, že Krajský súd v Žiline rozhodol   o odvolaní uznesením   zo   dňa   29.   9.   1999.   Rozhodnutie   však   nebolo písomne vyhotovené a následne spisový materiál postúpený okresnému súdu v zákonom vymedzenej lehote.   V spise   sa   nenachádza   žiadosť   o predĺženie   tejto   lehoty   a ani   z jeho   obsahu nevyplýva   existencia   vážnych   dôvodov   brániacich   vyhotoveniu   rozhodnutia   v lehote určenej zákonom.

S poukazom   na   konštatované   Vašu   sťažnosť   považujem   za   dôvodnú a ospravedlňujem sa Vám za prieťahy, ktoré vznikli z dôvodu subjektívneho zavinenia na strane tunajšieho súdu, zodpovedným pracovníkom bol tento nedostatok vytknutý.“

Dňa 28. apríla 2000 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na predloženie riadneho žalobného návrhu v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu.

Dňa   19.   mája   2000   právny   zástupca   žalobcov   zaslal   okresnému   súdu   opravený žalobný návrh.

Dňa 8. novembra 2000 sa uskutočnilo na okresnom súde vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Dňa 27. decembra 2000 podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu   o povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie.

  III.

Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. ustanovuje, aby súd prerokoval vec bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústava teda vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu ochranu   pripisuje   osobitný   význam   tomu,   aby   sa   spravodlivosť   nevykonávala s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým ohroziť účinnosť a dôveryhodnosť justície. Ústava takto zaviazala predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti   na   prijatie   príslušných   opatrení   umožňujúcich   prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (mutatis mutandis, I. ÚS 21/00).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokúva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia (I. ÚS 70/98).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   sa   účastníka   a postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci sp. zn. 6 C 51/97 je žalobný návrh, ktorým sa žalobcovia domáhajú, aby súd zaviazal žalovanú stranu k povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

Predmetné konanie o povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu ústavný súd   nehodnotil   ako   zložitú   vec   z hľadiska   skutkového   stavu   a ani   z hľadiska   právneho posúdenia.

V danom   prípade zmeny   v legislatíve   o vlastníctve   bytov   a nebytových   priestorov síce mohli procesne a časovo ovplyvniť zložitosť veci, tieto skutočnosti však podľa názoru ústavného súdu neboli postačujúce na to, aby ospravedlnili pretrvávanie právnej neistoty účastníkov   najmä   po   vynesení   rozhodnutia   29.   septembra   1999   v odvolacom   konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 543/99 na krajskom súde.

2.   Pokiaľ   ide   o „správanie sa“   navrhovateľa   v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní   k zbytočným prieťahom.

Je nesporné, že podania žalobcov v predmetnej veci boli nepresné a viackrát zdĺhavé, podľa názoru ústavného súdu však tieto skutočnosti nemali v danej veci podstatný vplyv na rýchlosť   konania   pred   odvolacím   súdom.   Na   ťarchu   žalobcov   nebolo   možné   pričítať nevyhotovenie už rozhodnutého písomného uznesenia   krajským súdom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupmi   všetkých   konajúcich   súdov v predmetnej veci.

Ústavný súd v období, kedy vo veci konal krajský súd, t. j. v období od 12. marca 1999 do 2. marca 2000, zistil významnú nečinnosť len v dobe od 29. septembra 1999 (kedy bolo vo veci vynesené uznesenie) do 2. marca 2000 (kedy bol spis krajským súdom vrátený okresnému súdu), t. j. počas piatich mesiacov. Táto doba bola krajským súdom využitá len na   písomné   vyhotovenie   vyneseného   rozhodnutia,   ku   ktorému   došlo   iba   po   sťažnosti navrhovateľov na prieťahy v konaní.

Ustanovenie § 158 ods. 3 OSP ustanovuje lehoty na odoslanie rovnopisu písomného vyhotovenia   rozsudku   odo   dňa   jeho   vyhlásenia,   ktoré   s použitím   §   167   ods.   2   OSP primerane platia aj pre uznesenie.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý   nemožno   vykladať   a aplikovať   len   s ohľadom   na   v zákone   ustanovené   lehoty   na vykonanie toho-ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis, I. ÚS 11/00).Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti,   že štátny orgán   dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

V danej   veci   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   uvedená   doba   na   vyhotovenie dvojstránkového uznesenia, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodov, že je potrebné odstrániť vady návrhu a doplniť dokazovanie vyžiadaním   si   znaleckého   posudku,   treba   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu považovať za zbytočný prieťah v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V období,   ktoré   predchádzalo   vyneseniu   predmetného   uznesenia,   nedošlo k prieťahom v odvolacom konaní.  

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   konštatoval   porušenie   práva navrhovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov pred krajským súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 543/99, tak ako ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ ide o okresný súd, konanie je naďalej neskončené (cca 4 roky), nemožno ho však považovať za konanie rozporné s čl. 48 ods. 2 ústavy. Navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce ich námietky na prieťahy v konaní pred okresným súdom a ani ústavný súd nezistil prieťahy v konaní, ktoré by bolo potrebné kvalifikovať v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy ako zbytočné. Preto v tejto časti podnetu navrhovateľov nevyhovel.