znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 620/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK   TREBIŠOV s. r. o., Škultétyho   7,   Trebišov,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Kasenčákom,   Juraja Fándlyho 2163/7, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13 C 91/2014 z 5. mája 2014 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co 657/2014 z 21. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s. r. o. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2014   doručená   sťažnosť   spoločnosti   PRIEMYSELNÝ   PARK   TREBIŠOV   s. r. o., Škultétyho 7, Trebišov (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 20 a čl. 46   ústavy   uznesením   Okresného   súdu   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 13 C 91/2014 z 5. mája 2014 a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 657/2014 z 21. júla 2014.

Zo sťažnosti vyplýva: „Dňa 30. 4. 2014 podala spoločnosť BLIKA, s. r. o. na Okresný súd v Trebišove žalobu. O dva pracovné dni zákonný sudca rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že mu vyhovel v plnom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu podal sťažovateľ cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré v plnom rozsahu Krajský súd v Košiciach zamietol.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Uznesením Okresného súdu v Trebišove, č. k. 13 C 91/2014 zo dňa 5. 5. 2014 a Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co/657/2014 zo dňa 21. 07.2014 bolo porušené   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces,   právo   vlastniť   majetok   a   porušený princíp právnej istoty.

Uznesenie Okresného súdu v Trebišove, č. k. 13 C 91/2014 zo dňa 05. 05. 2014 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co/657/2014 zo dňa 21. 07. 2014 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu v Trebišove na ďalšie rozhodnutie.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   právo   na   náhradu   trov konania vo výške 284,08 eur, ktoré sú Okresný súd v Trebišove a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý   koncipoval   samotný   návrh   ústavnému   súdu,   s   návrhom   nedoručila   uznesenia okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania o sťažnosti.

V   súvislosti   s   uvedeným   nedostatkom   ústavný   súd   pripomína,   že   tento   nie   je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Právny zástupca sťažovateľky bol v inom konaní, kde zastupoval pred ústavným súdom, vyzývaný písomnou výzvou na doplnenie sťažnosti pod hrozbou jej odmietnutia pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (pozri I. ÚS 46/2013). V okolnostiach danej veci právny zástupca opätovne nepriložil rozhodnutia, ktorých zrušenia sa domáha. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných   zákonom,   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014