SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 628/2016-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016 predbežne prerokoval návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na preskúmanie rozhodnutí Obecného zastupiteľstva obce
z 15. novembra 2010 prijatých podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a takto
r o z h o d o l :
Návrh ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. augusta 2016 doručený návrh ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutí Obecného zastupiteľstva obce z 15. novembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) prijatých podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).
2. Z návrhu a pripojenej dokumentácie vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami, ktoré boli vydané po potvrdení uznesení č. 15/5 a č. 15/6 z 15. zasadnutia obecného zastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛ konaného 4. novembra 2010, boli navrhovateľovi ako bývalému starostovi obce v rokoch 2006 – 2010 uložené pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a to pre porušenie čl. 7 ods. 1 pre nepodanie písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za roky 2007, 2008, 2009 a 2010 pokuta v sume zodpovedajúcej jeho mesačnému platu vo výške 755 € a pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) a b) pri presadzovaní a ochrane verejného záujmu a zákaze uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku jeho mesačného platu vo výške 9 060 €.
3. Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uviedol:
„V rokoch 2006-2010 som bol starostom obce
. V roku 2010 bolo na mňa podané trestné oznámenie s rovnakým obsahom ako uvádza rozhodnutie obecného zastupiteľstva o porušení ústavného zákona. Ešte v januári 2011 som bol vyšetrovaný kriminálnou políciou v ⬛⬛⬛⬛. Pri tom boli postupne prešetrené všetky body trestného oznámenia. Dozorujúci prokurátor nepodal návrh na trestné stíhanie. Starostka obce ako aj vtedajší poslanci neuznali rozhodnutie dozorujúceho prokurátora.
Podľa ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie bezdôvodne obmedziť práva a slobody iného občana. V právnom štáte o vine a treste rozhodujú na základe obžaloby orgány činné v trestnom konaní.
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 15. 11. 2010 mi bolo dokázateľne, možno zámerne neprávoplatne doručené doručovateľskou službou o čom prikladám doklad a to rozhodnutie okresného súdu v Lipt. Mikuláši o neprávoplatnom doručení číslo konania 6Er/604/2011-222, identifikačné číslo spisu 5611204395.
Starostka obce ma z vlastnej iniciatívy a pomocou poslancov obvinila z porušenia ústavného zákona a uložila mi v tom zmysle aj pokutu. Dozvedel som sa o tejto situácii až na základe oznámenia o začatí exekúcie začatej u exekútorky ⬛⬛⬛⬛.
Pri podaní návrhu na exekúciu sa starosta ⬛⬛⬛⬛ neriadila rozhodnutím obecného zastupiteľstva a podala žiadosť a návrh zmluvy na vykonanie exekúcie pred schválením obecným zastupiteľstvom.
Rozhodnutia som právoplatne prevzal dňa 8. 8. 2016. Mám však za to, že tieto nie sú pravými rozhodnutiami, pretože sú spísané nanovo a podpísané poslancami obce ⬛⬛⬛⬛, ktorý však boli poslancami v mojom volebnom období, čiže boli verejnými činiteľmi minimálne pred šiestimi rokmi. Mám tak za to lebo v rámci sporu o právoplatnom doručení sa ku mne dostali pôvodné rozhodnutia, ktoré sa nezhodujú s tými pôvodnými. Prikladám kópie oboch verzií rozhodnutí. Na posledných mne právoplatne doručených rozhodnutiach je naviac vyznačená právoplatnosť dňa 9. 12. 2010 a vykonateľnosť dňa 10. 1. 2011. Pýtam sa ako je to možné, keďže uvedené dokumenty boli očividne znovu napísané a podpísané dňa 4. 8. 2016 a doručené dňa 8. 8. 2016 ?... Ďalej v oznámení o opätovnom doručení uvádza na konci oznámenia, že mi boli tieto doručené dňa 24. 11. 2010 čo nie je pravda... Preto predkladám návrh na preskúmanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ a ako ctihodný občan verím, že s Vašou pomocou sa dostanem ja aj moja rodina z tejto nezmyselnej a zúfalej situácie...“
II.
4. Podľa čl. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je predmetom jeho úpravy
a) nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností,
b) povinnosti a obmedzenia pre verejného funkcionára na účel zamedzenia vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone verejnej funkcie a
c) zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinností a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom vrátane sankcií, ktoré možno verejnému funkcionárovi za také nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení uložiť.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.
Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon o ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.
5. Podľa § 73a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pričom o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
6. Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa aj na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že návrh nespĺňa základné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Z predloženého návrhu síce vyplýva, že navrhovateľ napáda rozhodnutia obecného zastupiteľstva o uložení pokút podľa zákona o ochrane verejného záujmu, navrhovateľom samotným spísaný návrh však neobsahuje kvalifikované dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutia za protiprávne, ani petit, ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť. K návrhu na začatie konania nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, čím nebola splnená jedna zo základných náležitostí pre konanie pred ústavným súdom.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
8. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ vo svojom nekvalifikovanom návrhu neuviedol žiadne vecné skutočnosti, ktoré by spochybňovali odôvodnenosť uloženia pokuty (argumentácia a dôkazy o podaní oznámení, uplatnenie námietok voči začatiu konania o uložení pokuty) a boli dôvodom na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
9. Ďalšími skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom v návrhu (právoplatné doručenie napadnutých rozhodnutí v roku 2016, forma vyhotovenia rozhodnutí, predpoklady pre začatie exekučného konania) sa už ústavný súd vzhľadom na odmietnutie návrhu pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2016