SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 622/2025-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej URBAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica a postupu súdnej exekútorky JUDr. Sone Majkútovej v konaní vedenom pod sp. zn. 105EX 387/20 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa v poradí treťou ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 23. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom exekučného súdu a súdnej exekútorky označenými v záhlaví tohto uznesenia. Žiada tiež, aby ústavný súd prikázal exekučnému súdu aj súdnej exekútorke konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané finančné zadosťučinenie 12 000 eur a náhradu trov konania.
2. O predchádzajúcich ústavných sťažnostiach ústavný súd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 438/2024-42 z 11. marca 2025, ktorým ústavnej sťažnosti (namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu) nevyhovel, a uznesením sp. zn. II. ÚS 125/2025-14 z 11. marca 2025, ktorým jej ústavnú sťažnosť (namietajúcu porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 1 dodatkového protokolu) odmietol podľa § 56 ods. 1 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre jej neprípustnosť.
3. Z obsahu ostatnej ústavnej sťažnosti, ktorá je v podstatnej časti totožná s obsahom predchádzajúcich podaní sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení oprávnenej v exekučnom konaní sp. zn. 105EX 387/20 proti povinnej ⬛⬛⬛⬛ o vymoženie pohľadávky 3 600 eur s príslušenstvom.
4. Exekučné konanie začalo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie z 23. júla 2020 na základe exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/32/2019 z 21. januára 2020 a uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/32/2019 z 8. apríla 2020. Súdna exekútorka 5. augusta 2020 vydala upovedomenie o začatí exekúcie. Podľa tvrdení sťažovateľky od vydaného poverenia Okresného súdu Banská Bystrica na vykonanie exekúcie dostala od súdnej exekútorky informáciu o stave exekúcie 28. februára 2022, 1. mája 2023 a 2. augusta 2024.
II.
Argumentácia sťažovateľky
5. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je opakované tvrdenie sťažovateľky, že súdna exekútorka nevykonáva žiadne riadne úkony v zmysle Exekučného poriadku smerujúce k vymoženiu pohľadávky a exekučný súd ako orgán povinný chrániť zákonnosť a bezprieťahovosť postupu súdneho exekútora sa nezaoberal neefektívnou činnosťou súdneho exekútora. Súdna exekútorka svoju činnosť obmedzuje len na úkony lustrácie majetku povinnej a informovanie (správy o správe konania).
6. Sťažovateľka namieta celkovú dĺžku konania viac ako 4 roky. Argumentuje, že povinná má nehnuteľný aj hnuteľný majetok a je poberateľkou dôchodkovej dávky, čo preukazuje exekvovateľnosť majetku, ale neexistuje reálny zásah (predaj, prikázanie pohľadávky, zrážky s výťažkom). Súdnej exekútorke vytýka, že v priebehu viac ako štyroch rokov nevydala (i) exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov alebo vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, (ii) príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a (iii) príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí (osobných motorových vozidiel). Exekučnému súdu vytýka, že od vydania poverenia (23. júla 2020) nevykonal žiadne opatrenia a úkony, ktorými smeroval k naplneniu cieľa a zámeru celého exekučného konania, a to uspokojiť legitímnu pohľadávku oprávneného voči povinnému. Argumentuje, že exekučný súd je povinný kontrolovať zákonnosť a bezprieťahovosť a vykonávať „náležitý dohľad“ procesného postupu exekútora najmä z vlastnej iniciatívy, čo v predmetnom konaní absentuje. Na podklade súdnych rozhodnutí má legitímne očakávanie na uspokojenie svojej pohľadávky.
7. Sťažovateľka ďalej uvádza, že nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 438/2024-42 z 11. marca 2025 neodstránil pretrvávajúce porušenia jej práv, exekúcia vedená od júla 2020 zostáva neefektívna a bez výsledku, exekučný súd nekoná s dohliadacou právomocou a exekútorka nevydáva účinné exekučné príkazy. Tiež zdôrazňuje, že predmetný nález «... odkazuje na formálne „možnosti iniciatívy“ (predseda súdu, komora exekútorov…), ktoré nie sú prostriedkami nápravy v zmysle čl. 13 neposkytujú ani akceleráciu s garanciou výsledku, ani kompenzáciu za už vzniknutú ujmu... ».
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťoval, či obsahujú všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na ich odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
III.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných pri eťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:
9. Pre takmer totožný obsah ostatnej ústavnej sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd zameral osobitne na posúdenie jej námietok v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 438/2024-42 z 11. marca 2025 a jeho uznesenia sp. zn. II. ÚS 125/2025 taktiež z 11. marca 2025.
10. Ústavný súd vo vzťahu k námietkám sťažovateľky, čo sa týka prieťahového postupu exekučného súdu a súdnej exekútorky, nezistil žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré mu sťažovateľka predložila vo svojich predchádzajúcich dvoch ústavných sťažnostiach. Pri svojom poslednom rozhodovaní nálezom č. k. II. ÚS 438/2024-42 z 11. marca 2025 (právoplatným 31. marca 2025) podrobil náležitému ústavnoprávnemu prieskumu vedenie exekučného konania súdnou exekútorkou, ako aj postup okresného súdu, pri ktorých nebol zistený prvok nečinnosti či neefektívnej činnosti.
11. Sťažovateľka aktuálne ústavnému súdu nepredostrela žiadne nové skutočnosti, ktoré by v napadnutom konaní vytvárali možnosť pre aktívny postup súdnej exekútorky vo veci vydania exekučných príkazov a ktoré by viedli k reálnemu vymoženiu pohľadávky (zmena pomerov na strane povinnej pohľadávky, návrh oprávnenej na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti). Ústavný súd pritom v plnom rozsahu odkazuje na svoje závery prezentované v odôvodnení nálezu č. k. II. ÚS 438/2024-42 z 11 marca 2024 (bod 16 – 21).
12. Reflektujúc skutočnosť, že ústavný súd pri rozhodovaní o predchádzajúcich ústavných sťažnostiach zohľadnil a analyzoval všetky potrebné kritériá pre posúdenie prípadného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podanie obsahovo totožnej ústavnej sťažnosti s časovým odstupom necelých šiestich mesiacov od právoplatnosti nálezu, ktorým sťažovateľkinej ústavnej sťažnosti nebolo vyhovené, s poukazom na numerické vyjadrenie dĺžky vedeného exekučného konania a absenciou prvku efektívnosti procesných úkonov, ktoré sťažovateľka žiada od súdnej exekútorky, či exekučného súdu vykonať, nedáva ústavnému súdu priestor na vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených základných práv. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
III.2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru :
13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou sťažovateľa, aby svoju ústavnú sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (napr. I. ÚS 266/2021, publikované v ZNaU pod č. 88/2021).
14. Ak ústavný súd ani pri vynaložení adekvátneho úsilia nevie v ústavnej sťažnosti dohľadať skutkové a právne dôvody vo vzťahu k namietanému postupu orgánu verejnej moci (vymenovanie jednotlivých práv a poukázanie na prieťahový postup exekučného súdu a súdnej exekútorky nestačí), resp. ich nevie v prejednávanej veci dohľadať v rozsahu potrebnom na komplexné ústavnoprávne posúdenie (bez toho, aby si ich musel z vlastnej iniciatívy zabezpečiť), musí byť ústavná sťažnosť odmietnutá z dôvodu, že nemá náležitosti ustanovené zákonom (I. ÚS 532/2024, publikované v ZNaU pod č. 35/2024). Právny zástupca sťažovateľky je pritom pri zastupovaní svojich klientov v konaní pred ústavným súdom aktívny vo veľkom počte prípadov, nemožno preto pochybovať, že na splnenie minimálnych obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti je dostatočne odborne kvalifikovaný.
15. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje nedostatočnosť odôvodnenia ústavnej sťažnosti sťažovateľky, čo je dôvodom na jej odmietnutie v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.
16. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
17. V závere ústavný súd považuje za potrebné dať opakovane do pozornosti, že sťažovateľka podala síce ústavnú sťažnosť za seba ako fyzickú osobu – podnikateľa – s označením svojho obchodného mena ( ⬛⬛⬛⬛ – Módny salón, ⬛⬛⬛⬛ ), avšak podľa § 39 zákona o ústavnom súde fyzickú osobu podnikateľa treba označiť rovnako ako fyzickú osobu bez ohľadu na to, či vystupuje ako podnikateľ, alebo nie, pretože v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 133 Civilného sporového poriadku zákon už nerozlišuje medzi fyzickou osobou – podnikateľom a fyzickou osobou – nepodnikateľom (bližšie k tomu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 533). Na základe uvedeného za sťažovateľku v danej veci zákon o ústavnom súde považuje ⬛⬛⬛⬛ ako fyzickú osobu bez ohľadu na to, ako bola v podaní označená (m. m. I. ÚS 533/2023).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2025
J ana Baricová
predsed níčka senátu



