znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 622/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny Mochnáčovej,   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Milana   Ľalíka   na   neverejnom   zasadnutí 12. decembra 2012 prerokoval podanie JUDr. Juraja Semana, predsedu obchodnoprávneho kolégia   Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky,   č.   k.   KP 4/2012-52 z 2.   októbra   2012 označené ako „Námietka predpojatosti sudcov voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2642/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková,   Ladislav Orosz a Ján Luby n i e   s ú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2642/2012.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. októbra 2012   doručené   podanie   JUDr.   Juraja   Semana,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   č.   k.   KP   4/2012-52 z 2. októbra   2012   označené   ako „Námietka   predpojatosti   voči   sudcom   Ústavného   súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti Kerametal, akciová spoločnosť, Jašíkova   2,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   proti   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2642/2012. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných   práv   a slobôd,   čl.   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   a čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 97/2011 z 28. decembra 2011 a jemu predchádzajúcim postupom.

Uvedené podanie navrhovateľa bolo napísané v mene predsedu najvyššieho súdu, ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.

V   súvislosti   s   námietkou   predpojatosti   vznesenej   proti   sudkyni   ústavného   súdu Ľudmile   Gajdošíkovej   navrhovateľ   v   podaní   uviedol: „v   súvislosti   s   rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto   voľby   Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom na viacerých miestach spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných   schopnostiach   a   morálnych   hodnotách.   Prítomnosť   uvedených   objektívnych skutočností opodstatnene vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich očiach   sudkyňou   nestrannou   a   dôveryhodnou.   Dá   sa   dôvodne   očakávať,   že   na   svojich odmietavých   názoroch   a   postojoch   zotrvá   a   bude   rovnako   negatívne   pristupovať k hodnoteniu   mojej   osoby   aj   v   tomto   prípade.   Považujem   preto   jej   odmietnutie pre predpojatosť za opodstatnené.“

Svoju námietku predpojatosti   proti sudcovi   ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastávania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. Ladislav Orosz uviedol, že: „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný.“. V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj   pri   písaní   svojich   výhrad   osobitnému   úradníkovi   OSN   Paramovi   Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“.

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. Ladislav Orosz spochybnil aj moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME dňa 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často   prichádzali   do   styku   s   pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcie,   akou   je   Najvyšší   súd,   a   vyslovil   aj   mnoho   pochybných   právnych   názorov, čo samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“.

Sudca   JUDr.   Ladislav   Orosz   verejne   a   nevyberaným   spôsobom   spochybnil   moje odborné a osobnostné kvality. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za neschopného vydávať   rozhodnutia   vo funkcii   predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   dá   sa dôvodne očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať aj k hodnoteniu mojej osoby v tomto prípade. Preto mám dôvodnú obavu o predpojatosti sudcu JUDr. Ladislava Orosza pri   rozhodovaní   o   predmetnej   sťažnosti.   Opodstatnenosť   tejto   obavy   akcentuje   aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 I. ÚS 352/2010, ktorým senát   ústavného   súdu   vylúčil   sudcu   ústavného   súdu   JUDr.   Ladislava   Orosza   z   výkonu sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky pod sp. zn. IV. ÚS   345/09   vo   vzťahu   k   JUDr.   Štefanovi   Harabinovi   ako   účastníkovi sťažnosťou napadnutého konania.».

Námietku   predpojatosti   vznesenú   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jánovi   Lubymu odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností, stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať   za   len   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

V závere podania navrhovateľ uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení   sudcovia   a   sudkyňa   svoj   odmietavý   postoj   k   mojej   osobe   zmenili.   Naopak. Je dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej osobe zotrvajú a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu budú hlasovať v môj neprospech. Žiadam preto ich vylúčenie z konania a rozhodovania v predmetnej veci.“.

Predsedníčka   ústavného   súdu   v   zmysle   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   platného od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   I.   senátu   ústavného   súdu   na   jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť   rozhodne iný senát;   odmietnutý   člen   senátu   nehlasuje. Pri   rovnosti   hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudkyňa   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej   navrhovateľom   uviedla,   že „Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobným námietkam JUDr. Štefana Harabina   o   mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe   opakovane   v   iných   veciach   vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných   schopností   a   morálnych   hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto rozhodnutie je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Osobne som sa k odborným kvalitám a k morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako   právo,   ktoré   je   mi   priznané   podľa   §   32   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom   na   to,   že   mám   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   2642/2012   ako predsedníčka IV. senátu ústavného súdu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú, a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   predpojatosti   podanej navrhovateľom   uviedol,   že „JUDr.   Štefan   Harabin   odôvodňuje   námietku   predpojatosti proti   mojej   osobe   vznesenú   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Rvp   2642/2012   v   zásade identickým,   resp.   porovnateľným   spôsobom   ako   všetky   ďalšie   dosiaľ   uplatnené námietky predpojatosti   smerujúce   proti   mojej   osobe   (napr.   vo   veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09,   sp.   zn.   II.   ÚS   340/09,   sp.   zn.   IV.   ÚS   345/09, sp. zn. IV. ÚS 479/2011,   sp.   zn.   PL.   ÚS   92/2011,   sp.   zn.   PL.   ÚS   93/2011, sp. zn. Rvp 264/2011,   sp.   zn.   Rvp   449/2011,   sp.   zn.   Rvp   833/2011,   sp.   zn.   1607/2011, sp. zn. 3307/2011, sp. zn. Rvp 4053/2011, sp. zn. IV. ÚS 85/2012, sp. zn. IV. ÚS 138/2012, sp. zn. Rvp 2069/2012, sp. zn. 3869/2012, sp. zn. Rvp 4915/2012, sp. zn. IV. ÚS 341/2012, sp. zn. IV. ÚS 344/2012, sp. zn. Rvp 6547/2012, sp. zn. Rvp 11175/2012); podstata jeho argumentácie   spočíva   v   tvrdení,   že   som   sa   v   minulosti   (ako   poslanec   Národnej   rady Slovenskej   republiky)   viackrát   negatívne   vyjadroval   prostredníctvom   médií   k   jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod   sp.   zn.   Rvp   2642/2012   budem   k   jeho   osobe,   resp.   najvyššiemu   súdu,   ktorý   ako štatutárny   orgán   zastupuje,   pristupovať   negatívne.   Vo   všetkých   uvedených   veciach   som na ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2642/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“),   pre   ktoré   by   mohli   vzniknúť   pochybnosti   o   mojej   nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná   „kolegiálna   previazanosť“) s ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   ani   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom zúčastneným   v   konaní“   založené   na   jeho   domnienkach   nemôžu   podľa   môjho   názoru predstavovať   relevantné   dôvody   na   moje   vylúčenie   z   výkonu   sudcovskej   funkcie v predmetnej   veci   a   nemožno   z   nich   vyvodiť,   že   by   boli   spôsobilé   mať   vplyv   na   moje nestranné rozhodovanie.».

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole   právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 97/2011. Uvedenú vec v rámci odvolacieho konania prerokoval a rozhodol o nej odvolací senát, ktorému predsedala sudkyňa JUDr. Viera Pepelová a ďalšími členmi tohto senátu boli JUDr. Alena Priecelová a JUDr. Gabriela Mederová   (členom   uvedeného   senátu   nebol   predseda   najvyššieho   súdu   JUDr.   Štefan Harabin, pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto odvolacieho senátu najvyššieho súdu bolo rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.   58   Cb   55/1999-978   zo   17.   februára   2010   v   znení   doplňujúceho   rozsudku č. k. 58 Cb 55/1999-1048   zo   4.   júla   2011,   ktorým   bolo   rozhodnuté   vo   veci   zaplatenia pohľadávky   s   príslušenstvom   z   titulu   zadržaných   úhrad   tranzitných   poplatkov   plynu, penalizačných poplatkov a vyfakturovaných kurzových rozdielov za omeškané platby.

Z   tohto   pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie   „zástupcu   účastníka“   podať námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   Rvp   2642/2012,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom   vedenom   pod   sp.   zn.   Rvp   2642/2012,   ktorého   osoby   sa   námietky   predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokovávajúceho odvolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu   (prípadne   jeho   zástupcom),   ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu   namietaných   sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom odvolacieho   senátu,   ktorý   o   veci   rozhodoval,   a   nepoukázal   na   také   skutočnosti,   ktoré potencionálne   mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ľudmily Gajdošíkovej,   Ladislava   Orosza   a   Jána   Lubyho   (členov   IV.   senátu)   vo   veci   ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 97/2011.

Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod   sp.   zn.   Rvp   2642/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom   svojho   rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2642/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012