znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 621/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 154/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013 doručená   sťažnosť   P.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 154/2011.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Dňa 17. 10. 2013 (správne má byť 17. 10. 2011, pozn.) podal navrhovateľ Okresnému súdu... návrh na začatie konania na náhradu škody... Po ročnej nečinnosti súdu navrhovateľ doručil predsedníčke OS BA 1 sťažnosť a žiadal vytýčenie pojednávania. Predsedníčka OS BA 1 listom Spr. 2244/2012 priznala prieťahy v konaní... Následne sa súd po sťažnosti navrhovateľa zo dňa 4. 10. 2012 snažil vytvoriť dojem   „konania“,   keď   ho   uznesením   zo   dňa   8.   10.   2012   vyzval   na   „odstránenie   vád konania“. Proti uzneseniu súdu sa odvolal... pretože podanie nemalo vytýkané vady, súd žiadal doplniť niečo, čo návrh zjavne obsahoval. OS BA 1 uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom   zo   zákona   zrušil   a   novým   uznesením   zo   dňa   7.   2.   2013   podanie   v   časti 9.963,15 €, ktorý návrh ani neobsahoval, odmietol. Proti novému uzneseniu sa navrhovateľ 26.   2.   2013   odvolal...   Krajský   súd   Bratislava   uznesenie   OS   BA   1   pre   zjavnú neopodstatnenosť rozhodnutím 8 Co 231/2013-45 zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie. Zatiaľ sa nekoná.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález: „1/ Základné práva P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného súdu... vo veci č. k. 18 C 154/2011 porušené bolo.

2/ Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní 18 C 154/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ P. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 5000 €... ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd... je povinný uhradiť P. S. trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 € na účet právneho zástupcu JUDr. V. D...“

4.   Z   odpovede   predsedníčky   okresného   súdu   z 29. októbra   2012   adresovanej sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 154/2011 vyplýva, že predsedníčka okresného súdu predmetnú sťažnosť uznala za dôvodnú. Z obsahu tejto odpovede ďalej vyplýva, že „... od začatia konania, t. j. odo dňa 17. 10. 2011, kedy bol Okresnému   súdu...   doručený   žalobný   návrh   navrhovateľa,   boli   vo veci   uskutočnené nasledujúce úkony súdu a účastníkov konania:

- Dňa 24. 10. 2011 z dôvodu možnej litispendencie uskutočnená lustrácia konaní, v ktorých ako navrhovateľ vystupuje pán P. S.

- Dňa 25. 6. 2012 pokyn zákonnej sudkyne vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby tento vyzval navrhovateľa na odstránenie vád žalobného návrhu

- Dňa 8. 10. 2012 opätovný pokyn zákonnej sudkyne vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby vyzval navrhovateľa na odstránenie vád žalobného návrhu

-   Uznesením   zo   dňa   8.   10.   2012   súd   navrhovateľa   vyzval   na   odstránenie   vád žalobného návrhu...

S poukazom na jednotlivé vyššie uvedené úkony súdu musím však konštatovať, že konanie v predmetnej veci je poznačené prieťahmi...

Za   účelom   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov   v   konaní   som   pristúpila k priebežnému   sledovaniu   veci   až   do   jej   právoplatného   skončenia   a   v   prípade   potreby zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby k vzniku prieťahov v konaní zo strany súdu nedošlo. O uvedenej skutočnosti boli oboznámení zákonná sudkyňa ako i vyšší súdny úradník, ktorých som požiadala, aby vo veci konali bez prieťahov.“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným súdom.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8.   O zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9. V posudzovanom konaní okresného súdu sťažovateľ namieta postup okresného súdu, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ním označené práva. Predmetom súdneho konania je návrh na náhradu škody.

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho konania v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 17. októbra 2011 návrh na náhradu škody a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (3. júl 2013) toto konanie pred okresným súdom trvá menej ako dva roky.

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

12.   Aj   keď postup okresného   súdu   nie   je celkom   bez prieťahov,   ich   intenzita   – s prihliadnutím   na   predmet   posudzovaného   konania   a celkovú   dĺžku   doby   jeho   trvania (necelé dva roky) – nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). V okolnostiach posudzovanej veci nemožno obísť bez povšimnutia   tiež   stanovisko   odporcu   (pozri   bod   4), „že   konanie   v   predmetnej   veci   je poznačené   prieťahmi“,   pričom z uvedeného   dôvodu   predsedníčka   okresného   súdu „pristúpila k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia a v prípade potreby zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby k vzniku prieťahov v konaní zo strany súdu nedošlo. O uvedenej skutočnosti boli oboznámení zákonná sudkyňa ako i vyšší súdny úradník, ktorých som požiadala, aby vo veci konali bez prieťahov.“. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla/môže spôsobiť   porušenie základného   práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

13.   Ústavný   súd   uzatvára,   že   zistené   skutočnosti   zatiaľ   nepostačujú   na   prijatie záveru, že by doteraz zistené ojedinelé prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú   doterajšiu   dĺžku   konania   dosahovali   ústavne   relevantnú   intenzitu.   Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013