znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 623/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., B., zastúpenej advokátom JUDr. L. K., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 138/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2012 doručená sťažnosť M. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. L. K., B., ktorou namieta porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 138/2008.

Zo sťažnosti vyplýva:„Sťažovateľka...   v   procesnom   postavení   poškodenej...   bola   účastníčkou   trestného konania,   vedeného   pred   Okresným   súdom   Nitra,   č.   k.:   4T   138/2008...   Trestné   konanie bolo... právoplatne skončené... 05. 10. 2010...

Podaním zo dňa 11. 10. 2010 som... podala Okresnému súdu... návrh podľa § 557 ods.   2/   Tr.   por.   –   ktorým   som   ako   poškodená   žiadala   priznať   náhradu   trov   trestného konania...

Dňa   02.   08.   2012   som   podala   predsedovi   Okresného   súdu   Nitra   sťažnosť   proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Listom č. Spr 2162/12 zo   dňa   21.   08.   2012   mi   bolo   zo   strany   predsedu   Okresného   súdu   Nitra   oznámené,   že po prešetrení mojej sťažnosti bolo zistené, že predmetný trestný spis bol dňa 09. 02. 2011 postúpený Okresnému súdu Bratislava II na základe jeho žiadosti, pričom pred postúpením spisu skutočne nebolo o mojom návrhu rozhodnuté. Zároveň mi bolo oznámené, že dňa 14. 08. 2012 bol Okresný súd Bratislava II požiadaný o vrátenie predmetného spisu, aby následne mohlo byť o mojom návrhu rozhodnuté...

Okresný súd... do dnešného dňa o mojom návrhu nerozhodol, je pritom zrejmé, že od podania návrhu na priznanie náhrady trov trestného konania ku dnešnému dňu uplynula doba viac než 2 rokov. Okresný súd v tomto smere teda nebol schopný ku dnešnému dňu vydať rozhodnutie o mojom návrhu – a to i napriek tomu, že od podania môjho návrhu (11. 10.   2010)   do   postúpenia   spisu   na   OS   BA   II   (09.   02.   2011)   mal   súd   nepochybne dostatočne dlhý čas (cca 4 mesiace) na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ Okresný súd Nitra následne súdny spis postúpil bez toho, aby najskôr o mojom návrhu rozhodol, postupoval evidentne v rozpore so zásadou práva na konanie bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľka odôvodňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia takto: „V súvislosti s uplatňovaným nárokom náhradou trov trestného konania – o ktorom doposiaľ   nebolo zo strany   Okresného súdu   Nitra rozhodnuté – považujem   za   potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody, v súvislosti s ktorou bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví,   som zostala ťažko zdravotne postihnutou – a prakticky doživotne pripútanou na invalidný vozík. Je teda zrejmé,   že   vzhľadom   na   moje   zdravotné   postihnutie   bola   moja   účasť   na   jednotlivých úkonoch trestného konania výrazne sťažená, ba až vylúčená. Z tohto dôvodu bolo pre mňa nevyhnutné, aby som sa nechala zastúpiť splnomocnencom, ktorý by ma v trestnom konaní zastupoval a uplatňoval moje práva ako poškodenej...

Pretrvávajúce   porušovanie   mojich   základných   práv   mi   navyše   navodzuje   stav právnej neistoty, negatívne vplývajúcej na môj psychický stav. Situácia v ktorej som sa ocitla mi tak sťažuje usporiadať si svoje majetkové pomery.

Vyššie   uvedené   skutočnosti   preto   považujem   za   dôvodný   podklad   pre   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré zároveň požadujem. Požadované finančné zadosťučinenie však vnímam aj ako určitú satisfakciu za to, že podľa môjho názoru, by justičné orgány mali v zmysle právneho poriadku SR dbať o to, aby ochrana práv všetkých účastníkov v konaní, bola rýchla a účinná – k čomu však zo strany Okresného súdu Nitra nedochádza.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„V trestnom konaní voči obž. P. Ľ... vedenom pred Okresným súdom Nitra pod č. k.: 4T 138/2008 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák..., bolo postupom Okresného súdu Nitra porušené právo sťažovateľky... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej   lehote,   garantované   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd...

Prikazuje   sa   Okresnému   súdu   Nitra,   aby   v   právnej   veci   vedenej   pod   č.   k.: 4T 138/2008, o návrhu sťažovateľky... na náhradu trov poškodeného zo dňa 11. 10. 2010 rozhodol bez zbytočných prieťahov.

Slovenská republika, zast. Okresným súdom Nitra je povinná zaplatiť sťažovateľke... finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- €, do dvoch mesiacov od doručenia nálezu. Slovenská republika, zast. Okresným súdom Nitra je povinná zaplatiť sťažovateľke... trovy konania a právneho zastúpenia v sume 269,58 € (za 2 úkony právnej služby – 1/ prevzatie a príprava zastupovania, 2/ spísanie sťažnosti na ÚS SR – každý v sume 127,16 € + režijný paušál v sume 7,63 €) na účet JUDr. L. K., advokáta... do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), resp. ak argumenty v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Ústavný súd sa po oboznámení so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu,   ku   ktorému   malo   dôjsť   tým, že od 11. októbra   2010   nerozhodol   o   náhrade   trov   trestného   konania   sťažovateľky   ako poškodenej trestným činom.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   10.   augusta   2012 sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   okresného   súdu.   Predseda   okresného   súdu vo svojej   odpovedi   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   z   21.   augusta   2012 sp. zn. Spr. 2162/2012 uviedol: „Na základe Vašej sťažnosti som urobil potrebné opatrenia, a to dňa 14. 8. 2012, kedy som požiadal Okresný súd Bratislava II., aby urýchlene, t. j. obratom, zaslal spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/138/2008 Okresnému súdu Nitra, za tým účelom, aby súd mohol rozhodnúť o nároku poškodenej... Doposiaľ spis... nebol... vrátený. Po vrátení spisu bude vo veci urýchlene rozhodnuté.“

Ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej   stabilizovanej   judikatúry   považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou   činnosťou.   Ako   je   zo   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   príloh   zrejmé, bezprostredne   po   doručení   sťažnosti   sťažovateľky   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi okresného súdu bol z Okresného súdu Bratislava II vyžiadaný spis sp. zn. 4 T 138/2008, aby mohlo byť vo veci sťažovateľky rozhodnuté. Sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedovi okresného súdu tak mala účinky, ktoré od nej bolo možné očakávať, keď boli odstránené nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré sťažovateľka v sťažnosti poukazuje. Podľa zistenia ústavného súdu však spis sp. zn. 4 T 138/2008 nebol z Okresného súdu Bratislava II okresnému súdu stále vrátený, a teda okresný súd vo veci sťažovateľky nemohol rozhodnúť.

V súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že okresný súd mal od 11. októbra 2010, keď sťažovateľka podala návrh na náhradu trov trestného konania, do 9. februára 2011, keď bol spis okresného súdu sp. zn. 4 T 138/2008 (ďalej len „trestný spis“) predložený Okresnému súdu Bratislava II, 4 mesiace na to, aby o jej návrhu na náhradu trov rozhodol, ústavný súd uvádza,   že   spis   sa   na   okresnom   súde   nachádzal   iba   v   čase   od   2.   decembra   2010 do 9. februára 2011, teda iba 2 mesiace, a nie 4 mesiace, ako to uvádza sťažovateľka, keďže z Krajského súdu v Nitre bol vrátený až 2. decembra 2010.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   na   kratšie   obdobia   nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (napr.   I.   ÚS   19/00).   Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval doterajší postup okresného súdu za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Ďalšia nečinnosť okresného súdu (napr. ak by okresný súd po uplynutí primeranej lehoty   neurgoval   vrátenie   spisu   sp.   zn.   4   T   138/2008   z   Okresného   súdu   Bratislava   II, resp. ak by po vrátení spisu vo veci v primeranej lehote nezačal konať), by mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd vzhľadom na to odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012